From cafa2c54dfc28c24ef0cd333b8c405302026bae2 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 24 Jun 2021 14:19:27 +0200 Subject: [PATCH 001/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index c5e3b6f..fbdb149 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -8,13 +8,13 @@ Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby boli vedecko-výsk Táto kniha ponúka poradenstvo a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zlepšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o prinípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. -Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autorov v oblasti odovzdávnia princípov otvorenej vedy a je zameraná na vzdelávaciu prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka nie je zameraná na rozširovanie myšlienky otvorenej vedy ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať postupy otvorenej vedy/prax otvorenej vedy. Building on the authors’ cumulative experience and skills of imparting Open Science principles, this handbook is oriented towards practical teaching in an open knowledge and educational setting. In other words, the focus of this handbook does not lie on spreading the idea of Open Science, but on _ako_ support Open Science practices most effectively. +Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autorov v oblasti odovzdávnia princípov otvorenej vedy a je zameraná na vzdelávaciu prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka nie je zameraná na rozširovanie myšlienky otvorenej vedy ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať postupy otvorenej vedy/prax otvorenej vedy. ## ## Komu je príručka určená? -This handbook is intended for anyone who wishes to host Open Science training events or introduce Open Science concepts to discipline-specific training events, in order to foster the uptake of open research practices. This includes researchers, librarians, infrastructure providers, research support officers, funders, policy makers and decision makers. This handbook is also meant for all those who have regular or occasional contact with researchers \(and other stakeholders\) and wish to share their Open Science knowledge, either as part of their regular working duties or as an extra investment of time. Importantly, it will be of use to those who wish to host training events to foster reuse, participation, efficiency, equity, and sharing in research, regardless of whether they ascribe to \(or even wish to use\) the term Open Science. +Príručka je určená každému, kto chce usporiadať školenie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia zameraného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem výskmumníci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, politici a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). In this handbook, we define "trainer" as any person wishing to run an Open Science training event, regardless of their levels of experience. Importantly, this includes those who would feel uncomfortable or do not wish to use the Open Science label in their teaching. The book contains advice on teaching concrete skills and concepts to improve the work of researchers. And while most fall under the umbrella term "Open Science", they needn’t be taught as such. Wariness of the label “Open Science” might mean that "Open Science" training only attracts a particular segment of researchers, whereas "How to publish your data" training attracts a more diverse group. Part of a trainer’s job is to define their target audience and how best to reach them, and so such decisions are best made by you! From 85ed69a9973384ec3b51397c861ba0c0676bba9e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 3 Sep 2021 14:06:00 +0200 Subject: [PATCH 002/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 22 +++++++++++----------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index fbdb149..f92d2b1 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -16,30 +16,30 @@ Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autoro Príručka je určená každému, kto chce usporiadať školenie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia zameraného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem výskmumníci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, politici a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). -In this handbook, we define "trainer" as any person wishing to run an Open Science training event, regardless of their levels of experience. Importantly, this includes those who would feel uncomfortable or do not wish to use the Open Science label in their teaching. The book contains advice on teaching concrete skills and concepts to improve the work of researchers. And while most fall under the umbrella term "Open Science", they needn’t be taught as such. Wariness of the label “Open Science” might mean that "Open Science" training only attracts a particular segment of researchers, whereas "How to publish your data" training attracts a more diverse group. Part of a trainer’s job is to define their target audience and how best to reach them, and so such decisions are best made by you! +V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Týka sa to hlavne školiteľov/lektorov, ktorí by sa cítili nepríjemne alebo nechú použiť označenie otvorená veda vo svojom školení/tréningu. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda", by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## -## What is Open Science? +## Čo je otvorená veda? -According to the [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society." It can be defined as a grouping of principles and practices: +Podľa taxonómie projektu FOSTER [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť vedecký výskum a dáta všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako zoskupenie určitých princípov a postupov: -* **Principles**: Open Science is about increased transparency, re-use, participation, cooperation, accountability and reproducibility for research. It aims to improve the quality and reliability of research through principles like inclusion, fairness, equity, and sharing. Open Science can be viewed as research simply done properly, and it extends across the Life and Physical Sciences, Engineering, Mathematics, Social Sciences, and Humanities \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). -* **Practices**: Open Science includes changes to the way science is done - including opening access to research publications, data-sharing, open notebooks, transparency in research evaluation, ensuring the reproducibility of research \(where possible\), transparency in research methods, open source code, software and infrastructure, citizen science and open educational resources. +* **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov, ako je inkúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka prírodných vied?vied o živých organozmoch a fyzikálnych vied, technických vied?strojárstva, matematiky, spoločenských a humnanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). +* **Postupy**: Otvorená veda prináša zmeny spôsobov realizácie vedy a výskumu, napríklad, otvorený prístup k vedecko-výskumným výstupom, zdieľanie dát, otvorené denníky/záznamy, transparentnosť v hodnotení výskumu, zaistenie reprodukovateľnosti výskumu \(ak je to možné\), transparentnosť výskumných metód, otvorený zdrojový kód, softvér a infraštruktúra, občianska veda a otvorené vzdelávacie zdroje. -**A note on language:** As the English word "science" traditionally does not include the humanities and social sciences, more explicitly inclusive terms like “open scholarship” or “open research” are often used. As “Open Science” is the more common term, we shall use it here, but it should be read as referring to research from all scholarly disciplines. +**Poznámka k jazyku:** Anglický výraz “science/veda” tradične nezahŕňa humantiné a spoločenské vedy, preto častejšie sa používajú termíny ako “open scholarship/otvorené vedecké poznanie” alebo “open research/otvorený výskum”. Keďže výraz “opens cience/otvorená veda” je bežnejší termín, používa sa tejto príručke, ale vzťahuje sa na výskum vo všetkých vedeckých disciplínach. ## -## How to use the book +## Ako používať túto príručku -This handbook is designed in a modular way. Feel free to choose chapters and skip others that might not be relevant to you or your training. +Príručka je navhrnutá vo forme modulov. Môžete si vybrať ktorúkoľvek kapitolu a katpitoly, ktoré nie sú pre vás alebo vaše školenia relevantné. -In [__Chapter 2__ "Open Science Basics"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) you will dive into the content of your training. All topics pertaining to Open Science are presented and explained in this part of the handbook. Already familiar with one or two topics? Great, then have a look at other aspects you might not have heard of yet. Even if you are not planning to run training events on those exact topics, you will likely find them of use - there is a lot of overlap between Open Science topics. +V [__Kapitole 2__ "Základy otvorenej vedy"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) sa ponoríte do obsahu školenia. Príručka obsahuje a vysvetľuje všetky témy týkajúce sa otvorenej vedy. Poznáte už jednu alebo dve témy? Skvelé, pozrite sa teda na iný aspekt, o ktorom ste zatiaľ možno nepočuli. Aj keď neplánujete uskutočniť školenie/výcvik na tieto konkrétne témy, pravdepodobne zistíte, že sú pre vás užitočné - mnoho tém otvorenej vedy sa prekrýva. -If you have no or little prior knowledge about training in general, please have a look into[ __Chapter 3__ "On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). It gives you an overview of training techniques as well as practical tips for designing your training. If you already have some experience you can also use it to learn about different teaching approaches and for refreshing your knowledge. +Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnocti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad techník vzdelávania a školenia, ako aj praktické rady na navrhuntie svojho školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, možete sa tu dozvedieť viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnoviť svoje poznatky. -Bigger workshops and information events can require a lot of planning. Making your event a success will involve a lot of decisions, from the small to the large, which are time-sensitive. [__Chapter 4__ "Organizational Aspects"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) provides helpful information about organizational aspects. It also offers a useful checklist to aid in planning your training. +Vačšie workshopy a informatívne školenia vyžadujú veľa plánovania. Úspech výcviku je podmienený množstvom rozhodnutí, od malých až po veľké, pri ktorých zohráva čas dôležitú úlohu. [__Kapitola 4__ "Organizačné aspekty"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) poskytuje prínosné informácie o organizačných aspektoch. Tiež ponúka užitočný kontrolný zoznam ako pomôcku pri plánovaní školenia. Lively and interactive training events need engaging activities. Our example exercises and additional resources will engage your audience, give practical insight about theoretical topics, or provide you with feedback from your participants. [__Chapter 5__ "Examples and Practical Guidance"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/05ExamplesAndPracticalGuidance) offers you a range of tested and approved exercises and resources by Open Science training experts. Feel free to test, reuse, and adapt them! From 0fe6f272ba57968251250452189b2ba23d9cc577 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 7 Sep 2021 15:11:28 +0200 Subject: [PATCH 003/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 38 +++++++++++++++++++------------------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index f92d2b1..4b5b07e 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -4,19 +4,19 @@ _**"Keď budú všetci vedci vedieť o otvorenej vede a budú vzdelávaní, podporovaní a usmerňovaní tak, aby praktizovali otvorenú vedu vo všetkých štádiách svojej kariéry, bude možné zásadne zmeniť spôsob, akým sa výskum realizuje a jeho výsledky rozširujú, a tak podporiť vedecký ekosystém, v ktorom výskum získa viditeľnosť, bude sa zdieľať efektívnejšie a realizovať so silnejšou výskumnou integritou."**_ [Open Science Skills Working Group Report](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/os_skills_wgreport_final.pdf#view=fit&pagemode=none) \(2017\) -Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby boli vedecko-výskumné postupy a výstupy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťam a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. +Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby boli vedecko-výskumné postupy a výstupy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťami a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. -Táto kniha ponúka poradenstvo a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zlepšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o prinípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. +Táto kniha ponúka poradenstvo a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zlepšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. -Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autorov v oblasti odovzdávnia princípov otvorenej vedy a je zameraná na vzdelávaciu prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka nie je zameraná na rozširovanie myšlienky otvorenej vedy ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať postupy otvorenej vedy/prax otvorenej vedy. +Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy a je zameraná na vzdelávaciu prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka nie je zameraná na rozširovanie myšlienky otvorenej vedy ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať postupy otvorenej vedy/prax otvorenej vedy. ## ## Komu je príručka určená? -Príručka je určená každému, kto chce usporiadať školenie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia zameraného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem výskmumníci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, politici a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). +Príručka je určená každému, kto chce usporiadať školenie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia zameraného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem výskumníci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, politici a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). -V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Týka sa to hlavne školiteľov/lektorov, ktorí by sa cítili nepríjemne alebo nechú použiť označenie otvorená veda vo svojom školení/tréningu. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda", by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! +V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Týka sa to hlavne školiteľov/lektorov, ktorí by sa cítili nepríjemne alebo nechcú použiť označenie otvorená veda vo svojom školení/tréningu. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda", by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## @@ -24,36 +24,36 @@ V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať ško Podľa taxonómie projektu FOSTER [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť vedecký výskum a dáta všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako zoskupenie určitých princípov a postupov: -* **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov, ako je inkúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka prírodných vied?vied o živých organozmoch a fyzikálnych vied, technických vied?strojárstva, matematiky, spoločenských a humnanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). +* **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov, ako je inklúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka prírodných vied?vied o živých organizmoch a fyzikálnych vied, technických vied?strojárstva, matematiky, spoločenských a humanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). * **Postupy**: Otvorená veda prináša zmeny spôsobov realizácie vedy a výskumu, napríklad, otvorený prístup k vedecko-výskumným výstupom, zdieľanie dát, otvorené denníky/záznamy, transparentnosť v hodnotení výskumu, zaistenie reprodukovateľnosti výskumu \(ak je to možné\), transparentnosť výskumných metód, otvorený zdrojový kód, softvér a infraštruktúra, občianska veda a otvorené vzdelávacie zdroje. -**Poznámka k jazyku:** Anglický výraz “science/veda” tradične nezahŕňa humantiné a spoločenské vedy, preto častejšie sa používajú termíny ako “open scholarship/otvorené vedecké poznanie” alebo “open research/otvorený výskum”. Keďže výraz “opens cience/otvorená veda” je bežnejší termín, používa sa tejto príručke, ale vzťahuje sa na výskum vo všetkých vedeckých disciplínach. +**Poznámka k jazyku:** Anglický výraz “science/veda” tradične nezahŕňa humanitné a spoločenské vedy, preto častejšie sa používajú termíny ako “open scholarship/otvorené vedecké poznanie” alebo “open research/otvorený výskum”. Keďže výraz “opens cience/otvorená veda” je bežnejší termín, používa sa tejto príručke, ale vzťahuje sa na výskum vo všetkých vedeckých disciplínach. ## -## Ako používať túto príručku +## Ako používať príručku -Príručka je navhrnutá vo forme modulov. Môžete si vybrať ktorúkoľvek kapitolu a katpitoly, ktoré nie sú pre vás alebo vaše školenia relevantné. +Príručka je navrhnutá vo forme modulov. Môžete si vybrať ktorúkoľvek kapitolu a preskočiť kapitoly, ktoré nie sú pre vás alebo vaše školenia relevantné. -V [__Kapitole 2__ "Základy otvorenej vedy"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) sa ponoríte do obsahu školenia. Príručka obsahuje a vysvetľuje všetky témy týkajúce sa otvorenej vedy. Poznáte už jednu alebo dve témy? Skvelé, pozrite sa teda na iný aspekt, o ktorom ste zatiaľ možno nepočuli. Aj keď neplánujete uskutočniť školenie/výcvik na tieto konkrétne témy, pravdepodobne zistíte, že sú pre vás užitočné - mnoho tém otvorenej vedy sa prekrýva. +V [__Kapitole 2__ "Základy otvorenej vedy"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) sa ponoríte do obsahu školenia. Príručka obsahuje a vysvetľuje všetky témy, ktoré sa týkajú otvorenej vedy. Poznáte už jednu alebo dve témy? Skvelé, pozrite sa teda na iný aspekt, o ktorom ste zatiaľ možno nepočuli. Aj keď neplánujete uskutočniť školenie/výcvik na tieto konkrétne témy, pravdepodobne zistíte, že sú pre vás užitočné - mnoho tém otvorenej vedy sa prekrýva. -Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnocti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad techník vzdelávania a školenia, ako aj praktické rady na navrhuntie svojho školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, možete sa tu dozvedieť viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnoviť svoje poznatky. +Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnosti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad techník vzdelávania a školenia, ako aj praktické rady na navrhnutie svojho školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, dozviete sa viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnovíte svoje poznatky. -Vačšie workshopy a informatívne školenia vyžadujú veľa plánovania. Úspech výcviku je podmienený množstvom rozhodnutí, od malých až po veľké, pri ktorých zohráva čas dôležitú úlohu. [__Kapitola 4__ "Organizačné aspekty"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) poskytuje prínosné informácie o organizačných aspektoch. Tiež ponúka užitočný kontrolný zoznam ako pomôcku pri plánovaní školenia. +Väčšie workshopy a informatívne školenia vyžadujú veľa plánovania. Úspech výcviku je podmienený množstvom rozhodnutí, od malých až po veľké, pri ktorých zohráva čas dôležitú úlohu. [__Kapitola 4__ "Organizačné aspekty"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) obsahuje dôležité informácie o organizačných aspektoch. Tiež ponúka užitočný kontrolný zoznam ako pomôcku pri plánovaní školenia. -Lively and interactive training events need engaging activities. Our example exercises and additional resources will engage your audience, give practical insight about theoretical topics, or provide you with feedback from your participants. [__Chapter 5__ "Examples and Practical Guidance"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/05ExamplesAndPracticalGuidance) offers you a range of tested and approved exercises and resources by Open Science training experts. Feel free to test, reuse, and adapt them! +Živé a interaktívne školenia vyžadujú pútavé aktivity. Naše ukážkové cvičenia a ďalšie zdroje zaujmú účastníkov školenia, poskytnú praktický pohľad na teoretické témy alebo vám zabezpečia spätnú väzbu od účastníkov. [__Kapitola 5__ "Príklady a praktické odporúčania"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/05ExamplesAndPracticalGuidance) ponúka celý rad cvičení a zdrojov, ktoré vyskúšali a schválili odborní školitelia zameraní na otvorenú vedu. Tieto cvičenia a zdroje si môžete voľne vyskúšať, prispôsobiť a znovu ich použiť. -Like any other emerging field, Open Science uses quite a lot of sometimes difficult terminology. Some of it you may not be familiar with. Don’t lose heart! The [__"Glossary"__](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/06Glossary) will explain most of the less familiar terms and concepts. +Podobne ako iné vznikajúce oblasti, aj otvorená veda dosť často používa terminológiu, ktorá sa môže zdať ťažká. Nemusíte sa obávať, v časti [__"Glosár"__](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/06Glossary) nájdete vysvetlenia väčšiny menej známych výrazov a pojmov. -This handbook was created to be a living resource. This means it will regularly be updated due to new developments in Open Science, as well as in response to feedback and suggestions from other Open Science trainers and our general audience. Please feel free to add your best practices, examples, resources, opinions or experiences via GitHub. +Táto príručka bola vytvorená ako živý zdroj. Znamená to, že sa bude pravidelne aktualizovať podľa vývoja v rámci otvorenej vedy a na základe spätnej väzby a návrhov iných školiteľov v oblasti otvorenej vedy a našich používateľov. Neváhajte pridať svoje najlepšie postupy, príklady, zdroje, názory alebo skúsenosti cez GitHub. -We hope you will enjoy reading this handbook and wish you all the best for your future Open Science training! +Dúfame, že príručku si budete čítať s chuťou a záujmom a prajeme vám veľa šťastia pri organizácii budúcich školení o otvorenej vede. ## -## Open License and Credits +## Otvorené licencie a autorstvo -The Open Science Training Handbook is written as an Open Educational Resource to enable you to use this book in the best possible way. This work is therefore made available under [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). You do not have to ask us permission to re-use and copy information from this handbook. Feel free to use information from the content session for your training slides or images that seem fitting in your training. Take note that some materials cited in this book might be copyright protected. If so, this will be indicated in the text. Please consider citing the handbook when using the content. +Príručka The Open Science Training Handbook je napísaná ako otvorený vzdelávací zdroj, aby ju používatelia mohli využívať tým najlepším možným spôsobom. Práca je preto dostupná pod licenciou [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). Nemusíte si od nás žiadať povolenie na opätovné použitie príručky či kopírovanie informácie. Informácie z obsahovej časti môžete voľne použiť vo svojich školiacich snímkach či obrázkoch spôsobom tak, ako budete považovať za najvhodnejšie na svoje školenie. Upozorňujeme, že niektoré materiály citované v tejto knihe môžu podliehať autorskému právu. V tom prípade to bude v texte uvedené. Prosíme vás, aby ste zvážili citovanie tejto príručky, keď budete používať jej obsah. -We have tried to acknowledge all of our sources. If for some reason we have forgotten to provide you with proper credits it has not been done with malicious intent. Feel free to contact us at [elearning@fosteropenscience.eu](mailto:elearning@fosteropenscience.eu) for any corrections. +Snažili sme sa uviesť všetky zdroje. Ak sme s nejakých dôvodov zabudli uviesť autorov, nestalo sa tak so zlým úmyslom. Neváhajte sa na nás obrátiť a požiadať o opravu na tejto adrese [elearning@fosteropenscience.eu](mailto:elearning@fosteropenscience.eu). From a3580261b7425d239e7f6d034d551c5f14b84ba0 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 7 Sep 2021 16:29:49 +0200 Subject: [PATCH 004/105] Update 10CitizenScience.md --- 02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md index efa50e1..31a096a 100644 --- a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md +++ b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md @@ -1,15 +1,15 @@ ## -## 10. Citizen Science +## 10. Občianska veda -### What is it? +### Čo je to? -Citizen Science is the involvement of the non-academic public in the process of scientific research – whether community-driven research or global investigations \([citizenscience.org](http://citizenscience.org/)\). Citizens do scientific work—often working together with experts or scientific institutions. They support the collection, analysis or description of research data and make a valuable contribution to science. The first documented Citizen Science project took place at Christmas in 1900 in the USA, when the National Audubon Society carried out a [Christmas Bird Count](http://www.audubon.org/conservation/science/christmas-bird-count). "[Galaxy Zoo](https://www.galaxyzoo.org)" with over 150,000 participants who classified galaxies in one year is probably the so far most successful Citizen Science project. +Občianska veda znamená zapojenie laickej verejnosti do procesu vedeckého výskumu, či už ide o komunitný alebo globálny výskum \([citizenscience.org](http://citizenscience.org/)\). Občania často realizujú výskum v spolupráci s odborníkmi či vedeckými inštitúciami. Zapájajú sa do zbierania, analyzovania alebo opisovania výskumných dát a značne prispievajú k rozvoju vedy. Prvý zdokumentovaný projekt občianskej vedy sa uskutočnil na Vianoce v roku 1900 v USA, kedy spoločnosť _National Audubon Society_ uskutočnila vianočné sčítanie vtáctva [Christmas Bird Count](http://www.audubon.org/conservation/science/christmas-bird-count). Pravdepodobne doteraz najúspešnejší projekt občianskej vedy je projekt "[Galaxy Zoo](https://www.galaxyzoo.org)" s viac ako 150000 účastníkmi, ktorí klasifikovali galaxie počas jedného roka. -Citizen science is essentially a direct product of successful science communication or public engagement. In the age of digital networked technologies, researchers have a wealth of channels through which to disseminate their work to wider non-academic audiences. Whereas research has been traditionally disseminated narrowly via conference papers, research articles and book publications, researchers now can use blogs, social media, video-hosting sites, and a wide range of social digital networks to target and broaden their dissemination activities. +Občianska veda v podstate predstavuje priamy výsledok úspešnej popularizácie vedy alebo zapojenia verejnosti. V ére digitálnych sieťových technológií majú výskumníci k dispozícii bohaté množstvo prostriedkov, cez ktoré môžu sprístupňovať svoju prácu širšej laickej verejnosti. Kým predtým sa výsledky výskumu tradične rozširovali prostredníctvom konferenčných príspevkov, výskumných článkov a kníh, teraz možu výskumníci využiť blogy, sociálne médiá, stránky na hosťovanie videí a širokú škálu sociálnych digitálnych sietí, aby zacielili a rozšírili aktivity v oblasti šírenia výsledkov svojej práce. -### Rationale +### Prečo občianska veda -Citizen science is both an aim and enabler of Open Science. It can refer to citizens actively and openly participating in the research process itself, often through crowdsourcing activities.This includes aspects such as data collection, data analysis, volunteer monitoring, and distributed computing. Alternatively, it can also mean greater public understanding of science facilitated through greater access to information about the research process, including the ability to use open research data and to access to journal articles openly available. The latter \(aka Do-It-Yourself Science\) involves examples such as patient innovation, patient activism/advocacy, NGOs and Civil Rights Groups. This leads to a clearer classification by distinguishing scientist and non-scientist led activities \(see [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). The public can also be engaged in policy making through, for example, agenda-setting for research systems’ \(see the [European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). +Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať občanov, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem askpekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochodpí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si snám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, pacientský aktivizmus/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na aktivity, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie [European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). "_Citizen Science and Open Science together can address grand challenges, respond to diminishing societal trust in science, contribute to the creation of common goods and shared resources, and facilitate knowledge transfer between science and society to stimulate innovation. The issues of openness, inclusion and empowerment, education and training, funding, infrastructures and reward systems are discussed regarding critical challenges for both approaches. You might consider Citizen Science and Open Science jointly, to strengthen synergies by building on existing initiatives, launching targeted actions regarding education and training, and infrastructures_". Extracted from the [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf) by the European Citizen Science Association \(ECSA\) From e3d098cbae70ee9d0cd9fff94b3ea92581a908cd Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 9 Sep 2021 13:35:22 +0200 Subject: [PATCH 005/105] Update 10CitizenScience.md --- 02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md | 26 ++++++++++++------------- 1 file changed, 13 insertions(+), 13 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md index 31a096a..f754e0d 100644 --- a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md +++ b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md @@ -9,40 +9,40 @@ Občianska veda v podstate predstavuje priamy výsledok úspešnej popularizáci ### Prečo občianska veda -Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať občanov, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem askpekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochodpí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si snám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, pacientský aktivizmus/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na aktivity, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie [European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). +Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať občanov, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem askpekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochodpí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si snám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, pacientský aktivizmus/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na aktivity, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie/[European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). -"_Citizen Science and Open Science together can address grand challenges, respond to diminishing societal trust in science, contribute to the creation of common goods and shared resources, and facilitate knowledge transfer between science and society to stimulate innovation. The issues of openness, inclusion and empowerment, education and training, funding, infrastructures and reward systems are discussed regarding critical challenges for both approaches. You might consider Citizen Science and Open Science jointly, to strengthen synergies by building on existing initiatives, launching targeted actions regarding education and training, and infrastructures_". Extracted from the [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf) by the European Citizen Science Association \(ECSA\) +"_Občianska veda a otvorená veda spolu dokážu riešiť náročné výzvy, reagovať na klesajúcu dôvedru spoločnosti vo vedu, prispievať k tvorbe spoločných výstupov/produktov?spoločného dobra creation of comon goods a zdieľaných zdrojov a uľahčiť transfer poznatkov medzi vedou a spoločnosťou s cieľom stimulovať inovácie. V súvislosti s dôležitými výzvami pre obidva prístupy sa diskutuje o otázkach otvorenosti, inklúzie a posilnenia postavenia (empowerment), vzdelávania a odborného školenia/výcviku, financovania, infraštruktúr a systémov odmeňovania. Môžete zvážiť spoločné zapojenie občiasnkej vedy a otvorenej vedy, aby ste posilnili ich synergie, tým že budete stavať na existujúcich iniciatívach, spustíte cielené akcie zamerané na vzdelávacie a odborný výcvk a infraštruktúru_". Výňatok z informačného dokumentu [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf), vypracovaného Európskou asociáciou občianskej vedy (the European Citizen Science Association \(ECSA\). ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -1. Understand the different aspects of citizen science \(collaborative versus DIY\). +1. Pochopiť rôzne aspekty občianskej vedy \(kolaboratívna v. urob si sám (DIY\). -2. Understand the basic concepts and viewpoints of a variety of stakeholders in science communication. +2. Pchopiť základné pojmy a stanoviská rôznych aktérov občianskej vedy. -3. Management of intellectual property in citizen science projects. A guide for this is available [here](https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/research_brief_guide_for_researchers.pdf). +3. Manažment duševného vlastníctva v projektoch občianskej vedy. Návod, ako postupovať nájdete [TU](https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/research_brief_guide_for_researchers.pdf). -4. Management of [citizen science data](http://www.ukeof.org.uk/documents/DataAdviceNote2.pdf). +4. Manažment [dát občianskej vedy](http://www.ukeof.org.uk/documents/DataAdviceNote2.pdf). -5. Identify the best strategies in establishing clear and concise communication of scientific principles. +5. Identifikovať najlepšie stratégie stanovenia zrozumiteľnej a stručnej komnkácie vedeckých princípov. -6. What are the best ways to communicate your research/story, with whom, and using what tools. +6. Aké sú najlepšie spôsoby, ako komunkovať svoj výskum/príbeh, komu a prostredníctvom akých nástrojov. ### -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznanie -The European Citizen Science Association \(ECSA\) created a best practice guideline on what constitutes good citizen science and wrote the [10 principles of Citizen Science](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). This statement has been translated into many languages. Those 10 principles offers a guidance of best practices for any project based on Citizen Science. +Európska asociácia občianskej vedy \(ECSA\) vytvorila odporúčania najlepších postupov dobrej občianskej vedy a zostavila created a best practice guideline on what constitutes good citizen science and wrote the [10 princípov občianskej vedy](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). This statement has been translated into many languages. Those 10 principles offers a guidance of best practices for any project based on Citizen Science. When starting a citizen science project there are a few key elements that must be take into account: how are you going to engage citizens? how are you going to ensure data quality? how are you going to deal with ethics and legal issues? Although there is still an open debate on how to assess some citizen science activities there are already some examples that can be included as societal impact in evaluation reports like the [cases studies](http://impact.ref.ac.uk/CaseStudies/Results.aspx?val=%22Citizen+Science%22) extracted from the UK Research Excellence Framework. ## -#### Skills +#### Zručnosti * Be able to differentiate in different citizen science project approaches: projects where citizens just provide data versus projects where the citizen engagement is along the research project. From 5b91863d301d912023b1ba86dc4c57e4b39bf9b2 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 9 Sep 2021 15:08:56 +0200 Subject: [PATCH 006/105] Update 10CitizenScience.md --- 02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md | 38 ++++++++++++------------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md index f754e0d..07e591b 100644 --- a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md +++ b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md @@ -9,24 +9,24 @@ Občianska veda v podstate predstavuje priamy výsledok úspešnej popularizáci ### Prečo občianska veda -Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať občanov, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem askpekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochodpí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si snám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, pacientský aktivizmus/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na aktivity, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie/[European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). +Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať ľudí, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem aspekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochopí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si sám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, aktivizmus pacientov/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na tie, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie/[European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). -"_Občianska veda a otvorená veda spolu dokážu riešiť náročné výzvy, reagovať na klesajúcu dôvedru spoločnosti vo vedu, prispievať k tvorbe spoločných výstupov/produktov?spoločného dobra creation of comon goods a zdieľaných zdrojov a uľahčiť transfer poznatkov medzi vedou a spoločnosťou s cieľom stimulovať inovácie. V súvislosti s dôležitými výzvami pre obidva prístupy sa diskutuje o otázkach otvorenosti, inklúzie a posilnenia postavenia (empowerment), vzdelávania a odborného školenia/výcviku, financovania, infraštruktúr a systémov odmeňovania. Môžete zvážiť spoločné zapojenie občiasnkej vedy a otvorenej vedy, aby ste posilnili ich synergie, tým že budete stavať na existujúcich iniciatívach, spustíte cielené akcie zamerané na vzdelávacie a odborný výcvk a infraštruktúru_". Výňatok z informačného dokumentu [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf), vypracovaného Európskou asociáciou občianskej vedy (the European Citizen Science Association \(ECSA\). +"_Občianska veda a otvorená veda spolu dokážu riešiť náročné výzvy, reagovať na klesajúcu dôveru spoločnosti vo vedu, prispievať k tvorbe spoločných výstupov/produktov?spoločného dobra creation of comon goods a zdieľaných zdrojov a uľahčiť transfer poznatkov medzi vedou a spoločnosťou s cieľom stimulovať inovácie. V súvislosti s dôležitými výzvami pre obidva prístupy sa diskutuje o otázkach otvorenosti, inklúzie a posilnenia postavenia (empowerment), vzdelávania a odborného školenia/výcviku, financovania, infraštruktúr a systémov odmeňovania. Môžete zvážiť spoločné zapojenie občianskej vedy a otvorenej vedy, aby ste posilnili ich synergie, tým že budete stavať na existujúcich iniciatívach, spustíte cielené akcie zamerané na vzdelávacie a odborný výcvik a infraštruktúru_". Výňatok z informačného dokumentu [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf), vypracovaného Európskou asociáciou občianskej vedy (the European Citizen Science Association \(ECSA\). ## ### Ciele vzdelávania 1. Pochopiť rôzne aspekty občianskej vedy \(kolaboratívna v. urob si sám (DIY\). -2. Pchopiť základné pojmy a stanoviská rôznych aktérov občianskej vedy. +2. Pochopiť základné pojmy a stanoviská rôznych aktérov občianskej vedy. 3. Manažment duševného vlastníctva v projektoch občianskej vedy. Návod, ako postupovať nájdete [TU](https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/research_brief_guide_for_researchers.pdf). 4. Manažment [dát občianskej vedy](http://www.ukeof.org.uk/documents/DataAdviceNote2.pdf). -5. Identifikovať najlepšie stratégie stanovenia zrozumiteľnej a stručnej komnkácie vedeckých princípov. +5. Identifikovať najlepšie stratégie stanovenia zrozumiteľnej a stručnej komunikácie vedeckých princípov. -6. Aké sú najlepšie spôsoby, ako komunkovať svoj výskum/príbeh, komu a prostredníctvom akých nástrojov. +6. Aké sú najlepšie spôsoby, ako komunikovať svoj výskum/príbeh, komu a prostredníctvom akých nástrojov. ### @@ -35,36 +35,36 @@ Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ## #### Poznanie -Európska asociácia občianskej vedy \(ECSA\) vytvorila odporúčania najlepších postupov dobrej občianskej vedy a zostavila created a best practice guideline on what constitutes good citizen science and wrote the [10 princípov občianskej vedy](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). This statement has been translated into many languages. Those 10 principles offers a guidance of best practices for any project based on Citizen Science. +Európska asociácia občianskej vedy \(ECSA\) vytvorila prehľad dobrej praxe či najlepších postupov dobrej občianskej vedy a zostavila [10 princípov občianskej vedy](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). Toto vyhlásenie bolo preložené do mnohých jazykov, slovenský preklad nájdete [TU](https://ecsa.citizen-science.net/wp-content/uploads/2021/05/ECSA_Ten_principles_of_CS_Slovak.pdf). Týchto desať princípov zdôrazňuje dobré praktiky či najlepšie postupy pre akýkoľvek projekt postavený na občianskej vede. -When starting a citizen science project there are a few key elements that must be take into account: how are you going to engage citizens? how are you going to ensure data quality? how are you going to deal with ethics and legal issues? +Keď sa začína projekt občianskej vedy treba brať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov: Ako zapojíte občanov? Ako zaistíte kvalitu dát? Ako budete riešiť etické a právne otázky? -Although there is still an open debate on how to assess some citizen science activities there are already some examples that can be included as societal impact in evaluation reports like the [cases studies](http://impact.ref.ac.uk/CaseStudies/Results.aspx?val=%22Citizen+Science%22) extracted from the UK Research Excellence Framework. +Hoci stále prebieha otvorená diskusia o tom, ako hodnotiť niektoré aktivity občianskej vedy, už máme k dispozícii príklady sociálneho dopadu, ktoré sa môžu zahrnúť do hodnotiacich správ, ako napríklad tieto [prípadové štúdie](http://impact.ref.ac.uk/CaseStudies/Results.aspx?val=%22Citizen+Science%22) vybraté zo systému hodnotenia kvality výskumu v UK (UK Research Excellence Framework). ## #### Zručnosti -* Be able to differentiate in different citizen science project approaches: projects where citizens just provide data versus projects where the citizen engagement is along the research project. +* Vedieť rozlíšiť odlišné prístupy k projektom občianskej vedy: projekty, v ktorých verejnosť iba poskytuje dáta a projekty, v ktorých je zapojenie verejnosti súčasťou projektu. -* Be able to provide advice on legal and ethical aspects regarding the collection of data, including personal data from citizens. +* Vedieť poskytnúť rady v oblasti etických a právnych aspektov týkajúcich sa zberu dát, vrátane osobných údajov od obyvateľov. -* Be able to provide different solutions on sharing research outputs. +* Vedieť poskytnúť rôzne riešenia zdieľania výstupov výskumu. ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -* One of the controversies that usually arise in citizen projects is how researchers make data gathered by citizens publicly available. Researchers should be aware on how this data can be shared taking into account legal and ethical aspects. +* Jeden z problémov, ktoré zvyčajne nastanú v občianskych projektov, je to, ako vedci sprístupnia verejnosti dáta zozbierané občanmi. Vedci majú vedieť, ako môžu takéto dáta zdieľať, pričom majú brať do úvahy právne a etické aspekty. -* The lack of rewards for citizen science practices if they do not end in a "traditional" research output: paper, proceeding etc. is a common issue when training on citizen science. Probably a good way to overcome this issue is to start a conversation on how participants would like to get rewarded and which methods they propose. +* Nedostatok odmien za praktizovanie občianskej vedy, ak výsledkom nie je "tradičný" výstup výskumu: článok, konferenčný príspevok atď?paper, proceedin, je bežnou otázkou pri školeniach o otvorenej vede. Pravdepodobne dobrým spôsobom ako prekonať tento problém, je rozprávať sa s účastníkmi o tom, ako by chceli byť odmenení a aké spôsoby navrhujú. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania -1. Trainees will be able to know the different approaches of citizen science projects and how to deal with legal and ethical aspects, especially in relation with data management. -2. Participants in the training sessions would learn how to engage citizens in their research at any point of their research activities. +1. Účastníci budú poznať rôzne prístupy k projektom občianskej vedy a naučia sa, ako riešiť právne a etické aspekty, obzvlášť v súvislosti s manažmentom dát. +2. Účastníci jednotlivých školení/výcvikov sa naučia, ako zapojiť občanov do svojho výskumu v akomkoľvek bode svojich výskumných aktivít. ## -### Further reading +### Ďalšie zdroje informácií * Bonn et al. (2016): Green Paper Citizen Science Strategy 2020 for Germany. Bürger Schaffen Wissen (GEWISS) publication. [PDF from buergerschaffenwissen.de](http://www.buergerschaffenwissen.de/sites/default/files/grid/2017/11/21/gewiss_cs_strategy_englisch_0.pdf) @@ -81,7 +81,7 @@ practitioners. Bürger Schaffen Wissen (GEWISS) publication. [PDF from buergersc * Quality Criteria for Citizen Science Projects on 'Österreich forscht'. [fosterscience.eu](https://www.fosteropenscience.eu/content/quality-criteria-citizen-science-projects-osterreich-forscht) -* Overview of citizen science projects: +* Prehľad projektov občianskej vedy: * Socientize Project. [socientize.eu](http://socientize.eu/) From bab6930ca1267e87467b1d67807c996ee630ad16 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 9 Sep 2021 15:23:55 +0200 Subject: [PATCH 007/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- 02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md | 6 +++--- 1 file changed, 3 insertions(+), 3 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index a0b362e..47afb02 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -1,9 +1,9 @@ ## -## 1. Open Concepts and Principles +## 1. Pojmy a princípy otvorenosti -### What is it? +### Čo je to? -Open Science is the practice of science in such a way that others can collaborate and contribute, where research data, lab notes and other research processes are freely available, under terms that enable reuse, redistribution and reproduction of the research and its underlying data and methods ([FOSTER Open Science Definition](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). In a nutshell, Open Science is transparent and accessible knowledge that is shared and developed through collaborative networks \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). +Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne denníky a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu a reprodukciu výskumu a jeho podkladových dát a metód ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda je transparetné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). Open Science is about increased rigour, accountability, and reproducibility for research. It is based on the principles of inclusion, fairness, equity, and sharing, and ultimately seeks to change the way research is done, who is involved and how it is valued. It aims to make research more open to participation, review/refutation, improvement and \(re\)use for the world to benefit. From 69f6fe11b6f0e65cb72287a78b61cf406d5f214e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 20 Sep 2021 14:02:19 +0200 Subject: [PATCH 008/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 32 +++++++++---------- 1 file changed, 16 insertions(+), 16 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index 47afb02..b65dec7 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -5,43 +5,43 @@ Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne denníky a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu a reprodukciu výskumu a jeho podkladových dát a metód ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda je transparetné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). -Open Science is about increased rigour, accountability, and reproducibility for research. It is based on the principles of inclusion, fairness, equity, and sharing, and ultimately seeks to change the way research is done, who is involved and how it is valued. It aims to make research more open to participation, review/refutation, improvement and \(re\)use for the world to benefit. +Otvorená veda znamené zvýšenie rigoróznosti?presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Cieľom je otvoriť viac výskum participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. -There are several definitions of "openness" with regards to various aspects of science; the [Open Definition](http://opendefinition.org/) defines it thus: “Open data and content can be freely used, modified, and shared by anyone for any purpose”. Open Science encompasses a variety of practices, usually including areas like open access to publications, open research data, open source software/tools, open workflows, citizen science, open educational resources, and alternative methods for research evaluation including open peer review \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) +Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/) definuje otvorennosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych praktík/postupov, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupuy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) -The aims and assumptions underlying the push to implement these various practices have been analysed by Fecher & Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\), whose analyses of the literature found five broad concerns, or "schools of thought". These are: +Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rúzne postupy analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: -* **Democratic school:** Believing that there is an unequal distribution of access to knowledge, this area is concerned with making scholarly knowledge \(including publications and data\) available freely for all. +* **Demokratická škola:** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Záto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckýh poznatkov \(vrátane publikáciía dát\) voľne všetkým ľuďom. -* **Pragmatic school:** Following the principle that the creation of knowledge is made more efficient through collaboration and strengthened through critique, this area seeks to harness network effects by connecting scholars and making scholarly methods transparent. +* **Pragmatická škola:** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadňením vedecko-výskumných metód. -* **Infrastructure school:** This thread is motivated by the assumption that efficient research requires readily available platforms, tools and services for dissemination and collaboration. +* **Škola infrašktruktúry:** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. -* **Public school:** Based on the recognition that true societal impact requires societal engagement in research and readily understandable communication of scientific results, this area seeks to bring the public to collaborate in research through citizen science, and make scholarship more readily understandable through lay summaries, blogging and other less formal communicative methods. +* **Verejná škola:** Vychádza z uznania toho, skutočný spoločenksý dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnúá komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy, a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov/abstraktov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. -* **Measurement school:** Motivated by the acknowledgement that traditional metrics for measuring scientific impact have proven problematic \(by being too heavily focused on publications, often only at the journal-level, for instance\), this strand seeks "alternative metrics" which can make use of the new possibilities of digitally networked tools to track and measure the impact of scholarship through formerly invisible activities. +* **Škola merania?metrík Measurement School:** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého impaktu sa ukázali ako problematické \(prílišným zameraním na publikovanie, napríklad, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom predtým neviditeľných aktivít. -### Rationale +### Odôvodnenie -Open Science, as defined above, encompasses a huge number of potential structural changes to academic practice, whose culture can often be hierarchical and conservative. Moreover, even where researchers are sympathetic to the aims of Open Science, they might not yet see the worth in taking them up, as existing incentive mechanisms do not yet reflect this new culture of openness and collaboration. As a consequence, convincing researchers of the need to change their practices will require a good understanding not only of the ethical, social and academic benefits, but also of the ways in which taking up Open Science practices will actually help them succeed in their work. This section will describe some of the core concepts, principles, actors, and practices in Open Science, and how these fit within a broader research ecosystem. +Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo potenciálnych štrukturálnych zmien akademickej praxe?zmien praxe akademickej obce, ktorej kulúra je často hierarchická a konzervatívna. Open Science, as defined above, encompasses a huge number of potential structural changes to academic practice, whose culture can often be hierarchical and conservative. Dokonca aj keď sú vedci naklonení cieľom otvorenej vedy, môže im pripadať zbytočné prijať ich za svoje, keďže súčasné stimulačné mechanizmy zatiaľ neodrážajú túto novú kultúru otvorenosti a spolupráce. Preto presvedčiť výskumníkov o ptrebe zmeny ich postupov bude vyžadovať dobré porozumenie nie len etických, spoločenských a akademických prínosov ale aj spôsobov, ktorými prijatie postupov otvorenej vedy vedcom skutočne pomôže uspieť v ich práci. Táto čas opisuje niektoré z hlavných pojmov, princípov, akterov a praktík otvorenej vedy a to, ako zapadnú do širšieho výskumného ekosystému. ![](/Images/image_1.png) ## -### Learning objectives +### Vzdelávacie ciele -1. Understand the social, economical, legal, and ethical principles and concepts underpinning Open Science. +1. Porozumieť spoločenským, ekonomickým, právnym a etickým princípom a pojmom, ktoré sú základom otvorenej vedy. -2. Become familiar with the history of Open Science, and the disparity and diversity of views from different research communities, disciplines and cultures. +2. Oboznámiť sa s históriou otvorenej vedy a rozdielnosťou a rozmanitosťou názorov rôznych výskumných komunít, disciplín a kultúr. -3. Gain insight into the developments around Open Science, and the personal impact these can have on researchers, research, and society more broadly. +3. Získať prehľad o vývoji v oblasti otvorenej vedy a osobnom dopade na výskumníkov, výskum a spoločnoť vo všeobecnosti. -### Key components +### Kľúčové komponenty ## ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_concepts_and_principles.png) -#### Knowledge & Skills +#### Poznatky a zručnosti * Open Science is the movement to help make the results of scholarly research more accessible, including code, data, and research papers. * It encompasses many different but often related aspects impacting the entire research lifecycle, including open publishing, open data, open source software, open notebook science, open peer review, open dissemination, and open materials \(see glossary for definitions\). From e58b47aeb1e272a9d60ed2d16f8149bdbeace94e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 21 Sep 2021 11:47:08 +0200 Subject: [PATCH 009/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 34 +++++++++---------- 1 file changed, 17 insertions(+), 17 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index b65dec7..e20f176 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -7,7 +7,7 @@ Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožn Otvorená veda znamené zvýšenie rigoróznosti?presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Cieľom je otvoriť viac výskum participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. -Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/) definuje otvorennosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych praktík/postupov, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupuy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) +Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/)(Definícia otvorenosti) definuje otvorennosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych praktík/postupov, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupuy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rúzne postupy analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: @@ -42,39 +42,39 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_concepts_and_principles.png) #### Poznatky a zručnosti -* Open Science is the movement to help make the results of scholarly research more accessible, including code, data, and research papers. +* Otvorená veda je hnutie, ktoré pomáha zabezpečiť širší prístup k výsledkom vedeckého výskumu, vrátane kódov, dát a výskumných článkov. - * It encompasses many different but often related aspects impacting the entire research lifecycle, including open publishing, open data, open source software, open notebook science, open peer review, open dissemination, and open materials \(see glossary for definitions\). + * Zahŕňa mnoho rôznych ale často súvisiacich aspektov, ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy/denníky, otvorený recenzný proces, open šírenie a otvorené materiály \(definíce nájdete v glosári\). -* History of Open Science, and the motivations behind the movement. +* História otvorenej vedy a motivácia v pozadí hnutia. - * The origins of academic publishing began in the 17th century with the first academic journals. + * Počiatky akademického publikovania siahajú do 17. storočia k prvým akademickým časopisom. - * Increasing motivation to share resources between research disciplines, as well as increased transparency for greater efficiency, rigour, accountability, sustainability for future generations, and reproducibility. + * Rastúca motivácia zdieľať zdroje medzi jednotlivými vednými disciplínami, ako aj zvýšená transparentnosť s cieľom väčšej efektívnosti, rigoróznosti?presnosti, zodpovednosti udržateľnosti pre budúce generácie a reprodukovateľnosti. - * Ethical cases whereby increased transparency can reduce fraud, data manipulation, and selective reporting of results. + * Etické prípady, v ktorých zvýšená transparentnosť môže redukovať podvody, manipuláciu s dátami a selektívne reportovanie?oznamovanie?vykazovanie?hlásenie výsledkov selective reporting of results. -* Present state arose from pressure from research academies and governments for publicly-funded research to be shared more openly, often for the purpose of accelerated societal or economic growth and innovation. +* Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných pracovníkov a vlád na to otvorenejšie zdieľanie výskumu financovaný z verejných zdrojov, aby sa mohol dosiahnuť rýchlejší spoločneský a ekonomický rast a inovácie. - * Publicly funded research outputs should be publicly available. + * Výstupy výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť verejne dostuné. - * Need to drive cultural change in research and amongst researchers. + * Potreba vyvolať?podporiť drive kultúrnu zmenu vo výskume a medzi výskumníkmi. - * Embracing of Web-based tools and technologies to facilitate scientific collaboration. + * Prijatie webových nástrojov a technológií na uľahčenie vedeckej spolupráce. -* Differences and commonalities within Open Science practices, principles and communities. +* Rozdielne a podobné aspekty v rámci postupov, princípov a komunít otvorenej vedy. - * It is generally accepted that Open Science leads to increased impact associated with wider sharing and re-use \(e.g., the so-called "[open access citation advantage](https://sparceurope.org/what-we-do/open-access/sparc-europe-open-access-resources/open-access-citation-advantage-service-oaca/oaca-list/)"\). + * Vo všeobecnosti sa akceptuje to, že otvorená veda vedie k zvýšenému dopadu spojenému so širším zdieľaním a opätovným použitím \(napr., "[open access citation advantage](https://sparceurope.org/what-we-do/open-access/sparc-europe-open-access-resources/open-access-citation-advantage-service-oaca/oaca-list/)"\(citačná výhoda otvoreného prístupu)). - * Open Science could increase trust in science and in the reliability of scientific results. + * Otvorená veda by mohla zvýšiť dôveru vo vedu a spoľahlivosť vedeckých výsledkov. -* Open Science and relations to licensing, copyright issues. +* Otvorená veda a vzťah k licenciám a otázkam autorského práva. - * Typically, open research outputs are openly licensed in order to maximize re-use while allowing the creator to retain ownership and receive credit for their work. + * Otvorené výstupy výskumu zvyčajne majú otvorené licencie, aby sa maximalizovalo ich opätovné využitie, pričom tieto licencie umožňujú tvorcovi ponechať si vlastnícke práva a mať priznané autorstvo svojej práce. ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: "What is the difference between Open Science and ‘science’?" From 2d8742b9a0e5ecb920e99f6717d0a4893cbd9403 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 11:21:35 +0200 Subject: [PATCH 010/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index 4b5b07e..f0e0eb2 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -2,7 +2,7 @@ ## Účel knihy -_**"Keď budú všetci vedci vedieť o otvorenej vede a budú vzdelávaní, podporovaní a usmerňovaní tak, aby praktizovali otvorenú vedu vo všetkých štádiách svojej kariéry, bude možné zásadne zmeniť spôsob, akým sa výskum realizuje a jeho výsledky rozširujú, a tak podporiť vedecký ekosystém, v ktorom výskum získa viditeľnosť, bude sa zdieľať efektívnejšie a realizovať so silnejšou výskumnou integritou."**_ [Open Science Skills Working Group Report](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/os_skills_wgreport_final.pdf#view=fit&pagemode=none) \(2017\) +_**"Keď budú všetci vedci vedieť o otvorenej vede a budú vzdelávaní, podporovaní a usmerňovaní tak, aby praktizovali otvorenú vedu vo všetkých štádiách svojej kariéry, bude možné zásadne zmeniť spôsob, akým sa realizuje výskum a šíria jeho výsledky, a tak podporiť vedecký ekosystém so zvýšenou viditeľnosťou, efektívnejším zdieľaním a posilnenou integritou výskumu."**_ Správa pracovnej skupiny pre zručnosti v oblasti otvorenej vedy ([Open Science Skills Working Group Report](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/os_skills_wgreport_final.pdf#view=fit&pagemode=none), 2017) Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby boli vedecko-výskumné postupy a výstupy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťami a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. From 1f9e87f2034012b24e4e2505e29c3812e4b21594 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 11:26:41 +0200 Subject: [PATCH 011/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 6 +++--- 1 file changed, 3 insertions(+), 3 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index f0e0eb2..78e262f 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -4,11 +4,11 @@ _**"Keď budú všetci vedci vedieť o otvorenej vede a budú vzdelávaní, podporovaní a usmerňovaní tak, aby praktizovali otvorenú vedu vo všetkých štádiách svojej kariéry, bude možné zásadne zmeniť spôsob, akým sa realizuje výskum a šíria jeho výsledky, a tak podporiť vedecký ekosystém so zvýšenou viditeľnosťou, efektívnejším zdieľaním a posilnenou integritou výskumu."**_ Správa pracovnej skupiny pre zručnosti v oblasti otvorenej vedy ([Open Science Skills Working Group Report](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/os_skills_wgreport_final.pdf#view=fit&pagemode=none), 2017) -Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby boli vedecko-výskumné postupy a výstupy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťami a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. +Hnutie otvorenej vedy si kladie za cieľ dosiahnuť, aby boli výsledky a postupy vedy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťami a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. -Táto kniha ponúka poradenstvo a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zlepšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. +Táto kniha ponúka rady a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zvýšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. -Príručka je postavená na kumulatívnych skúsenostiach a zručnostiach autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy a je zameraná na vzdelávaciu prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka nie je zameraná na rozširovanie myšlienky otvorenej vedy ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať postupy otvorenej vedy/prax otvorenej vedy. +Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to, ako čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. ## From 7ebb53fbb7216503575e4a2ca75312357626b22a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 11:46:12 +0200 Subject: [PATCH 012/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 6 +++--- 1 file changed, 3 insertions(+), 3 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index 78e262f..1441e33 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -8,15 +8,15 @@ Hnutie otvorenej vedy si kladie za cieľ dosiahnuť, aby boli výsledky a postup Táto kniha ponúka rady a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zvýšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. -Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to, ako čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. +Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to,_ako_ čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. ## ## Komu je príručka určená? -Príručka je určená každému, kto chce usporiadať školenie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia zameraného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem výskumníci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, politici a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). +Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). -V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Týka sa to hlavne školiteľov/lektorov, ktorí by sa cítili nepríjemne alebo nechcú použiť označenie otvorená veda vo svojom školení/tréningu. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda", by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! +V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň jeho skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu otvorená veda cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## From eb3a6306e0cb50ac5ccf1cbfc5cf04b1372f769d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 11:50:47 +0200 Subject: [PATCH 013/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index 1441e33..8540a03 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -16,7 +16,7 @@ Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v obla Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). -V príručke definujeme ako "školiteľa" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň jeho skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu otvorená veda cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! +V príručke definujeme ako "školiteľov" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu otvorená veda cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## From 6794057fe186a5724435d34da365e71facb69a55 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 12:06:46 +0200 Subject: [PATCH 014/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index 8540a03..d22e31b 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -8,7 +8,7 @@ Hnutie otvorenej vedy si kladie za cieľ dosiahnuť, aby boli výsledky a postup Táto kniha ponúka rady a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zvýšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. -Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to,_ako_ čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. +Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. ## @@ -16,18 +16,18 @@ Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v obla Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). -V príručke definujeme ako "školiteľov" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu otvorená veda cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! +V príručke definujeme ako "školiteľov" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu "otvorená veda" cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## ## Čo je otvorená veda? -Podľa taxonómie projektu FOSTER [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť vedecký výskum a dáta všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako zoskupenie určitých princípov a postupov: +Podľa taxonómie projektu FOSTER [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť výsledky, dáta a propagáciu vedeckého výskumu všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako súbor určitých princípov a postupov: -* **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov, ako je inklúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka prírodných vied?vied o živých organizmoch a fyzikálnych vied, technických vied?strojárstva, matematiky, spoločenských a humanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). -* **Postupy**: Otvorená veda prináša zmeny spôsobov realizácie vedy a výskumu, napríklad, otvorený prístup k vedecko-výskumným výstupom, zdieľanie dát, otvorené denníky/záznamy, transparentnosť v hodnotení výskumu, zaistenie reprodukovateľnosti výskumu \(ak je to možné\), transparentnosť výskumných metód, otvorený zdrojový kód, softvér a infraštruktúra, občianska veda a otvorené vzdelávacie zdroje. +* **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov ako inklúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka vied o živej i neživej prírode, fyzikálnych vied, technických vied, matematiky, spoločenských a humanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). +* **Postupy**: Otvorená veda prináša zmeny spôsobov realizácie vedy a výskumu, napríklad otvorený prístup k vedecko-výskumným výstupom, zdieľanie dát, otvorené laboratórne záznamy, transparentnosť v hodnotení výskumu, zaistenie reprodukovateľnosti výskumu \(ak je to možné\), transparentnosť výskumných metód, otvorený zdrojový kód, softvér a infraštruktúra, občianska veda a otvorené vzdelávacie zdroje. -**Poznámka k jazyku:** Anglický výraz “science/veda” tradične nezahŕňa humanitné a spoločenské vedy, preto častejšie sa používajú termíny ako “open scholarship/otvorené vedecké poznanie” alebo “open research/otvorený výskum”. Keďže výraz “opens cience/otvorená veda” je bežnejší termín, používa sa tejto príručke, ale vzťahuje sa na výskum vo všetkých vedeckých disciplínach. +**Poznámka k jazyku:** Anglický výraz “science/veda” tradične nezahŕňa humanitné a spoločenské vedy, preto sa častejšie používajú termíny ako “open scholarship/otvorené vedecké poznanie” alebo “open research/otvorený výskum”. Keďže výraz “open science/otvorená veda” je bežnejší termín, používa sa tejto príručke, ale vzťahuje sa, v súlade so slovenským významom slova veda, na výskum vo všetkých vedných disciplínach, vrátane spoločenských a humanitných. ## From bff195067ad2bfc984381b4fc40121a9f0aa07db Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 12:25:42 +0200 Subject: [PATCH 015/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 58 +++++++++---------- 1 file changed, 29 insertions(+), 29 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index e20f176..e3ffe8f 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -3,38 +3,38 @@ ### Čo je to? -Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne denníky a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu a reprodukciu výskumu a jeho podkladových dát a metód ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda je transparetné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). +Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne denníky a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu a reprodukciu výskumu a jeho podkladových dát a metód ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda prestavuje transparentné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolaboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). -Otvorená veda znamené zvýšenie rigoróznosti?presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Cieľom je otvoriť viac výskum participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. +Otvorená veda znamená zvýšenie rigoróznosti?presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Zameriava sa väčšie otvorenie výskumu participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. -Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/)(Definícia otvorenosti) definuje otvorennosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych praktík/postupov, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupuy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) +Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/)(Definícia otvorenosti) definuje otvorenosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych postupove vedeckej praxe, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) -Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rúzne postupy analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: +Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rôzne postupy, analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: -* **Demokratická škola:** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Záto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckýh poznatkov \(vrátane publikáciía dát\) voľne všetkým ľuďom. +* **Demokratická škola:** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Táto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckých poznatkov \(vrátane publikácií a dát\) voľne všetkým ľuďom. -* **Pragmatická škola:** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadňením vedecko-výskumných metód. +* **Pragmatická škola:** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. -* **Škola infrašktruktúry:** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. +* **Škola infraštruktúry:** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. -* **Verejná škola:** Vychádza z uznania toho, skutočný spoločenksý dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnúá komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy, a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov/abstraktov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. +* **Verejná škola:** Vychádza z uznania toho, skutočný spoločenský dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnú komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy, a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov/abstraktov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. -* **Škola merania?metrík Measurement School:** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého impaktu sa ukázali ako problematické \(prílišným zameraním na publikovanie, napríklad, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom predtým neviditeľných aktivít. +* **Škola merania?metrík Measurement School:** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého dopadu sa ukázali ako problematické \(prílišným zameraním na publikovanie, napríklad, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom predtým neviditeľných aktivít. ### Odôvodnenie -Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo potenciálnych štrukturálnych zmien akademickej praxe?zmien praxe akademickej obce, ktorej kulúra je často hierarchická a konzervatívna. Open Science, as defined above, encompasses a huge number of potential structural changes to academic practice, whose culture can often be hierarchical and conservative. Dokonca aj keď sú vedci naklonení cieľom otvorenej vedy, môže im pripadať zbytočné prijať ich za svoje, keďže súčasné stimulačné mechanizmy zatiaľ neodrážajú túto novú kultúru otvorenosti a spolupráce. Preto presvedčiť výskumníkov o ptrebe zmeny ich postupov bude vyžadovať dobré porozumenie nie len etických, spoločenských a akademických prínosov ale aj spôsobov, ktorými prijatie postupov otvorenej vedy vedcom skutočne pomôže uspieť v ich práci. Táto čas opisuje niektoré z hlavných pojmov, princípov, akterov a praktík otvorenej vedy a to, ako zapadnú do širšieho výskumného ekosystému. +Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo potenciálnych štrukturálnych zmien akademickej praxe?zmien praxe akademickej obce, ktorej kultúra je často hierarchická a konzervatívna. Open Science, as defined above, encompasses a huge number of potential structural changes to academic practice, whose culture can often be hierarchical and conservative. Dokonca aj keď sú vedci naklonení cieľom otvorenej vedy, môže im pripadať zbytočné prijať ich za svoje, keďže súčasné stimulačné mechanizmy zatiaľ neodrážajú novú kultúru otvorenosti a spolupráce. Presvedčiť výskumníkov o potrebe zmeny ich postupov bude preto vyžadovať dobré porozumenie nie len etických, spoločenských a akademických prínosov ale aj spôsobov, ktorými prijatie postupov otvorenej vedy vedcom skutočne pomôže uspieť v ich práci. Táto čas opisuje niektoré z hlavných pojmov, princípov, aktérov a praktík otvorenej vedy a to, ako zapadnú do širšieho výskumného ekosystému. ![](/Images/image_1.png) ## -### Vzdelávacie ciele +### Ciele vzdelávania -1. Porozumieť spoločenským, ekonomickým, právnym a etickým princípom a pojmom, ktoré sú základom otvorenej vedy. +1. Porozumieť jadru spoločenských, ekonomických, právnych a etických princípov a pojmov, ktoré sú základom otvorenej vedy. 2. Oboznámiť sa s históriou otvorenej vedy a rozdielnosťou a rozmanitosťou názorov rôznych výskumných komunít, disciplín a kultúr. -3. Získať prehľad o vývoji v oblasti otvorenej vedy a osobnom dopade na výskumníkov, výskum a spoločnoť vo všeobecnosti. +3. Získať prehľad o vývoji v oblasti otvorenej vedy a osobnom dopade na výskumníkov, výskum a spoločnosť vo všeobecnosti. ### Kľúčové komponenty ## @@ -44,7 +44,7 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo #### Poznatky a zručnosti * Otvorená veda je hnutie, ktoré pomáha zabezpečiť širší prístup k výsledkom vedeckého výskumu, vrátane kódov, dát a výskumných článkov. - * Zahŕňa mnoho rôznych ale často súvisiacich aspektov, ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy/denníky, otvorený recenzný proces, open šírenie a otvorené materiály \(definíce nájdete v glosári\). + * Zahŕňa mnoho rôznych ale často súvisiacich aspektov, ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy/denníky, otvorený recenzný proces, otovrené šírenie a otvorené materiály \(definície nájdete v glosári\). * História otvorenej vedy a motivácia v pozadí hnutia. @@ -55,9 +55,9 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo * Etické prípady, v ktorých zvýšená transparentnosť môže redukovať podvody, manipuláciu s dátami a selektívne reportovanie?oznamovanie?vykazovanie?hlásenie výsledkov selective reporting of results. -* Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných pracovníkov a vlád na to otvorenejšie zdieľanie výskumu financovaný z verejných zdrojov, aby sa mohol dosiahnuť rýchlejší spoločneský a ekonomický rast a inovácie. +* Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných pracovníkov a vlád na otvorenejšie zdieľanie výskumu, financovaného z verejných zdrojov, aby sa mohol dosiahnuť rýchlejší spoločenský a ekonomický rast a inovácie. - * Výstupy výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť verejne dostuné. + * Výstupy výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť verejne dostupné. * Potreba vyvolať?podporiť drive kultúrnu zmenu vo výskume a medzi výskumníkmi. @@ -76,34 +76,34 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "What is the difference between Open Science and ‘science’?" +Q: "Aký je rozdiel medzi otvorenou vedou a "vedou"?" -A: Open Science refers to doing traditional science with more transparency involved at various stages, for example by openly sharing code and data. Many researchers do this already, but don’t call it Open Science. +A: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu transparentnejšie na rôznych úrovniach, napríklad otvoreným zdieľaním kódu alebo dát. Mnohí výskumníci už týmto spôsobom pracujú, ale nenazývajú to otvorená veda. -Q: "Does ‘Open Science’ exclude the Humanities and Social Sciences?" +Q: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" -A: No, the term Open Science is inclusive. Indeed, the case is that sometimes Open Science is more broadly referred to as ‘Open Research’ or ‘Open Scholarship’ to be more inclusive of other disciplines, principles and practices. However, Open Science is a commonly used term at multiple levels and so it makes sense to adopt it for communication purposes, with the proviso that it includes all research disciplines. +A: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto je jeho prijatie na komunikačné účely má zmysel, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. -Q: "Does Open Science lead to misuse or misunderstanding of research?" +Q: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" -A: No, the application of Open Science principles is in fact a safeguard against misuse or misunderstanding. Transparency breeds trust, confidence and allows others to verify and validate the research process. +A: Nie, v skutočnosti aplikovanie otvorenej vedy chráni pred zneužívaním či nepochopením. Transparentnosť vedie k dôvere, istote a umožňuje ostatným overiť a validovať výskumný proces. -Q: "Will Open Science lead to too much information overload?" +Q: "Nebude dôsledkom otvorenej vedy prílišné preťaženie informáciami?" -A: It is better to have too much information and deal with it, than to have too little and live with the risk of missing the important parts. And there are technologies such as RSS feeds, machine learning and artificial intelligence that are making content aggregation easier. +A: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako ich mať príliš málo a riskovať, že dôležité informácie nám budú chýbať. A máme k dispozícii technológie ako RSS informačné kanály, strojové učenie a umelá inteligencia, ktoré uľahčujú agregovanie obsahu. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania -1. Be able to explain the core underlying academic, economic, and societal principles and concepts supporting Open Science, and why this matters to you in terms of broader impacts. +1. Vedieť vysvetliť podstatu akademických, ekonomických a spoločenských princípov a pojmov, ktoré sú základom otvorenej vedy, a prečo je to pre vás dôležité z hľadiska širších dopadov. -2. Develop an understanding of the numerous dimensions of Open Science, and some of the tools and practices involved in this. +2. Porozumieť mnohým dimenziám otvorenej vedy a nástrojom a postupom, ktoré sa v rámci nej používajú. -3. Be familiar with the present state of Open Science, and the diversity of perspectives that this encompasses. +3. Poznať aktuálny stav otvorenej vedy a rôznorodosť perspektív, ktoré sú je súčasťou. ## -### Further reading +### Doplnkové čítanie * European Commission's Directorate-General for Research & Innovation (RTD) (2016). Open innovation, Open Science, open to the world - a vision for Europe. [ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/open-innovation-open-science-open-world-vision-europe](https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/open-innovation-open-science-open-world-vision-europe) From caef73fe1488f1cf5a47d52c3792e3281aac2b47 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 14:25:00 +0200 Subject: [PATCH 016/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index a3d124e..3e90d86 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -1,11 +1,11 @@ -## 3. Open Research Software and Open Source +## 3. Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód Open Research Software and Open Source -### What is it? +### Čo je to? -Open research software, or open-source research software, refers to the use and development of software for analysis, simulation, visualization, etc. where the full source code is available. In addition, according to the [Open Source Definition](https://opensource.org/osd), open-source software must be distributed in source and/or compiled form \(with the source code available in the latter case\), and must be shared under a license that allows modification, derivation, and redistribution. +Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na anlýzu, simuláci, vizualizáciu a i. v prípade, keď je dostupný úplný zdrojový kód. Podľa [Open Source Definition](https://opensource.org/osd) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí tiež distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, deriváciu a redistribúciu. -### Rationale +### Odôvodnenie Modern research relies on software, and building upon—or reproducing—that research requires access to the full source code behind that software \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). As Buckheit and Donoho put it, paraphrasing Jon Claerbout, ‘‘An article about a computational result is advertising, not scholarship. The actual scholarship is the full software environment, code and data, that produced the result’’ \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Open access to the source code of research software also helps improve the impact of the research \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). From c086b6013fee2fdfa3dcff7c3bd78c88d89883e6 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 14:28:04 +0200 Subject: [PATCH 017/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 16 ++++++++-------- 1 file changed, 8 insertions(+), 8 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index e3ffe8f..4197f7c 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -76,21 +76,21 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "Aký je rozdiel medzi otvorenou vedou a "vedou"?" +Otázka: "Aký je rozdiel medzi otvorenou vedou a "vedou"?" -A: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu transparentnejšie na rôznych úrovniach, napríklad otvoreným zdieľaním kódu alebo dát. Mnohí výskumníci už týmto spôsobom pracujú, ale nenazývajú to otvorená veda. +Odpoveď: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu transparentnejšie na rôznych úrovniach, napríklad otvoreným zdieľaním kódu alebo dát. Mnohí výskumníci už týmto spôsobom pracujú, ale nenazývajú to otvorená veda. -Q: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" +Otázka: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" -A: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto je jeho prijatie na komunikačné účely má zmysel, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. +Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto je jeho prijatie na komunikačné účely má zmysel, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. -Q: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" +Otázka: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" -A: Nie, v skutočnosti aplikovanie otvorenej vedy chráni pred zneužívaním či nepochopením. Transparentnosť vedie k dôvere, istote a umožňuje ostatným overiť a validovať výskumný proces. +Odpoveď: Nie, v skutočnosti aplikovanie otvorenej vedy chráni pred zneužívaním či nepochopením. Transparentnosť vedie k dôvere, istote a umožňuje ostatným overiť a validovať výskumný proces. -Q: "Nebude dôsledkom otvorenej vedy prílišné preťaženie informáciami?" +Otázka: "Nebude dôsledkom otvorenej vedy prílišné preťaženie informáciami?" -A: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako ich mať príliš málo a riskovať, že dôležité informácie nám budú chýbať. A máme k dispozícii technológie ako RSS informačné kanály, strojové učenie a umelá inteligencia, ktoré uľahčujú agregovanie obsahu. +Odpoveď: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako ich mať príliš málo a riskovať, že dôležité informácie nám budú chýbať. A máme k dispozícii technológie ako RSS informačné kanály, strojové učenie a umelá inteligencia, ktoré uľahčujú agregovanie obsahu. ## ### Výsledky vzdelávania From f3f8c52c8cfb53f71dd7d9681587ea63a2eec9e1 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 14:33:47 +0200 Subject: [PATCH 018/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index d22e31b..334c79c 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -53,7 +53,7 @@ Dúfame, že príručku si budete čítať s chuťou a záujmom a prajeme vám v ## Otvorené licencie a autorstvo -Príručka The Open Science Training Handbook je napísaná ako otvorený vzdelávací zdroj, aby ju používatelia mohli využívať tým najlepším možným spôsobom. Práca je preto dostupná pod licenciou [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). Nemusíte si od nás žiadať povolenie na opätovné použitie príručky či kopírovanie informácie. Informácie z obsahovej časti môžete voľne použiť vo svojich školiacich snímkach či obrázkoch spôsobom tak, ako budete považovať za najvhodnejšie na svoje školenie. Upozorňujeme, že niektoré materiály citované v tejto knihe môžu podliehať autorskému právu. V tom prípade to bude v texte uvedené. Prosíme vás, aby ste zvážili citovanie tejto príručky, keď budete používať jej obsah. +Školiteľská príručka otvorenej vedy je napísaná ako otvorený vzdelávací zdroj, aby ju používatelia mohli využívať tým najlepším možným spôsobom. Práca je preto dostupná pod licenciou [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). Nemusíte si od nás žiadať povolenie na opätovné použitie príručky či kopírovanie informácie. Informácie z obsahovej časti môžete voľne použiť vo svojich školiacich snímkach či obrázkoch spôsobom tak, ako budete považovať za najvhodnejšie na svoje školenie. Upozorňujeme, že niektoré materiály citované v tejto knihe môžu podliehať autorskému právu. V tom prípade to bude v texte uvedené. Prosíme vás, aby ste zvážili citovanie tejto príručky, keď budete používať jej obsah. Snažili sme sa uviesť všetky zdroje. Ak sme s nejakých dôvodov zabudli uviesť autorov, nestalo sa tak so zlým úmyslom. Neváhajte sa na nás obrátiť a požiadať o opravu na tejto adrese [elearning@fosteropenscience.eu](mailto:elearning@fosteropenscience.eu). From ee683f5968c6cc978810903a405313f6f78320d8 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 27 Sep 2021 14:54:50 +0200 Subject: [PATCH 019/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 10 +++++----- 1 file changed, 5 insertions(+), 5 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 5f74993..648a3d4 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -1,13 +1,13 @@ ## -## Glossary +## Glosár -**Altmetrics** +**Altmetriky?Alternatívne metriky Altmetrics** -* Altmetrics are alternative ways of recording and measuring the use and impact of scholarship. Rather than solely counting the number of times a work is cited in scholarly literature, alternative metrics also measure and analyze social media (e.g., Facebook, Twitter, blogs, wikis, etc.), document downloads, links to publishing and unpublished research, and other uses of research literature, in order to provide a more comprehensive measurement of reach and impact. +* Altmetriky sú alternatívne spôsoby zaznamenávania a merania používania a dopadu vedy. Namiesto výhradného sledovania toho, koľkokrát je dielo citované vo vedeckej literatúre, sa alternatívne metriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wiki a pod.), stiahnutí dokumentu, odkazy na publikovaný a nepublikovaný výskum a iné použitia vedecko-výskumnej literatúry, aby sa získalo komplexné meranie dosahu a dopadu. -**Audience** +**Publikum?Cieľová skupina Audience** -* The group addressed by a communication (e.g., those in attendance of an Open Science training). The target audience is a group of individuals that will be addressed or affected by the training. +* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávania o ovtvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. **Behaviorism (Learning Theory)** From b98c34aea706b217501d4312916449ef16d31b4d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 28 Sep 2021 16:41:02 +0200 Subject: [PATCH 020/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 70 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 35 insertions(+), 35 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 648a3d4..7aecf0a 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -5,79 +5,79 @@ * Altmetriky sú alternatívne spôsoby zaznamenávania a merania používania a dopadu vedy. Namiesto výhradného sledovania toho, koľkokrát je dielo citované vo vedeckej literatúre, sa alternatívne metriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wiki a pod.), stiahnutí dokumentu, odkazy na publikovaný a nepublikovaný výskum a iné použitia vedecko-výskumnej literatúry, aby sa získalo komplexné meranie dosahu a dopadu. -**Publikum?Cieľová skupina Audience** +**Publikum** -* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávania o ovtvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. +* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávacieho podujatia o otvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. -**Behaviorism (Learning Theory)** +**Behaviorizmus (teória učenia sa)** -* Behaviorism means that learning is governed by drill-and-practice and is best done with the use of stimuli to which the learners respond. This generally means that you ask the learner to do an exercise for which there is a clear answer or a clear path to follow. Evaluation is clear and can easily be done with the help of simple metrics. +* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať s pomocu jednoduchých metrík. -**Cognitivism** +**Kognitivizmus** -* Cognitivism is based on the interaction between the outer world and what the reflecting brain makes out of the information perceived in combination with the knowledge that it has already stored. Cognitivism concentrates therefore on problem solving. +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetoma a tým, čo si reflektujúci mozog?myseľ/človek dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problému. Cognitivism is based on the interaction between the outer world and what the reflecting brain makes out of the information perceived in combination with the knowledge that it has already stored. -**Connectivism** +**Konektivizmus** -* Connectivism is the integration of principles explored by chaos, network, complexity and self-organization theories. Connectivism is driven by the understanding that decisions are based on rapidly altering foundations, as new information is continually being acquired. +* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vyhcádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. -**Constructivism** +**Konštruktivizmus** -* Constructivism in the strict sense means the world is not as it is. Instead the world is primarily the product of our individual experiences and minds. In the context of teaching and learning this means that learners themselves create the path of learning. The focus is hence on the learner’s creativity and evaluation of progress is not based on the differentiation between right or wrong. +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní učiaci sa si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotení pokroku sa nezakladá na odlíšení dobrého od zlého. -**Copyright** +**Autorské právo (Copyright)** -* The aspect of Intellectual property that grants creators the right to permit (or not permit) the reproduction of their creations. It is distinct from trademark rights or moral rights. +* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv súvisiach s ochrannými známkami a morálnymch práv. **Creative Commons** -* A suite of standardized licences that allow copyright holders to grant some rights to users by default. CC licences are widely used, simple to use, machine readable, and have been created by legal experts. There are a variety of CC licences, each of which use one or more clauses. Some licences are compatible with Open Access in the Budapest sense (CC0 or those carrying the BY, SA, and ND clauses), and some are not (carrying the NC clause). +* Rad šdandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojov čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienku Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním nie sú komaptibilné (obsahujú podmienk Nekomerčné Použitie (NC)). -**Curriculum** +**Kurikulum** -* Curriculum refers to the lessons and other training content taught in a school or in a specific course or program within a defined structure. +* Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný obsah vzdelávania vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe so stanovenou štruktúrou. -**Data** +**Dáta** -* Data in the sense used here are all digitally available objects (simple or complex) that emerge or are the result of the research process. +* Dáta v zmysle používanom tu?v tejto príručke sú digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo zložité), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výsledkom výskumného procesu. Data in the sense used here are all digitally available objects (simple or complex) that emerge or are the result of the research process. -**Data Mining** +**Dolovanie dát (Data Mining)** -* An analytic process designed to explore data in search of consistent patterns or systematic relationships between variables, transforming data into information for future use. +* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentých vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, transformujúci dáta na informácie na budúce použitie. An analytic process designed to explore data in search of consistent patterns or systematic relationships between variables, transforming data into information for future use. -**Digital Object Identifier (DOI)** +**Digitálny identifikátor objektov ? Identifikátor digitálnych objektov Digit Object Identifier (DOI) - pozri Readme v Gabi Fišová** -* A unique text string that is used to identify digital objects such as journal articles, data sets or open source software releases. A DOI is one type of Persistent Identifier (PID). +* Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na identifikovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátor (PID, z angl. persistent identifier). -**Documentation** +**Dokumentácia** -* A documentation is detailed information as well as background and methodological approach about the data or code (e.g., description of the project, variables, and measuring instruments). +* Dokumentácia obsahuje podrobné informácie o dátach alebo kóde, ako aj pozadie a metodologický prístup k dátam alebo kódu (napr., opis projektu, premenné a nástroje merania). -**FAIR Data** +**FAIR dáta** -* FAIR Data (according to [FORCE11 principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) and published in [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. +* FAIR dáta (podľa [FORCE11 principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, aby sa uľahčilo nájdenie poznatkov, tým že sa pomôže ľuďom a strojom násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. -**Gamification** +**Gamifikácia** -* The use of game design elements and game mechanics in non-game contexts, such as education where it can be used to bring extra engagement. +* Využívanie herných prvkov, herného dizajnu a herných mechaník v nehernom kontexte, ako je vzdelávanie, kde sa môže využiť na zvýšenie zapojenia. **GDPR** -* (General Data Protection Regulation) seeks to create a harmonised data protection law framework across the EU. It aims to restitute the control of personal data to citizens, whilst imposing strict rules on those hosting and 'processing' these data, anywhere in the world. The Regulation also introduces rules relating to the free movement of personal data within and outside the EU. +* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaži sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi, a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiežzavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri a mimo EÚ. -**Impact Factor** +**Impakt faktor** -* A numerical measure that indicates the average number of citations to articles published over the previous two years in a journal. It is frequently used as a proxy for a journal's relative importance. Its transfer to the impact of individual articles published in a journal is considered to be problematic. +* Číselné meradlo, ktoré uvádza priemerný počet citácií článkov publikovaných počas predchádzajúcich dvoch rokov v časopise. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Jeho prenos na impakt jednotlivých článkov publikovaných v časopise sa považuje za problmatický. A numerical measure that indicates the average number of citations to articles published over the previous two years in a journal. It is frequently used as a proxy for a journal's relative importance. Its transfer to the impact of individual articles published in a journal is considered to be problematic. -**Intellectual Property** +**Duševné vlastníctvo** -* A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. +* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, ysmboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. -**Journal** +**Časopis** -* A series of published research articles. Historically divided into volumes and issues. +* Séria?Rad publikovaných výskumných článkov. Historicky rozdelený do ročníkov a čísiel. A series of published research articles. Historically divided into volumes and issues. -**License** +**Licencia** * A license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). From 5e4035053b085be6b4f052d3a6ad9072d898e24b Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 29 Sep 2021 11:38:02 +0200 Subject: [PATCH 021/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 62 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 31 insertions(+), 31 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 7aecf0a..f18005e 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -79,69 +79,69 @@ **Licencia** -* A license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). +* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o užívateľských právach na zdroj (napr. text, dáta, zdorjový kód). license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). -**Metadata** +**Metadáta** -* Metadata provide a basic description of the data, often including authorship, dates, title, abstract, keywords, and license information. They serve first and foremost the findability of data (e.g. creator, time period, geographic location). +* Metadáta poskytujú zákaldný opis dáta, vrátane autorstva, dátumov, názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na na to, aby sa dali dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zmepeisná poloha). Metadata provide a basic description of the data, often including authorship, dates, title, abstract, keywords, and license information. They serve first and foremost the findability of data (e.g. creator, time period, geographic location). -**Open Access** +**Otvorený prístup** -* Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. +* Otvorený prístup znamená bezplatný online prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. -**Open Data** +**Otvorené dáta** -* Open Data are online, free of cost, accessible data that can be used, reused and distributed provided that the data source is attributed. +* Otvorené dáta sú údaje dostupné bezplatne a online a ktoré sa dajú použiť, použiť opätovne a distribuovať pod podmienkou, že sa uvedie zdroj dát. Open Data are online, free of cost, accessible data that can be used, reused and distributed provided that the data source is attributed. -**Open Evaluation** +**Otvorené hodnotenie** -* The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. +* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu hodnotenia vyskýmných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôsb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. -**Open Lab Notebooks** +**Otvorené laboratórne denníky OK? Open Lab Notebooks** -* A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. +* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že výskumné záznamy?denníky?poznámyk sa akumulujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. -**Open Materials** +**Otvorený nateriál** -* Sharing of research materials, for example, biological and geological samples, is another Open Science practice. +* Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. Sharing of research materials, for example, biological and geological samples, is another Open Science practice. -**Open Peer Review** +**Otvorené recenzné konanie** -* An umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science, including making reviewer and author identities open, publishing review reports and enabling greater participation in the peer review process. +* Termín zastrešujúci mnoho prekrývajúcich sa spôsobov, ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy, vrátane otvorenia identity recenzenta a autora, publikovania recenzií a umožnenia väčšej participácie na recenznom procese. An umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science, including making reviewer and author identities open, publishing review reports and enabling greater participation in the peer review process. -**Open Science** +**Otvorená veda** -* Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. +* Otvorená veda je hnutie, ktoré je zamerané na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach zvedavej?skúmajúcej?pýtajucej sa spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. -**Open Source** +**Otvorený zdrojový kód** -* Availability of source code for a piece of software, along with an open source license permitting reuse, adaptation, and further distribution. +* Dostupnosť zdrojoého kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. Availability of source code for a piece of software, along with an open source license permitting reuse, adaptation, and further distribution. -**Peer Review** +**Recenzné konanie** -* A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. +* Proces, v rácmi ktorého je výskumný článok preverný odborníkmi z komunity pred jeho publikovaním. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. -**Persistent Identifier (PID)** +**Trvalý/perzistentný identifikátor (PID)** -* A persistent identifier (also PID) is a unique and stable denomination (reference) of a digital resource (e.g. research data) through allocation of a code that can be persistently and explicitly referenced on the internet. +* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie (odkaz) digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, na ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. A persistent identifier (also PID) is a unique and stable denomination (reference) of a digital resource (e.g. research data) through allocation of a code that can be persistently and explicitly referenced on the internet. -**Persistent/Preferred File Formats** +**Trvalé/preferovné formáty súborov** -* Non-proprietary formats that follow documented international standards, are commonly used by the research community, use standard character encoding (e.g. ASCII, UTF-8), and were compression, if used at all, is lossless. +* Neproprietárne?Nechránené formáty, ktoré sa riadia dokumentovanými medzinárodnými štandardmi, bežne používané v rámci vedeckej komunity, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri ktorých pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. Non-proprietary formats that follow documented international standards, are commonly used by the research community, use standard character encoding (e.g. ASCII, UTF-8), and were compression, if used at all, is lossless. **Preprint** -* A manuscript draft that has not yet been subject to formal peer review, distributed to receive early feedback on research from peers. +* Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenným konaním, šírený so zámerom získať včasnú spätnú väzbu na výskum od kolegov?ďalších vedcov. A manuscript draft that has not yet been subject to formal peer review, distributed to receive early feedback on research from peers. -**Preregistration** +**Predregistráci?Preregistrácia Preregistration** -* Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. +* Výskmuníci majú možnosť alebo sa od nich vyžaduje odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať?zabrániť nesprávnemu?zaujatému? reportovaniu?informovaniu o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. -**README file** +**README súbor** -* File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. +* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť tak dostatočná, že umožní iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. -**Reporting Bias** +**Reporting Bias opravím** * Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. From 48c1e589cf1c1c346f8fd7a97898846095829f1f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 29 Sep 2021 14:35:04 +0200 Subject: [PATCH 022/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 52 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 26 insertions(+), 26 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index f18005e..6f57724 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -141,57 +141,57 @@ * Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť tak dostatočná, že umožní iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. -**Reporting Bias opravím** +**Reporting Bias** -* Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. +* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa určité aspekty výskumu nereportujú transparentne, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. -**Repository** +**Repozitár** -* Repository is defined as the infrastructure and corresponding service that allows for the persistent, efficient and sustainable storage of digital objects (such as documents, data and code). +* Repozitár je definovaný ako infraštruktúra an príslušné služby, ktoré umožňujú trvalé, efektívne a udržateľné uloženie digitálnych objektov (ako sú dokumenty, dáta a kódy). -**Reproducible Research** +**Reprodukovateľný výskum** -* Reproducibility is a spectrum and instructors should choose the definition most used by their audience. Generally speaking, reproducible research makes it possible to obtain similar results of a study or experiment and independent results obtained with the same methods but under different conditions (i.e., pertains to results). Some break the definition into levels of reproducibility, including computationally reproducible (also called "reproducible"): where code and data can be analyzed in a similar manner as in the original research to achieve the same results, and empirically reproducible (also called “replicable”): where an independent researcher can repeat a study using the same methods but creating new data. +* Reprodukovateľnosť zahŕňa celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti môžme povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niekedy sa definícia ďalej člení na úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovo reprodukovateľných (tiež nazývané "reprodukovateľné"), kedy sa kód a dáta môžu analyzovať podobným spôsobom ako v pôvodonom výskume so zámerom dosiahnuť tie isté výsledky, a empiricky reprodukovateľných (tiež nazývané "replikovateľné"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy ale vytvoria nové dáta. Reproducibility is a spectrum and instructors should choose the definition most used by their audience. Generally speaking, reproducible research makes it possible to obtain similar results of a study or experiment and independent results obtained with the same methods but under different conditions (i.e., pertains to results). Some break the definition into levels of reproducibility, including computationally reproducible (also called "reproducible"): where code and data can be analyzed in a similar manner as in the original research to achieve the same results, and empirically reproducible (also called “replicable”): where an independent researcher can repeat a study using the same methods but creating new data. -**Research Impact** +**Dopad?Impakt výskumu Research Impact** -* Involve academic, economic and societal aspects, or some combination of all three. Impact is the demonstrable contribution that research makes in shifting understanding and advancing scientific, method, theory and application across and within disciplines, and the broader role that this plays outside of the research system. +* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo kombináciu všetkých troch. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, ako aj širšia rola, pričom zohráva aj širšiu rolu mimo vedecko-výskumného systému. Involve academic, economic and societal aspects, or some combination of all three. Impact is the demonstrable contribution that research makes in shifting understanding and advancing scientific, method, theory and application across and within disciplines, and the broader role that this plays outside of the research system. -**Research Funder** +**Fincovateľ výskumu** -* An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. +* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktorý poskytujú výskumu finančnú podporu. An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. -**Scholarly Communication** +**Vedecká komunikácia ? Scholarly Communication** -* The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. +* Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. -**Sharing** +**Zdieľanie** -* The joint use of a resource or space. A fundamental aspect of collaborative research. As most research is digitally-authored & digitally-published, the resulting digital content is non-rivalrous and can be shared without any loss to the original creator. +* Spoločbé využívanie priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah nie je konkurečný a može sa zdieľať bez akejkoľvek ujmny, ktorú by utrpel pôvodný tvorca. The joint use of a resource or space. A fundamental aspect of collaborative research. As most research is digitally-authored & digitally-published, the resulting digital content is non-rivalrous and can be shared without any loss to the original creator. -**Subscription** +**Predplatné** -* A form of business model whereby a fee is paid in order to gain access to a product or service - in this case, the outputs of scholarly research. +* Obchodný model, v rámci ktorého sa platí poplatok za získanie prístupu k produktu alebo službe, v tomto prípade, výstupom vedeckého výskumu. A form of business model whereby a fee is paid in order to gain access to a product or service - in this case, the outputs of scholarly research. -**Trainer** +**Školiteľ** -* The moderator and instructor of a training, whose role is to ensure the training objectives are met, run the practice, and ensure no one is left out. +* Moderátori a inštruktori vzdelávania, ktorých úlohou je zaistiť, že ciele vzdelávania sa dosiahnu, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. ktoThe moderator and instructor of a training, whose role is to ensure the training objectives are met, run the practice, and ensure no one is left out. -**Training** +**Vzdelávacie poujatie?Školenie Training** -* Training is any organised activity that teaches, informs, or transfers skills or knowledge on specific useful competencies through active, engaged learning. +* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitičnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho, zaujímavého učenia sa. Training is any organised activity that teaches, informs, or transfers skills or knowledge on specific useful competencies through active, engaged learning. -**Training Format** +**Formát vzdelávacieho podujatia?školenia Training Format** -* A conventionally named, standardised delivery method that is applied by a trainer and includes any number of the pedagogical tools necessary (i.e. motivation/demotivation, hands-on approaches, etc). +* Tradične?bežne pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogockých nástrjov (t.j., motivácia/demotivácia, praktický prístupy (hands-on) a pod.). A conventionally named, standardised delivery method that is applied by a trainer and includes any number of the pedagogical tools necessary (i.e. motivation/demotivation, hands-on approaches, etc). -**Version Control** +**Správa verzií** -* Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. +* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umoňuje sledovať zmeny, ako aj obnovenie informácií z predchádzajúcej revízie. Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. -## Additional Resources +## Ďalšie zdroje -* [Open Research Glossary](http://www.righttoresearch.org/resources/OpenResearchGlossary/index.shtml), hosted by the R2RC. +* [Open Research Glossary](http://www.righttoresearch.org/resources/OpenResearchGlossary/index.shtml), hosťovaný alianciou R2RC. * [FOSTER Taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition) From 0a547e0dd4ba5b3314236dfef1935c98c13f1e8f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 30 Sep 2021 10:25:23 +0200 Subject: [PATCH 023/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 86 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 43 insertions(+), 43 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 6f57724..f3578f6 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -3,7 +3,7 @@ **Altmetriky?Alternatívne metriky Altmetrics** -* Altmetriky sú alternatívne spôsoby zaznamenávania a merania používania a dopadu vedy. Namiesto výhradného sledovania toho, koľkokrát je dielo citované vo vedeckej literatúre, sa alternatívne metriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wiki a pod.), stiahnutí dokumentu, odkazy na publikovaný a nepublikovaný výskum a iné použitia vedecko-výskumnej literatúry, aby sa získalo komplexné meranie dosahu a dopadu. +* Altmetriky sú alternatívne spôsoby zaznamenávania a merania používania a dopadu vedy. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa alternatívne metriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), stiahnutí dokumentu, odkazy na publikovaný a nepublikovaný výskum a iné použitia vedecko-výskumnej literatúry, aby sa získalo komplexné meranie dosahu a dopadu. **Publikum** @@ -11,27 +11,27 @@ **Behaviorizmus (teória učenia sa)** -* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať s pomocu jednoduchých metrík. +* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. **Kognitivizmus** -* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetoma a tým, čo si reflektujúci mozog?myseľ/človek dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problému. Cognitivism is based on the interaction between the outer world and what the reflecting brain makes out of the information perceived in combination with the knowledge that it has already stored. +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a a tým, čo reflektujúci mozog?myseľ/človek dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problému. Cognitivism is based on the interaction between the outer world and what the reflecting brain makes out of the information perceived in combination with the knowledge that it has already stored. **Konektivizmus** -* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vyhcádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. +* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. **Konštruktivizmus** -* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní učiaci sa si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotení pokroku sa nezakladá na odlíšení dobrého od zlého. +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní učiaci sa si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení dobrého od zlého. **Autorské právo (Copyright)** -* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv súvisiach s ochrannými známkami a morálnymch práv. +* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv súvisiacich s ochrannými známkami a morálnym právom. **Creative Commons** -* Rad šdandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojov čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienku Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním nie sú komaptibilné (obsahujú podmienk Nekomerčné Použitie (NC)). +* Rad štandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojovo čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienky Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním kompatibilné nie sú (obsahujú podmienku Nekomerčné Použitie (NC)). **Kurikulum** @@ -39,11 +39,11 @@ **Dáta** -* Dáta v zmysle používanom tu?v tejto príručke sú digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo zložité), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výsledkom výskumného procesu. Data in the sense used here are all digitally available objects (simple or complex) that emerge or are the result of the research process. +* Dáta v zmysle používanom tu?v tejto príručke sú digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo zložité), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výskumného procesu. Data in the sense used here are all digitally available objects (simple or complex) that emerge or are the result of the research process. **Dolovanie dát (Data Mining)** -* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentých vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, transformujúci dáta na informácie na budúce použitie. An analytic process designed to explore data in search of consistent patterns or systematic relationships between variables, transforming data into information for future use. +* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, transformujúci dáta na informácie na budúce použitie. An analytic process designed to explore data in search of consistent patterns or systematic relationships between variables, transforming data into information for future use. **Digitálny identifikátor objektov ? Identifikátor digitálnych objektov Digit Object Identifier (DOI) - pozri Readme v Gabi Fišová** @@ -51,27 +51,27 @@ **Dokumentácia** -* Dokumentácia obsahuje podrobné informácie o dátach alebo kóde, ako aj pozadie a metodologický prístup k dátam alebo kódu (napr., opis projektu, premenné a nástroje merania). +* Dokumentácia obsahuje podrobné informácie o dátach alebo kóde, ako aj pozadie a metodologický prístup k dátam alebo kódu (napr. opis projektu, premenné a nástroje merania). **FAIR dáta** -* FAIR dáta (podľa [FORCE11 principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, aby sa uľahčilo nájdenie poznatkov, tým že sa pomôže ľuďom a strojom násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. +* FAIR dáta (podľa [FORCE11 princípov](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, aby sa uľahčilo nájdenie poznatkov, a to tak, že sa ľuďom a strojom pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. **Gamifikácia** -* Využívanie herných prvkov, herného dizajnu a herných mechaník v nehernom kontexte, ako je vzdelávanie, kde sa môže využiť na zvýšenie zapojenia. +* Využívanie herných prvkov, herného dizajnu a herných mechaník v nehernom kontexte, ako je vzdelávanie, v ktorom sa môže využiť na zvýšenie zapojenia. **GDPR** -* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaži sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi, a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiežzavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri a mimo EÚ. +* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi, a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. **Impakt faktor** -* Číselné meradlo, ktoré uvádza priemerný počet citácií článkov publikovaných počas predchádzajúcich dvoch rokov v časopise. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Jeho prenos na impakt jednotlivých článkov publikovaných v časopise sa považuje za problmatický. A numerical measure that indicates the average number of citations to articles published over the previous two years in a journal. It is frequently used as a proxy for a journal's relative importance. Its transfer to the impact of individual articles published in a journal is considered to be problematic. +* Číselné meradlo, ktoré uvádza priemerný počet citácií článkov publikovaných počas predchádzajúcich dvoch rokov v časopise. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Jeho prenos na impakt jednotlivých článkov publikovaných v časopise sa považuje za problematický. A numerical measure that indicates the average number of citations to articles published over the previous two years in a journal. It is frequently used as a proxy for a journal's relative importance. Its transfer to the impact of individual articles published in a journal is considered to be problematic. **Duševné vlastníctvo** -* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, ysmboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. +* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. **Časopis** @@ -79,29 +79,29 @@ **Licencia** -* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o užívateľských právach na zdroj (napr. text, dáta, zdorjový kód). license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). +* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o užívateľských právach na zdroj (napr. text, dáta, zdrojový kód). license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). **Metadáta** -* Metadáta poskytujú zákaldný opis dáta, vrátane autorstva, dátumov, názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na na to, aby sa dali dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zmepeisná poloha). Metadata provide a basic description of the data, often including authorship, dates, title, abstract, keywords, and license information. They serve first and foremost the findability of data (e.g. creator, time period, geographic location). +* Metadáta poskytujú základný opis dát, vrátane autorstva, dátumov, názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na to, aby sa dali dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zemepisná poloha). Metadata provide a basic description of the data, often including authorship, dates, title, abstract, keywords, and license information. They serve first and foremost the findability of data (e.g. creator, time period, geographic location). **Otvorený prístup** -* Otvorený prístup znamená bezplatný online prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. +* Otvorený prístup znamená online bezplatný prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení vyplývajúcich z autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. **Otvorené dáta** -* Otvorené dáta sú údaje dostupné bezplatne a online a ktoré sa dajú použiť, použiť opätovne a distribuovať pod podmienkou, že sa uvedie zdroj dát. Open Data are online, free of cost, accessible data that can be used, reused and distributed provided that the data source is attributed. +* Otvorené dáta sú také údaje, ktoré sú dostupné online, bezplatne a ktoré sa dajú použiť, opätovne použiť a distribuovať pod podmienkou, že sa uvedie zdroj dát. Open Data are online, free of cost, accessible data that can be used, reused and distributed provided that the data source is attributed. **Otvorené hodnotenie** -* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu hodnotenia vyskýmných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôsb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. +* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu hodnotenia výskumných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. **Otvorené laboratórne denníky OK? Open Lab Notebooks** -* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že výskumné záznamy?denníky?poznámyk sa akumulujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. +* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy?denníky?poznámky akumulujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. -**Otvorený nateriál** +**Otvorený materiál** * Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. Sharing of research materials, for example, biological and geological samples, is another Open Science practice. @@ -111,63 +111,63 @@ **Otvorená veda** -* Otvorená veda je hnutie, ktoré je zamerané na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach zvedavej?skúmajúcej?pýtajucej sa spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. +* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach zvedavej?skúmajúcej?pýtajucej sa spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. **Otvorený zdrojový kód** -* Dostupnosť zdrojoého kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. Availability of source code for a piece of software, along with an open source license permitting reuse, adaptation, and further distribution. +* Dostupnosť zdrojového kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. Availability of source code for a piece of software, along with an open source license permitting reuse, adaptation, and further distribution. **Recenzné konanie** -* Proces, v rácmi ktorého je výskumný článok preverný odborníkmi z komunity pred jeho publikovaním. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. +* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverný odborníkmi z komunity. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. -**Trvalý/perzistentný identifikátor (PID)** +**Trvalý identifikátor (PID)** -* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie (odkaz) digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, na ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. A persistent identifier (also PID) is a unique and stable denomination (reference) of a digital resource (e.g. research data) through allocation of a code that can be persistently and explicitly referenced on the internet. +* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie (odkaz) digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. A persistent identifier (also PID) is a unique and stable denomination (reference) of a digital resource (e.g. research data) through allocation of a code that can be persistently and explicitly referenced on the internet. **Trvalé/preferovné formáty súborov** -* Neproprietárne?Nechránené formáty, ktoré sa riadia dokumentovanými medzinárodnými štandardmi, bežne používané v rámci vedeckej komunity, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri ktorých pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. Non-proprietary formats that follow documented international standards, are commonly used by the research community, use standard character encoding (e.g. ASCII, UTF-8), and were compression, if used at all, is lossless. +* Neproprietárne?Nechránené formáty, ktoré sa riadia dokumentovanými medzinárodnými štandardmi, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. Non-proprietary formats that follow documented international standards, are commonly used by the research community, use standard character encoding (e.g. ASCII, UTF-8), and were compression, if used at all, is lossless. **Preprint** -* Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenným konaním, šírený so zámerom získať včasnú spätnú väzbu na výskum od kolegov?ďalších vedcov. A manuscript draft that has not yet been subject to formal peer review, distributed to receive early feedback on research from peers. +* Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenzným konaním, šírený so zámerom získať od kolegov?ďalších vedcov včasnú spätnú väzbu na výskum. A manuscript draft that has not yet been subject to formal peer review, distributed to receive early feedback on research from peers. **Predregistráci?Preregistrácia Preregistration** -* Výskmuníci majú možnosť alebo sa od nich vyžaduje odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať?zabrániť nesprávnemu?zaujatému? reportovaniu?informovaniu o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. +* Výskumníci majú možnosť alebo povinnosť odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať nesprávnemu?zaujatému? reportovaniu?informovaniu o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. **README súbor** -* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť tak dostatočná, že umožní iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. +* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť taká dostatočná, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. **Reporting Bias** -* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa určité aspekty výskumu nereportujú transparentne, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. +* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa určité aspekty výskumu nereportujú transparentne, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii. Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. **Repozitár** -* Repozitár je definovaný ako infraštruktúra an príslušné služby, ktoré umožňujú trvalé, efektívne a udržateľné uloženie digitálnych objektov (ako sú dokumenty, dáta a kódy). +* Repozitár je definovaný ako infraštruktúra a príslušné služby, ktoré umožňujú trvalé, efektívne a udržateľné uloženie digitálnych objektov (ako sú dokumenty, dáta a kódy). **Reprodukovateľný výskum** -* Reprodukovateľnosť zahŕňa celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti môžme povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niekedy sa definícia ďalej člení na úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovo reprodukovateľných (tiež nazývané "reprodukovateľné"), kedy sa kód a dáta môžu analyzovať podobným spôsobom ako v pôvodonom výskume so zámerom dosiahnuť tie isté výsledky, a empiricky reprodukovateľných (tiež nazývané "replikovateľné"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy ale vytvoria nové dáta. Reproducibility is a spectrum and instructors should choose the definition most used by their audience. Generally speaking, reproducible research makes it possible to obtain similar results of a study or experiment and independent results obtained with the same methods but under different conditions (i.e., pertains to results). Some break the definition into levels of reproducibility, including computationally reproducible (also called "reproducible"): where code and data can be analyzed in a similar manner as in the original research to achieve the same results, and empirically reproducible (also called “replicable”): where an independent researcher can repeat a study using the same methods but creating new data. +* Reprodukovateľnosť zahŕňa celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niekedy sa definícia ďalej člení na úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovo reprodukovateľných (tiež nazývané "reprodukovateľné"), kedy sa kód a dáta môžu analyzovať podobným spôsobom ako v pôvodnom výskume so zámerom dosiahnuť tie isté výsledky, a empiricky reprodukovateľných (tiež nazývané "replikovateľné"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy ale vytvoria nové dáta. Reproducibility is a spectrum and instructors should choose the definition most used by their audience. Generally speaking, reproducible research makes it possible to obtain similar results of a study or experiment and independent results obtained with the same methods but under different conditions (i.e., pertains to results). Some break the definition into levels of reproducibility, including computationally reproducible (also called "reproducible"): where code and data can be analyzed in a similar manner as in the original research to achieve the same results, and empirically reproducible (also called “replicable”): where an independent researcher can repeat a study using the same methods but creating new data. **Dopad?Impakt výskumu Research Impact** -* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo kombináciu všetkých troch. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, ako aj širšia rola, pričom zohráva aj širšiu rolu mimo vedecko-výskumného systému. Involve academic, economic and societal aspects, or some combination of all three. Impact is the demonstrable contribution that research makes in shifting understanding and advancing scientific, method, theory and application across and within disciplines, and the broader role that this plays outside of the research system. +* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo ich kombináciu. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy a rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, pričom zohráva aj širšiu rolu mimo vedecko-výskumného systému. Involve academic, economic and societal aspects, or some combination of all three. Impact is the demonstrable contribution that research makes in shifting understanding and advancing scientific, method, theory and application across and within disciplines, and the broader role that this plays outside of the research system. -**Fincovateľ výskumu** +**Financovateľ výskumu** -* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktorý poskytujú výskumu finančnú podporu. An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. +* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. -**Vedecká komunikácia ? Scholarly Communication** +**Vedecká komunikácia ok? Scholarly Communication** * Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. **Zdieľanie** -* Spoločbé využívanie priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah nie je konkurečný a može sa zdieľať bez akejkoľvek ujmny, ktorú by utrpel pôvodný tvorca. The joint use of a resource or space. A fundamental aspect of collaborative research. As most research is digitally-authored & digitally-published, the resulting digital content is non-rivalrous and can be shared without any loss to the original creator. +* Spoločné využívanie priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah nie je konkurenčný a môže sa zdieľať bez akejkoľvek ujmy, ktorú by utrpel pôvodný tvorca. The joint use of a resource or space. A fundamental aspect of collaborative research. As most research is digitally-authored & digitally-published, the resulting digital content is non-rivalrous and can be shared without any loss to the original creator. **Predplatné** @@ -175,19 +175,19 @@ **Školiteľ** -* Moderátori a inštruktori vzdelávania, ktorých úlohou je zaistiť, že ciele vzdelávania sa dosiahnu, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. ktoThe moderator and instructor of a training, whose role is to ensure the training objectives are met, run the practice, and ensure no one is left out. +* Moderátori a inštruktori vzdelávania, ktorých úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. The moderator and instructor of a training, whose role is to ensure the training objectives are met, run the practice, and ensure no one is left out. **Vzdelávacie poujatie?Školenie Training** -* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitičnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho, zaujímavého učenia sa. Training is any organised activity that teaches, informs, or transfers skills or knowledge on specific useful competencies through active, engaged learning. +* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho, zaujímavého učenia. Training is any organised activity that teaches, informs, or transfers skills or knowledge on specific useful competencies through active, engaged learning. **Formát vzdelávacieho podujatia?školenia Training Format** -* Tradične?bežne pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogockých nástrjov (t.j., motivácia/demotivácia, praktický prístupy (hands-on) a pod.). A conventionally named, standardised delivery method that is applied by a trainer and includes any number of the pedagogical tools necessary (i.e. motivation/demotivation, hands-on approaches, etc). +* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j., motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). A conventionally named, standardised delivery method that is applied by a trainer and includes any number of the pedagogical tools necessary (i.e. motivation/demotivation, hands-on approaches, etc). **Správa verzií** -* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umoňuje sledovať zmeny, ako aj obnovenie informácií z predchádzajúcej revízie. Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. +* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. ## Ďalšie zdroje From 988d6a6263aa72d3dfa13e3ef1e907265d90137f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 30 Sep 2021 11:02:22 +0200 Subject: [PATCH 024/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index 334c79c..c89641a 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -6,7 +6,7 @@ _**"Keď budú všetci vedci vedieť o otvorenej vede a budú vzdelávaní, podp Hnutie otvorenej vedy si kladie za cieľ dosiahnuť, aby boli výsledky a postupy vedy dostupné všetkým a aby ich mohli všetci znovu použiť. Otvorená veda súvisí s kultúrou a poznaním v rovnakej miere ako s technológiami a službami. Preto je dôležitou úlohou presvedčiť vedcov o prínosoch zmeny ich postupov a vybaviť ich zručnosťami a vedomosťami, ktoré na to potrebujú. -Táto kniha ponúka rady a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zvýšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Tu nájdete množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. +Táto kniha ponúka rady a zdroje školiteľom a lektorom otvorenej vedy, ako aj komukoľvek, kto má záujem zvýšiť úroveň transparentnosti výskumnej praxe a participácie na výskume. Príručka podporuje a spája vznikajúcu komunitu otvorenej vedy, ktorá chce odovzdávať svoje vedomosti. Ponúka vzdelávacie aktivity, ktoré sa dajú prispôsobiť rôznym prostrediam a cieľovým skupinám. Školitelia v nej nájdu metódy, pokyny, príklady konceptov školení a vzdelávaní a podnety k svojim vlastným školeniam o otvorenej vede. Príručka poskytuje zástancom otvorenej vedy na celom svete praktické kow-how, ako informovať výskumných pracovníkov a podporných pracovníkov o princípoch otvorenej vedy. Čo funguje, čo nie? Ako získať čo najviac z obmedzených zdrojov? Nájdete tu množstvo zdrojov, ktoré vám pomôžu pripraviť vlastné vzdelávacie aktivity. Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v oblasti odovzdávania princípov otvorenej vedy. Zameriava sa na prax v oblasti otvorených znalostí a vzdelávania. Inými slovami, príručka sa nesústredí v prvom rade na šírenie myšlienok otvorenej vedy, ale na to, _ako_ čo najúčinnejšie podporovať prax otvorenej vedy. @@ -22,7 +22,7 @@ V príručke definujeme ako "školiteľov" kohokoľvek, kto chce realizovať šk ## Čo je otvorená veda? -Podľa taxonómie projektu FOSTER [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť výsledky, dáta a propagáciu vedeckého výskumu všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako súbor určitých princípov a postupov: +Podľa taxonómie projektu FOSTER, [FOSTER taxonomy](https://www.fosteropenscience.eu/taxonomy/term/7), "Otvorená veda je hnutie, ktorého cieľom je sprístupniť výsledky, dáta a propagáciu vedeckého výskumu všetkým skupinám spoločnosti. Môže sa definovať ako súbor určitých princípov a postupov: * **Princípy**: Otvorená veda znamená zvýšenie transparentnosti, opakovaného použitia, participácie, spolupráce, zodpovednosti za výskum a jeho reprodukovateľnosti. Jej cieľom je zlepšenie kvality a spoľahlivosti výskumu uplatnením princípov ako inklúzia, spravodlivosť (fairness), rovnosť (equity) a zdieľanie. Na otvorenú vedu sa môžeme pozerať jednoducho ako na riadne a správne realizovaný výskum. Otvorená veda sa týka vied o živej i neživej prírode, fyzikálnych vied, technických vied, matematiky, spoločenských a humanitných vied \([Open Science MOOC](https://opensciencemooc.eu/)\). * **Postupy**: Otvorená veda prináša zmeny spôsobov realizácie vedy a výskumu, napríklad otvorený prístup k vedecko-výskumným výstupom, zdieľanie dát, otvorené laboratórne záznamy, transparentnosť v hodnotení výskumu, zaistenie reprodukovateľnosti výskumu \(ak je to možné\), transparentnosť výskumných metód, otvorený zdrojový kód, softvér a infraštruktúra, občianska veda a otvorené vzdelávacie zdroje. From 4996760cb83c40394a7c13d27e37a5f3138b24ee Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Fri, 1 Oct 2021 16:41:21 +0200 Subject: [PATCH 025/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index c89641a..a7ebf2d 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -14,9 +14,9 @@ Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v obla ## Komu je príručka určená? -Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíšu otvorenej vede \(alebo či vôbec chcú tento termín použiť\). +Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíše otvorenej vede \(alebo či vôbec chce tento termín použiť\). -V príručke definujeme ako "školiteľov" kohokoľvek, kto chce realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu "otvorená veda" cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! +V príručke definujeme ako "školiteľov" všetkých ľudí, ktorí chcú realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu "otvorená veda" cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! ## @@ -37,11 +37,11 @@ Príručka je navrhnutá vo forme modulov. Môžete si vybrať ktorúkoľvek kap V [__Kapitole 2__ "Základy otvorenej vedy"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) sa ponoríte do obsahu školenia. Príručka obsahuje a vysvetľuje všetky témy, ktoré sa týkajú otvorenej vedy. Poznáte už jednu alebo dve témy? Skvelé, pozrite sa teda na iný aspekt, o ktorom ste zatiaľ možno nepočuli. Aj keď neplánujete uskutočniť školenie/výcvik na tieto konkrétne témy, pravdepodobne zistíte, že sú pre vás užitočné - mnoho tém otvorenej vedy sa prekrýva. -Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnosti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad techník vzdelávania a školenia, ako aj praktické rady na navrhnutie svojho školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, dozviete sa viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnovíte svoje poznatky. +Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnosti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad vzdelávacích techník, ako aj praktické rady pre tvorbu školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, dozviete sa viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnovíte svoje poznatky. Väčšie workshopy a informatívne školenia vyžadujú veľa plánovania. Úspech výcviku je podmienený množstvom rozhodnutí, od malých až po veľké, pri ktorých zohráva čas dôležitú úlohu. [__Kapitola 4__ "Organizačné aspekty"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) obsahuje dôležité informácie o organizačných aspektoch. Tiež ponúka užitočný kontrolný zoznam ako pomôcku pri plánovaní školenia. -Živé a interaktívne školenia vyžadujú pútavé aktivity. Naše ukážkové cvičenia a ďalšie zdroje zaujmú účastníkov školenia, poskytnú praktický pohľad na teoretické témy alebo vám zabezpečia spätnú väzbu od účastníkov. [__Kapitola 5__ "Príklady a praktické odporúčania"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/05ExamplesAndPracticalGuidance) ponúka celý rad cvičení a zdrojov, ktoré vyskúšali a schválili odborní školitelia zameraní na otvorenú vedu. Tieto cvičenia a zdroje si môžete voľne vyskúšať, prispôsobiť a znovu ich použiť. +Živé a interaktívne školenia vyžadujú pútavé aktivity. Naše ukážkové cvičenia a ďalšie zdroje zaujmú účastníkov školenia, poskytnú praktický pohľad na teoretické témy, alebo vám zabezpečia spätnú väzbu od účastníkov. [__Kapitola 5__ "Príklady a praktické odporúčania"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/05ExamplesAndPracticalGuidance) ponúka celý rad cvičení a zdrojov, ktoré vyskúšali a schválili odborní školitelia zameraní na otvorenú vedu. Tieto cvičenia a zdroje si môžete voľne vyskúšať, prispôsobiť a znovu ich použiť. Podobne ako iné vznikajúce oblasti, aj otvorená veda dosť často používa terminológiu, ktorá sa môže zdať ťažká. Nemusíte sa obávať, v časti [__"Glosár"__](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/06Glossary) nájdete vysvetlenia väčšiny menej známych výrazov a pojmov. From 2cca269ab265d950284b0f0380d60647dc48e594 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Fri, 1 Oct 2021 17:13:41 +0200 Subject: [PATCH 026/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 10 +++++----- 1 file changed, 5 insertions(+), 5 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index f3578f6..6eb059f 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -1,9 +1,9 @@ ## ## Glosár -**Altmetriky?Alternatívne metriky Altmetrics** +**Altmetriky (Altmetrics)** -* Altmetriky sú alternatívne spôsoby zaznamenávania a merania používania a dopadu vedy. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa alternatívne metriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), stiahnutí dokumentu, odkazy na publikovaný a nepublikovaný výskum a iné použitia vedecko-výskumnej literatúry, aby sa získalo komplexné meranie dosahu a dopadu. +* Altmetriky sú alternatívne spôsoby ako zaznamenávať a merať použitie výsledkov výskumnej činnosti a jej dosah. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa altmetriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), počtov stiahnutí dokumentu, odkazov na publikovaný a nepublikovaný výskum a iných druhov použitia vedecko-výskumnej literatúry, s cieľom získať komplexnejšie meranie dosahu a dopadu. **Publikum** @@ -15,7 +15,7 @@ **Kognitivizmus** -* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a a tým, čo reflektujúci mozog?myseľ/človek dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problému. Cognitivism is based on the interaction between the outer world and what the reflecting brain makes out of the information perceived in combination with the knowledge that it has already stored. +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. **Konektivizmus** @@ -23,11 +23,11 @@ **Konštruktivizmus** -* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní učiaci sa si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení dobrého od zlého. +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. **Autorské právo (Copyright)** -* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv súvisiacich s ochrannými známkami a morálnym právom. +* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv priemyselného vlastníctva (patenty, ochranné známky). Copyright v anglo-americkej tradícii sa zameriava na majetkové práva, nie morálne práva. Slovenský autorský zákon pozná majetkové aj morálne práva autora. **Creative Commons** From 258cce4a2060df901d131c2d4284517c99f0a41b Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 4 Oct 2021 08:34:16 +0200 Subject: [PATCH 027/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index a7ebf2d..c2e7006 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -37,7 +37,7 @@ Príručka je navrhnutá vo forme modulov. Môžete si vybrať ktorúkoľvek kap V [__Kapitole 2__ "Základy otvorenej vedy"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics) sa ponoríte do obsahu školenia. Príručka obsahuje a vysvetľuje všetky témy, ktoré sa týkajú otvorenej vedy. Poznáte už jednu alebo dve témy? Skvelé, pozrite sa teda na iný aspekt, o ktorom ste zatiaľ možno nepočuli. Aj keď neplánujete uskutočniť školenie/výcvik na tieto konkrétne témy, pravdepodobne zistíte, že sú pre vás užitočné - mnoho tém otvorenej vedy sa prekrýva. -Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnosti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenie?Učenie a vzdelávanie On Learning and Training"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad vzdelávacích techník, ako aj praktické rady pre tvorbu školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, dozviete sa viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnovíte svoje poznatky. +Ak máte malé alebo žiadne skúsenosti so školeniami vo všeobecnosti, pozrite si [ __Kapitolu 3__ "Vzdelávanie a školenia"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/03OnLearningAndTraining). Získate tu prehľad vzdelávacích techník, ako aj praktické rady na tvorbu školenia. Ak už máte nejaké skúsenosti, dozviete sa viac o rôznych prístupoch k výučbe a obnovíte svoje poznatky. Väčšie workshopy a informatívne školenia vyžadujú veľa plánovania. Úspech výcviku je podmienený množstvom rozhodnutí, od malých až po veľké, pri ktorých zohráva čas dôležitú úlohu. [__Kapitola 4__ "Organizačné aspekty"](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/04OrganizationalAspects) obsahuje dôležité informácie o organizačných aspektoch. Tiež ponúka užitočný kontrolný zoznam ako pomôcku pri plánovaní školenia. From 32bc5885182da957031044d638144b1c0c365e07 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 4 Oct 2021 15:38:11 +0200 Subject: [PATCH 028/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 22 +++++++++++----------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 6eb059f..598255d 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -55,7 +55,7 @@ **FAIR dáta** -* FAIR dáta (podľa [FORCE11 princípov](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, aby sa uľahčilo nájdenie poznatkov, a to tak, že sa ľuďom a strojom pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. +* FAIR dáta (podľa [FORCE11 princípov](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadať poznatky spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. **Gamifikácia** @@ -63,7 +63,7 @@ **GDPR** -* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi, a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. +* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. **Impakt faktor** @@ -87,7 +87,7 @@ **Otvorený prístup** -* Otvorený prístup znamená online bezplatný prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení vyplývajúcich z autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. +* Otvorený prístup znamená online bezplatný prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou jeho voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení vyplývajúcich z autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. **Otvorené dáta** @@ -95,11 +95,11 @@ **Otvorené hodnotenie** -* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu hodnotenia výskumných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. +* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu posudzovania výskumných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. **Otvorené laboratórne denníky OK? Open Lab Notebooks** -* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy?denníky?poznámky akumulujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. +* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy?denníky?poznámky zhromažďujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. **Otvorený materiál** @@ -107,7 +107,7 @@ **Otvorené recenzné konanie** -* Termín zastrešujúci mnoho prekrývajúcich sa spôsobov, ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy, vrátane otvorenia identity recenzenta a autora, publikovania recenzií a umožnenia väčšej participácie na recenznom procese. An umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science, including making reviewer and author identities open, publishing review reports and enabling greater participation in the peer review process. +* Termín zastrešujúci mnoho spôsobov, ktorá sa prekrývajú a ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy, vrátane otvorenia identity recenzenta a autora, publikovania recenzií a umožnenia väčšej participácie na recenznom procese. An umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science, including making reviewer and author identities open, publishing review reports and enabling greater participation in the peer review process. **Otvorená veda** @@ -119,7 +119,7 @@ **Recenzné konanie** -* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverný odborníkmi z komunity. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. +* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z komunity. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. **Trvalý identifikátor (PID)** @@ -135,15 +135,15 @@ **Predregistráci?Preregistrácia Preregistration** -* Výskumníci majú možnosť alebo povinnosť odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať nesprávnemu?zaujatému? reportovaniu?informovaniu o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. +* Vedci majú možnosť alebo povinnosť odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať nesprávnemu?zaujatému? podávaniu správ o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. **README súbor** * Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť taká dostatočná, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. -**Reporting Bias** +**Nesprávne?Zaujaté podávanie správ Reporting Bias** -* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa určité aspekty výskumu nereportujú transparentne, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii. Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. +* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa o určitých aspektoch výskumu nepodávajú transparentné správy, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii. Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. **Repozitár** @@ -161,7 +161,7 @@ * Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. -**Vedecká komunikácia ok? Scholarly Communication** +**Vedecká komunikácia OK? Scholarly Communication** * Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. From e0543d9c66669f34ed3b8d7199cae460ae9ec877 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Wed, 3 Nov 2021 11:23:12 +0100 Subject: [PATCH 029/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 598255d..7e720ed 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -3,7 +3,7 @@ **Altmetriky (Altmetrics)** -* Altmetriky sú alternatívne spôsoby ako zaznamenávať a merať použitie výsledkov výskumnej činnosti a jej dosah. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa altmetriky zameriavajú skôr na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), počtov stiahnutí dokumentu, odkazov na publikovaný a nepublikovaný výskum a iných druhov použitia vedecko-výskumnej literatúry, s cieľom získať komplexnejšie meranie dosahu a dopadu. +* Altmetriky sú alternatívne spôsoby ako zaznamenávať a merať dosah výsledkov výskumnej činnosti. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa altmetriky zameriavajú aj na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), počtov stiahnutí dokumentu, odkazov na publikovaný a nepublikovaný výskum a iných druhov použitia vedecko-výskumnej literatúry, s cieľom získať komplexnejšie meranie dosahu a dopadu. **Publikum** @@ -35,19 +35,19 @@ **Kurikulum** -* Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný obsah vzdelávania vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe so stanovenou štruktúrou. +* Pojem Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný vzdelávací obsah vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe a vyznačuje sa jasne definovanou štruktúrou. **Dáta** -* Dáta v zmysle používanom tu?v tejto príručke sú digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo zložité), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výskumného procesu. Data in the sense used here are all digitally available objects (simple or complex) that emerge or are the result of the research process. +* Pojmom Dáta označujeme v tejto príručke všetky digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo komplexné), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výskumného procesu. **Dolovanie dát (Data Mining)** -* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, transformujúci dáta na informácie na budúce použitie. An analytic process designed to explore data in search of consistent patterns or systematic relationships between variables, transforming data into information for future use. +* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, ktorý transformuje dáta na využiteľné informácie. -**Digitálny identifikátor objektov ? Identifikátor digitálnych objektov Digit Object Identifier (DOI) - pozri Readme v Gabi Fišová** +**Identifikátor digitálneho objektu (Digital Object Identifier, DOI)** -* Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na identifikovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátor (PID, z angl. persistent identifier). +* Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na označovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátora (PID, z angl. persistent identifier). **Dokumentácia** From 8d1a195e721d161bc022a0103fc427b7a7e1788c Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Wed, 3 Nov 2021 12:27:53 +0100 Subject: [PATCH 030/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 22 +++++++++++----------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 7e720ed..469dbb5 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -55,39 +55,39 @@ **FAIR dáta** -* FAIR dáta (podľa [FORCE11 princípov](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) a publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadať poznatky spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej?zadanej úlohe. FAIR Data are Findable, Accessible, Interoperable, and Re-usable, in order to facilitate knowledge discovery by assisting humans and machines in their discovery of, access to, integration and analysis of, task-appropriate scientific data and their associated algorithms and workflows. +* FAIR dáta (podľa [princípov FORCE11](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples), publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadávanie poznatkov spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej úlohe. **Gamifikácia** -* Využívanie herných prvkov, herného dizajnu a herných mechaník v nehernom kontexte, ako je vzdelávanie, v ktorom sa môže využiť na zvýšenie zapojenia. +* Využívanie herných prvkov, herného dizajnu a herných mechaník v nehernom kontexte, ako je vzdelávanie, v ktorom sa môže využiť na zvýšenie aktívneho zapojenia študentov. -**GDPR** +**GDPR (General Data Protection Regulation)** -* (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu na osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje hosťujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. +* Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje ukladajú, spravujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. -**Impakt faktor** +**Impakt faktor časopisu** -* Číselné meradlo, ktoré uvádza priemerný počet citácií článkov publikovaných počas predchádzajúcich dvoch rokov v časopise. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Jeho prenos na impakt jednotlivých článkov publikovaných v časopise sa považuje za problematický. A numerical measure that indicates the average number of citations to articles published over the previous two years in a journal. It is frequently used as a proxy for a journal's relative importance. Its transfer to the impact of individual articles published in a journal is considered to be problematic. +* Metrika (číselný ukazovateľ), ktorá udáva priemerný počet citácií článkov publikovaných v určitom vedeckom časopise počas predchádzajúcich dvoch rokov. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Prenášanie impakt faktora časopisu na dosah jednotlivých článkov, ktoré v ňom boli publikované, sa považuje za problematické. **Duševné vlastníctvo** * Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. -**Časopis** +**Časopis vedecký** -* Séria?Rad publikovaných výskumných článkov. Historicky rozdelený do ročníkov a čísiel. A series of published research articles. Historically divided into volumes and issues. +* Periodikum (seriálová publikácia) primárne určené na uverejňovanie výsledkov pôvodného výskumu. Publikuje sa pravidelne vo forme jednotlivých čísel (vydaní, zahŕňajúcich určitý počet vedeckých článkov). Čísla časopisu vydané v támci jedného roka tvoria ročník časopisu. **Licencia** -* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o užívateľských právach na zdroj (napr. text, dáta, zdrojový kód). license allows a third party to perform certain actions with a work or data. The license informs about the usage rights of a resource (e.g. text, data, source code). +* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o právach na použitie zdroja (napr. textu, dát, zdrojového kódu). **Metadáta** -* Metadáta poskytujú základný opis dát, vrátane autorstva, dátumov, názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na to, aby sa dali dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zemepisná poloha). Metadata provide a basic description of the data, often including authorship, dates, title, abstract, keywords, and license information. They serve first and foremost the findability of data (e.g. creator, time period, geographic location). +* Metadáta poskytujú základný opis dát, vrátane autorstva, dátumov (napr. podania do časopisu, prijatia, zverejnenia), názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na to, aby bolo možné dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zemepisná poloha). **Otvorený prístup** -* Otvorený prístup znamená online bezplatný prístup k recenzovanému vedeckému obsahu s možnosťou jeho voľného opätovného použitia z hľadiska obmedzení vyplývajúcich z autorského práva. Open Access refers to online, free of cost access to peer reviewed scientific content with free reusability regarding copyright restrictions. +* Otvorený prístup znamená online prístup, bezplatný pre čitateľa, k recenzovanému vedeckému obsahu, ktorý môže byť voľne opätovne používaný (v hraniciach autorského práva). **Otvorené dáta** From 2866fac08231370d17a4687ad5b8adb643b6a96d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Wed, 3 Nov 2021 16:41:43 +0100 Subject: [PATCH 031/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 16 ++++++++-------- 1 file changed, 8 insertions(+), 8 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 469dbb5..75c6b85 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -45,7 +45,7 @@ * Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, ktorý transformuje dáta na využiteľné informácie. -**Identifikátor digitálneho objektu (Digital Object Identifier, DOI)** +**Digitálny identifikátor objektu (Digital Object Identifier, DOI)** * Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na označovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátora (PID, z angl. persistent identifier). @@ -91,27 +91,27 @@ **Otvorené dáta** -* Otvorené dáta sú také údaje, ktoré sú dostupné online, bezplatne a ktoré sa dajú použiť, opätovne použiť a distribuovať pod podmienkou, že sa uvedie zdroj dát. Open Data are online, free of cost, accessible data that can be used, reused and distributed provided that the data source is attributed. +* Otvorené dáta sú také údaje, ktoré sú dostupné online, bezplatne a ktoré sa dajú použiť, opätovne použiť a distribuovať pod podmienkou, že sa uvedie zdroj dát. **Otvorené hodnotenie** -* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu posudzovania výskumných návrhov?návrhov na výskum, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôb. The development of a fair evaluation system or protocol for research proposals, based on transparency of the process and those involved. +* Vývoj spravodlivého systému alebo protokolu posudzovania výskumných návrhov, založený na transparentnosti procesu a zainteresovaných osôb. -**Otvorené laboratórne denníky OK? Open Lab Notebooks** +**Otvorené laboratórne knihy** -* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy?denníky?poznámky zhromažďujú a publikujú online okamžite po ich prijatí. A concept of writing about research on a regular basis, such that research notes and data are accumulated and published online as soon as they are obtained. +* Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy (laboratórne knihy) zhromažďujú a publikujú online okamžite po ich vytvorení. **Otvorený materiál** -* Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. Sharing of research materials, for example, biological and geological samples, is another Open Science practice. +* Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. **Otvorené recenzné konanie** -* Termín zastrešujúci mnoho spôsobov, ktorá sa prekrývajú a ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy, vrátane otvorenia identity recenzenta a autora, publikovania recenzií a umožnenia väčšej participácie na recenznom procese. An umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science, including making reviewer and author identities open, publishing review reports and enabling greater participation in the peer review process. +* Termín zastrešujúci mnoho navzájom sa prekrývajúcich spôsobov, ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy. Patrí sem otvorenie identity recenzenta a autora, publikovanie textu posudkov a umožnenie širšej participácie na recenznom procese. **Otvorená veda** -* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach zvedavej?skúmajúcej?pýtajucej sa spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. +* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach znalostnej spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. **Otvorený zdrojový kód** From 4490ca38fa3bb649f88709d85f6e4415ff9424e4 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 4 Nov 2021 11:12:12 +0100 Subject: [PATCH 032/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 75c6b85..f5cf181 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -63,7 +63,7 @@ **GDPR (General Data Protection Regulation)** -* Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov snaží sa vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje ukladajú, spravujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. +* Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov, ktoré sa snaží vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje ukladajú, spravujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. **Impakt faktor časopisu** @@ -111,15 +111,15 @@ **Otvorená veda** -* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach znalostnej spoločnosti. Open science is the movement to make scientific research, data and dissemination accessible to all levels of an inquiring society. +* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach znalostnej spoločnosti. **Otvorený zdrojový kód** -* Dostupnosť zdrojového kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. Availability of source code for a piece of software, along with an open source license permitting reuse, adaptation, and further distribution. +* Dostupnosť zdrojového kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. **Recenzné konanie** -* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z komunity. A process by which a research article is vetted by experts from the community before publication. +* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z komunity. **Trvalý identifikátor (PID)** From 6af9826da4c89eeb61a838df6d983c58a7f3018d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 4 Nov 2021 11:57:07 +0100 Subject: [PATCH 033/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 64 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 32 insertions(+), 32 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index f5cf181..e40990e 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -5,53 +5,61 @@ * Altmetriky sú alternatívne spôsoby ako zaznamenávať a merať dosah výsledkov výskumnej činnosti. Namiesto výhradného sledovania počtu citácií diela vo vedeckej literatúre sa altmetriky zameriavajú aj na meranie a analýzu sociálnych médií (napr. Facebook, Twitter, blogy, wikipédie a pod.), počtov stiahnutí dokumentu, odkazov na publikovaný a nepublikovaný výskum a iných druhov použitia vedecko-výskumnej literatúry, s cieľom získať komplexnejšie meranie dosahu a dopadu. -**Publikum** +**Autorské právo (Copyright)** -* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávacieho podujatia o otvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. +* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv priemyselného vlastníctva (patenty, ochranné známky). Copyright v anglo-americkej tradícii sa zameriava na majetkové práva, nie morálne práva. Slovenský autorský zákon pozná majetkové aj morálne práva autora. -**Behaviorizmus (teória učenia sa)** +**Creative Commons** -* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. +* Rad štandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojovo čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienky Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním kompatibilné nie sú (obsahujú podmienku Nekomerčné Použitie (NC)). -**Kognitivizmus** +**Časopis vedecký** -* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. +* Periodikum (seriálová publikácia) primárne určené na uverejňovanie výsledkov pôvodného výskumu. Publikuje sa pravidelne vo forme jednotlivých čísel (vydaní, zahŕňajúcich určitý počet vedeckých článkov). Čísla časopisu vydané v támci jedného roka tvoria ročník časopisu. -**Konektivizmus** +**Dáta** -* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. +* Pojmom Dáta označujeme v tejto príručke všetky digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo komplexné), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výskumného procesu. -**Konštruktivizmus** +**Digitálny identifikátor objektu (Digital Object Identifier, DOI)** -* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. +* Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na označovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátora (PID, z angl. persistent identifier). -**Autorské právo (Copyright)** +**Dokumentácia** -* Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv priemyselného vlastníctva (patenty, ochranné známky). Copyright v anglo-americkej tradícii sa zameriava na majetkové práva, nie morálne práva. Slovenský autorský zákon pozná majetkové aj morálne práva autora. +* Dokumentácia obsahuje podrobné informácie o dátach alebo kóde, ako aj pozadie a metodologický prístup k dátam alebo kódu (napr. opis projektu, premenné a nástroje merania). -**Creative Commons** +**Dolovanie dát (Data Mining)** -* Rad štandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojovo čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienky Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním kompatibilné nie sú (obsahujú podmienku Nekomerčné Použitie (NC)). +* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, ktorý transformuje dáta na využiteľné informácie. -**Kurikulum** +**Duševné vlastníctvo** -* Pojem Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný vzdelávací obsah vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe a vyznačuje sa jasne definovanou štruktúrou. +* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. -**Dáta** +**Publikum** -* Pojmom Dáta označujeme v tejto príručke všetky digitálne dostupné objekty (jednoduché alebo komplexné), ktoré vznikajú alebo sú výsledkom výskumného procesu. +* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávacieho podujatia o otvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. -**Dolovanie dát (Data Mining)** +**Behaviorizmus (teória učenia sa)** -* Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, ktorý transformuje dáta na využiteľné informácie. +* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. -**Digitálny identifikátor objektu (Digital Object Identifier, DOI)** +**Kognitivizmus** -* Jedinečný textový reťazec, ktorý sa používa na označovanie digitálnych objektov, ako sú články v časopisoch, dátové súbory a vydaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom. DOI je typom trvalého identifikátora (PID, z angl. persistent identifier). +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. -**Dokumentácia** +**Konektivizmus** + +* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. + +**Konštruktivizmus** -* Dokumentácia obsahuje podrobné informácie o dátach alebo kóde, ako aj pozadie a metodologický prístup k dátam alebo kódu (napr. opis projektu, premenné a nástroje merania). +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. + +**Kurikulum** + +* Pojem Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný vzdelávací obsah vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe a vyznačuje sa jasne definovanou štruktúrou. **FAIR dáta** @@ -69,14 +77,6 @@ * Metrika (číselný ukazovateľ), ktorá udáva priemerný počet citácií článkov publikovaných v určitom vedeckom časopise počas predchádzajúcich dvoch rokov. Často sa používa ako zástupný údaj vyjadrujúci relatívnu dôležitosť časopisu. Prenášanie impakt faktora časopisu na dosah jednotlivých článkov, ktoré v ňom boli publikované, sa považuje za problematické. -**Duševné vlastníctvo** - -* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. - -**Časopis vedecký** - -* Periodikum (seriálová publikácia) primárne určené na uverejňovanie výsledkov pôvodného výskumu. Publikuje sa pravidelne vo forme jednotlivých čísel (vydaní, zahŕňajúcich určitý počet vedeckých článkov). Čísla časopisu vydané v támci jedného roka tvoria ročník časopisu. - **Licencia** * Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o právach na použitie zdroja (napr. textu, dát, zdrojového kódu). From db7ceac71b4f1b0dd1c2070f770f7301b6a6f50a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 4 Nov 2021 12:33:53 +0100 Subject: [PATCH 034/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 11 ++++++----- 1 file changed, 6 insertions(+), 5 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index e40990e..56c60ce 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -43,19 +43,19 @@ **Behaviorizmus (teória učenia sa)** -* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. +* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. [1] **Kognitivizmus** -* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. [1] **Konektivizmus** -* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. +* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. [1] **Konštruktivizmus** -* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. [1] **Kurikulum** @@ -189,7 +189,8 @@ * Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. -## Ďalšie zdroje +## Poznámky a ďalšie zdroje +

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. Palmarová 2008. (https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

* [Open Research Glossary](http://www.righttoresearch.org/resources/OpenResearchGlossary/index.shtml), hosťovaný alianciou R2RC. From 825e46ce927cf7ec5d9e579ddd713adb3a5ad44f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: Zuzana <86004337+ZuzanaStozicka@users.noreply.github.com> Date: Thu, 4 Nov 2021 17:07:14 +0100 Subject: [PATCH 035/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 50 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 25 insertions(+), 25 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 56c60ce..1abaf7c 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -115,79 +115,79 @@ **Otvorený zdrojový kód** -* Dostupnosť zdrojového kódu pre časť softvéru, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. +* Dostupnosť zdrojového kódu pre softvér, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. **Recenzné konanie** -* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z komunity. +* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z vedeckej komunity. **Trvalý identifikátor (PID)** -* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie (odkaz) digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. A persistent identifier (also PID) is a unique and stable denomination (reference) of a digital resource (e.g. research data) through allocation of a code that can be persistently and explicitly referenced on the internet. +* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. **Trvalé/preferovné formáty súborov** -* Neproprietárne?Nechránené formáty, ktoré sa riadia dokumentovanými medzinárodnými štandardmi, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. Non-proprietary formats that follow documented international standards, are commonly used by the research community, use standard character encoding (e.g. ASCII, UTF-8), and were compression, if used at all, is lossless. +* Neproprietárne formáty súborov, ktoré rešpektujú dokumentované medzinárodné štandardy, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. **Preprint** -* Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenzným konaním, šírený so zámerom získať od kolegov?ďalších vedcov včasnú spätnú väzbu na výskum. A manuscript draft that has not yet been subject to formal peer review, distributed to receive early feedback on research from peers. +* Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenzným konaním, šírený so zámerom získať od ďalších vedcov včasnú spätnú väzbu na výskum. -**Predregistráci?Preregistrácia Preregistration** +**Predregistrácia (Preregistration)** -* Vedci majú možnosť alebo povinnosť odovzdať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Preregistrácie môže pomôcť predchádzať nesprávnemu?zaujatému? podávaniu správ o výskume. Researchers have the option or are required to submit important information about their study (for example: research rationale, hypotheses, design and analytic strategy) to a public registry before beginning the study. Preregistration can help counter reporting bias. +* Vedci majú možnosť alebo povinnosť zadať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Predregistrácia môže pomôcť predchádzať skresleniam pri informovaní o výskume (reporting bias - napr. nekorektné preformulovanie hypotéz na základe výsledkov). **README súbor** -* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala byť taká dostatočná, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. File where you document your research data. The documentation should be sufficient to enable other researchers to understand, replicate or reproduce the data or reuse them in any other way. +* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala poskytovať dosť informácií, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. -**Nesprávne?Zaujaté podávanie správ Reporting Bias** +**Skreslené informovanie o výskume (Reporting Bias)** -* Reporting bias nastáva, keď systematicky dochádza k tomu, že sa o určitých aspektoch výskumu nepodávajú transparentné správy, pričom pri selektívnom reportovaní a nepublikovaní dochádza k plytvaniu a redundancii. Reporting bias occurs when certain aspects of a study are systematically not reported transparently, creating wastage and redundancy through selective reporting or non-publishing. +* Pojmem reporting bias označuje situáciu, keď sa o niektorých aspektoch výskumu systematicky informuje netransparentne, čo vedie k plytvaniu prostriedkami a redundancii v dôsledku selektívneho informovania alebo nepublikovania. **Repozitár** -* Repozitár je definovaný ako infraštruktúra a príslušné služby, ktoré umožňujú trvalé, efektívne a udržateľné uloženie digitálnych objektov (ako sú dokumenty, dáta a kódy). +* Repozitár je definovaný ako infraštruktúra a príslušné služby, ktoré umožňujú trvalé, efektívne a udržateľné uloženie digitálnych objektov (ako sú dokumenty, dáta a softvér). **Reprodukovateľný výskum** -* Reprodukovateľnosť zahŕňa celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niekedy sa definícia ďalej člení na úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovo reprodukovateľných (tiež nazývané "reprodukovateľné"), kedy sa kód a dáta môžu analyzovať podobným spôsobom ako v pôvodnom výskume so zámerom dosiahnuť tie isté výsledky, a empiricky reprodukovateľných (tiež nazývané "replikovateľné"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy ale vytvoria nové dáta. Reproducibility is a spectrum and instructors should choose the definition most used by their audience. Generally speaking, reproducible research makes it possible to obtain similar results of a study or experiment and independent results obtained with the same methods but under different conditions (i.e., pertains to results). Some break the definition into levels of reproducibility, including computationally reproducible (also called "reproducible"): where code and data can be analyzed in a similar manner as in the original research to achieve the same results, and empirically reproducible (also called “replicable”): where an independent researcher can repeat a study using the same methods but creating new data. +* Reprodukovateľnosť má celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti možno povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niektorí autori členia definíciu ďalej úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovej reprodukovateľnosti, ktorá umožňuje analyzovať kód a dáta podobným spôsobom ako v pôvodnom výskume a dosiahnuť rovnaké výsledky, a empirickej reprodukovateľnosti (tiež nazývanej "replikovateľnosť"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy, ale vytvoria nové dáta. -**Dopad?Impakt výskumu Research Impact** +**Dopad výskumu (Research Impact)** -* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo ich kombináciu. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy a rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, pričom zohráva aj širšiu rolu mimo vedecko-výskumného systému. Involve academic, economic and societal aspects, or some combination of all three. Impact is the demonstrable contribution that research makes in shifting understanding and advancing scientific, method, theory and application across and within disciplines, and the broader role that this plays outside of the research system. +* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo ich kombináciu. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy a rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, pričom zohráva aj širšiu úlohu mimo vedecko-výskumného systému. **Financovateľ výskumu** -* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. An institute, corporation or government body that provides financial assistance for research. +* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. -**Vedecká komunikácia OK? Scholarly Communication** +**Vedecká komunikácia (Scholarly Communication)** -* Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. The creation, transformation, dissemination, and preservation of knowledge related to teaching, research, and scholarly endeavors; the process of academics, scholars and researchers sharing and publishing their research findings so that they are available to the wider academic community. +* Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. **Zdieľanie** -* Spoločné využívanie priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah nie je konkurenčný a môže sa zdieľať bez akejkoľvek ujmy, ktorú by utrpel pôvodný tvorca. The joint use of a resource or space. A fundamental aspect of collaborative research. As most research is digitally-authored & digitally-published, the resulting digital content is non-rivalrous and can be shared without any loss to the original creator. +* Spoločné využívanie zdroja alebo priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah podlieha nerivalitnej spotrebe, môže sa zdieľať bez toho, že by pôvodný tvorca utrpel stratu. **Predplatné** -* Obchodný model, v rámci ktorého sa platí poplatok za získanie prístupu k produktu alebo službe, v tomto prípade, výstupom vedeckého výskumu. A form of business model whereby a fee is paid in order to gain access to a product or service - in this case, the outputs of scholarly research. +* Obchodný model, v rámci ktorého sa platí poplatok za získanie prístupu k produktu alebo službe, v tomto prípade, výstupom vedeckého výskumu. **Školiteľ** -* Moderátori a inštruktori vzdelávania, ktorých úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. The moderator and instructor of a training, whose role is to ensure the training objectives are met, run the practice, and ensure no one is left out. +* Moderátor a inštruktor vzdelávania, ktorého úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. -**Vzdelávacie poujatie?Školenie Training** +**Vzdelávacie poujatie** -* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho, zaujímavého učenia. Training is any organised activity that teaches, informs, or transfers skills or knowledge on specific useful competencies through active, engaged learning. +* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho zapojenia sa do výuky. -**Formát vzdelávacieho podujatia?školenia Training Format** +**Formát vzdelávacieho podujatia** -* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j., motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). A conventionally named, standardised delivery method that is applied by a trainer and includes any number of the pedagogical tools necessary (i.e. motivation/demotivation, hands-on approaches, etc). +* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j. motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). **Správa verzií** -* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. Version control is the management of changes to documents, computer programs, large web sites, and other collections of information in a logical and persistent manner, allowing for both track changes and the ability to revert a piece of information to a previous revision. +* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. ## Poznámky a ďalšie zdroje

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. Palmarová 2008. (https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

From 52774348bc391527a348572e610d8ba7fcdb9f15 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 09:10:59 +0100 Subject: [PATCH 036/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 127 ++++++++++++++++++++++--------------------- 1 file changed, 64 insertions(+), 63 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 1abaf7c..33476fa 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -9,6 +9,10 @@ * Aspekt duševného vlastníctva, ktorý dáva tvorcom právo udeliť (alebo neudeliť) povolenie na reprodukovanie svojho diela. Líši sa od práv priemyselného vlastníctva (patenty, ochranné známky). Copyright v anglo-americkej tradícii sa zameriava na majetkové práva, nie morálne práva. Slovenský autorský zákon pozná majetkové aj morálne práva autora. +**Behaviorizmus (teória učenia sa)** + +* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. [1] + **Creative Commons** * Rad štandardizovaných licencií, ktoré umožňujú nositeľovi práv automaticky udeliť používateľom niektoré práva. CC licencie sa široko používajú, ich použitie je jednoduché, sú strojovo čitateľné a vytvorili ich právni experti. Existuje množstvo CC licencií, pričom každá obsahuje jednu alebo viac podmienok. Niektoré licencie sú kompatibilné s otvoreným prístupom v zmysle budapeštianskej deklarácie (CC0 alebo tie, ktoré obsahujú podmienky Uvedenie Autora (BY), Rovnaké Šírenie (SA) a Žiadne Odvodené diela (ND)) a niektoré s ním kompatibilné nie sú (obsahujú podmienku Nekomerčné Použitie (NC)). @@ -33,37 +37,25 @@ * Analytický proces určený na skúmanie dát pri hľadaní konzistentných vzorcov alebo systémových vzťahov medzi premennými, ktorý transformuje dáta na využiteľné informácie. -**Duševné vlastníctvo** - -* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. - -**Publikum** - -* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávacieho podujatia o otvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. - -**Behaviorizmus (teória učenia sa)** - -* Behaviorizmus znamená, že učenie sa je podmienené nácvikom a praxou a najlepšie prebieha, ak sa použije podnet, na ktorý jedinec reaguje. Vo všeobecnosti to znamená, že požiadate učiaceho sa, aby spravil cvičenie, na ktoré exituje jasná odpoveď alebo zrejmá cesta, ktorú majú sledovať. Hodnotenie je jasné a dá sa ľahko realizovať pomocou jednoduchých metrík. [1] - -**Kognitivizmus** +**Dopad výskumu (Research Impact)** -* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. [1] +* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo ich kombináciu. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy a rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, pričom zohráva aj širšiu úlohu mimo vedecko-výskumného systému. -**Konektivizmus** +**Duševné vlastníctvo** -* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. [1] +* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. -**Konštruktivizmus** +**FAIR dáta** -* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. [1] +* FAIR dáta (podľa [princípov FORCE11](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples), publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadávanie poznatkov spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej úlohe. -**Kurikulum** +**Financovateľ výskumu** -* Pojem Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný vzdelávací obsah vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe a vyznačuje sa jasne definovanou štruktúrou. +* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. -**FAIR dáta** +**Formát vzdelávacieho podujatia** -* FAIR dáta (podľa [princípov FORCE11](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples), publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadávanie poznatkov spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej úlohe. +* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j. motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). **Gamifikácia** @@ -79,15 +71,31 @@ **Licencia** -* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o právach na použitie zdroja (napr. textu, dát, zdrojového kódu). +* Licencia umožňuje tretej strane použiť prácu alebo dáta určitým spôsobom. Licencia informuje o právach na použitie zdroja (napr. textu, dát, zdrojového kódu). + +**Kognitivizmus** + +* Kognitivizmus je založený na interakcii medzi vonkajším svetom a tým, čo reflektujúci mozog dokáže pochopiť z vnímaných informácií v kombinácii s poznatkami, ktoré už má uložené v pamäti. Kognitivizmus sa preto zameriava na riešenie problémov. [1] + +**Konektivizmus** + +* Konektivizmus je integrácia princípov skúmaných teóriami chaosu, sietí, komplexnosti a samoorganizácie. Konektivizmus vychádza z pochopenia toho, že rozhodnutia sú založené na rýchlo sa meniacich základoch, pretože jedinec neustále získava nové informácie. [1] + +**Konštruktivizmus** + +* Konštruktivizmus v užšom slova zmysle znamená, že svet nie je taký, aký sa javí. Namiesto toho je svet hlavne produktom našich individuálnych zážitkov a mysle. V kontexte učenia a učenia sa to znamená, že samotní študenti si vytvárajú cesty, ktorými sa učia. Dôraz je preto na kreativite učiacich sa a hodnotenie pokroku sa nezakladá na odlíšení správneho od nesprávneho. [1] + +**Kurikulum** + +* Pojem Kurikulum sa vzťahuje na lekcie a iný vzdelávací obsah vyučovaný v škole alebo v konkrétnom kurze či programe a vyznačuje sa jasne definovanou štruktúrou. **Metadáta** * Metadáta poskytujú základný opis dát, vrátane autorstva, dátumov (napr. podania do časopisu, prijatia, zverejnenia), názvu, abstraktu, kľúčových slov a informácií o licencii. Slúžia v prvom rade na to, aby bolo možné dáta nájsť (napr. tvorca, časové obdobie, zemepisná poloha). -**Otvorený prístup** +**Otvorená veda** -* Otvorený prístup znamená online prístup, bezplatný pre čitateľa, k recenzovanému vedeckému obsahu, ktorý môže byť voľne opätovne používaný (v hraniciach autorského práva). +* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach znalostnej spoločnosti. **Otvorené dáta** @@ -101,49 +109,45 @@ * Koncepcia pravidelného zapisovania informácií o výskume tak, že sa výskumné záznamy (laboratórne knihy) zhromažďujú a publikujú online okamžite po ich vytvorení. -**Otvorený materiál** - -* Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. - **Otvorené recenzné konanie** * Termín zastrešujúci mnoho navzájom sa prekrývajúcich spôsobov, ktorými je možné upraviť modely recenzného procesu tak, aby boli v súlade s cieľmi otvorenej vedy. Patrí sem otvorenie identity recenzenta a autora, publikovanie textu posudkov a umožnenie širšej participácie na recenznom procese. -**Otvorená veda** +**Otvorený materiál** -* Otvorená veda je hnutie, ktoré sa zameriava na sprístupnenie vedeckého výskumu, dát a šírenia na všetkých úrovniach znalostnej spoločnosti. +* Zdieľanie výskumného materiálu, napríklad biologických a geologických vzoriek, je ďalšia súčasť praxe otvorenej vedy. -**Otvorený zdrojový kód** +**Otvorený prístup** -* Dostupnosť zdrojového kódu pre softvér, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. +* Otvorený prístup znamená online prístup, bezplatný pre čitateľa, k recenzovanému vedeckému obsahu, ktorý môže byť voľne opätovne používaný (v hraniciach autorského práva). -**Recenzné konanie** +**Otvorený zdrojový kód** -* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z vedeckej komunity. +* Dostupnosť zdrojového kódu pre softvér, spolu s licenciou na otvorený zdrojový kód, ktorá umožňuje jeho opätovné použitie, prispôsobenie a ďalšie šírenie. -**Trvalý identifikátor (PID)** +**Predplatné** -* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. +* Obchodný model, v rámci ktorého sa platí poplatok za získanie prístupu k produktu alebo službe, v tomto prípade, výstupom vedeckého výskumu. -**Trvalé/preferovné formáty súborov** +**Predregistrácia (Preregistration)** -* Neproprietárne formáty súborov, ktoré rešpektujú dokumentované medzinárodné štandardy, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. +* Vedci majú možnosť alebo povinnosť zadať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Predregistrácia môže pomôcť predchádzať skresleniam pri informovaní o výskume (reporting bias - napr. nekorektné preformulovanie hypotéz na základe výsledkov). **Preprint** * Rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel recenzným konaním, šírený so zámerom získať od ďalších vedcov včasnú spätnú väzbu na výskum. -**Predregistrácia (Preregistration)** +**Publikum** -* Vedci majú možnosť alebo povinnosť zadať dôležité informácie o svojom výskume (napríklad: odôvodnenie výskumu, hypotézy, dizajn a analytická stratégia) do verejného registra pred začatím výskumu. Predregistrácia môže pomôcť predchádzať skresleniam pri informovaní o výskume (reporting bias - napr. nekorektné preformulovanie hypotéz na základe výsledkov). +* Skupina, ktorej je určená komunikácia (napr. účastníci vzdelávacieho podujatia o otvorenej vede). Cieľová skupina je skupina jednotlivých osôb, ktorým je vzdelávanie určené alebo sa ich dotýka. -**README súbor** +**Recenzné konanie** -* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala poskytovať dosť informácií, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. +* Proces, v rámci ktorého je výskumný článok pred publikovaním preverený odborníkmi z vedeckej komunity. -**Skreslené informovanie o výskume (Reporting Bias)** +**README súbor** -* Pojmem reporting bias označuje situáciu, keď sa o niektorých aspektoch výskumu systematicky informuje netransparentne, čo vedie k plytvaniu prostriedkami a redundancii v dôsledku selektívneho informovania alebo nepublikovania. +* Súbor, v ktorom dokumentujete svoje výskumné dáta. Dokumentácia by mala poskytovať dosť informácií, aby umožnila iným vedcom porozumieť dátam, replikovať alebo reprodukovať dáta či ich opätovne použiť akýmkoľvek spôsobom. **Repozitár** @@ -153,41 +157,38 @@ * Reprodukovateľnosť má celé spektrum definícií a školitelia by mali vybrať definíciu, ktorú ich publikum najviac používa. Vo všeobecnosti možno povedať, že reprodukovateľný výskum umožňuje získať podobné výsledky z výskumu alebo experimentu a nezávislé výsledky získané tými istými metódami ale v iných podmienkach (t.j., týka sa výsledkov). Niektorí autori členia definíciu ďalej úrovne reprodukovateľnosti, vrátane výpočtovej reprodukovateľnosti, ktorá umožňuje analyzovať kód a dáta podobným spôsobom ako v pôvodnom výskume a dosiahnuť rovnaké výsledky, a empirickej reprodukovateľnosti (tiež nazývanej "replikovateľnosť"), kedy nezávislí výskumníci môžu zopakovať výskum, pričom použijú rovnaké metódy, ale vytvoria nové dáta. -**Dopad výskumu (Research Impact)** +**Skreslené informovanie o výskume (Reporting Bias)** -* Zahŕňa akademické, ekonomické a spoločenské aspekty alebo ich kombináciu. Dopad je preukázateľný prínos výskumu k zmene pochopenia vedy a rozvíjaniu vedeckých metód, teórie a aplikácie naprieč disciplínami a v rámci nich, pričom zohráva aj širšiu úlohu mimo vedecko-výskumného systému. +* Pojmem reporting bias označuje situáciu, keď sa o niektorých aspektoch výskumu systematicky informuje netransparentne, čo vedie k plytvaniu prostriedkami a redundancii v dôsledku selektívneho informovania alebo nepublikovania. -**Financovateľ výskumu** +**Správa verzií** -* Inštitúcia, korporácia alebo vládny orgán, ktoré poskytujú výskumu finančnú podporu. +* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. -**Vedecká komunikácia (Scholarly Communication)** +**Školiteľ** -* Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. +* Moderátor a inštruktor vzdelávania, ktorého úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. -**Zdieľanie** +**Trvalé/preferovné formáty súborov** -* Spoločné využívanie zdroja alebo priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah podlieha nerivalitnej spotrebe, môže sa zdieľať bez toho, že by pôvodný tvorca utrpel stratu. +* Neproprietárne formáty súborov, ktoré rešpektujú dokumentované medzinárodné štandardy, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. -**Predplatné** +**Trvalý identifikátor (PID)** -* Obchodný model, v rámci ktorého sa platí poplatok za získanie prístupu k produktu alebo službe, v tomto prípade, výstupom vedeckého výskumu. +* Trvalý identifikátor (tiež PID) je jedinečné a stabilné označenie digitálneho zdroja (napr. výskumných dát) prostredníctvom pridelenia kódu, ktorý slúži ako trvalý a konzistentný odkaz na internete. -**Školiteľ** +**Vedecká komunikácia (Scholarly Communication)** -* Moderátor a inštruktor vzdelávania, ktorého úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. +* Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. **Vzdelávacie poujatie** -* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho zapojenia sa do výuky. +* Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho zapojenia sa do výučby. -**Formát vzdelávacieho podujatia** - -* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j. motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). +**Zdieľanie** -**Správa verzií** +* Spoločné využívanie zdroja alebo priestoru. Základný aspekt kolaboratívneho výskumu. Keďže sa väčšina výskumu vytvára a publikuje digitálne, výsledný digitálny obsah podlieha nerivalitnej spotrebe, môže sa zdieľať bez toho, že by pôvodný tvorca utrpel stratu. -* Správa verzií je manažment zmien dokumentov, počítačových programov, veľkých webových stránok a iných súborov informácií logickým a perzistentným spôsobom. Umožňuje sledovať zmeny, ako aj obnoviť informácie z predchádzajúcej revízie. ## Poznámky a ďalšie zdroje

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. Palmarová 2008. (https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

From f1223524051bb5cef1b366adf290f040297b99e0 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 09:28:02 +0100 Subject: [PATCH 037/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 14 +++++++------- 1 file changed, 7 insertions(+), 7 deletions(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index 33476fa..e47151d 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -19,7 +19,7 @@ **Časopis vedecký** -* Periodikum (seriálová publikácia) primárne určené na uverejňovanie výsledkov pôvodného výskumu. Publikuje sa pravidelne vo forme jednotlivých čísel (vydaní, zahŕňajúcich určitý počet vedeckých článkov). Čísla časopisu vydané v támci jedného roka tvoria ročník časopisu. +* Periodikum (seriálová publikácia) primárne určené na uverejňovanie výsledkov pôvodného výskumu. Publikuje sa pravidelne vo forme jednotlivých čísel (vydaní, zahŕňajúcich určitý počet vedeckých článkov). Čísla časopisu vydané v rámci jedného roka tvoria ročník časopisu. **Dáta** @@ -43,11 +43,11 @@ **Duševné vlastníctvo** -* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. A legal term that refers to creations of the mind. Examples of intellectual property include music, literature, paintings, sculpturing, video and other artistic works; discoveries and inventions; and phrases, symbols, and designs. +* Právny výraz, ktorý sa vzťahuje na výsledky tvorivého myslenia alebo tvorivej dušenej činnosti. Medzi príklady dušeného vlastníctva patria hudobné, literárne, maliarske, sochárske diela, video a iné umelecké diela, objavy a vynálezy, frázy, symboly a dizajny. **FAIR dáta** -* FAIR dáta (podľa [princípov FORCE11](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples), publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadávanie poznatkov spôsobom, ktorý im pomôže násjť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú prislušnej úlohe. +* FAIR dáta (podľa [princípov FORCE11](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples), publikované v [Nature Scientific Data](https://www.nature.com/articles/sdata201618)) sú vyhľadateľné, dostupné, interoperabilné a opätovne použiteľné, s cieľom uľahčiť ľuďom aj strojom vyhľadávanie poznatkov spôsobom, ktorý im pomôže nájsť, získať, integrovať a analyzovať také vedecké údaje a súvisiace algoritmy a pracovné postupy, ktoré zodpovedajú príslušnej úlohe. **Financovateľ výskumu** @@ -55,7 +55,7 @@ **Formát vzdelávacieho podujatia** -* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j. motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). +* Tradične pomenovaná, štandardizovaná metóda, ktorá sa používa a ktorá zahŕňa akýkoľvek počet potrebných pedagogických nástrojov (t.j., motivácia/demotivácia, praktické prístupy (hands-on) a pod.). **Gamifikácia** @@ -169,9 +169,9 @@ * Moderátor a inštruktor vzdelávania, ktorého úlohou je zaistiť, že sa dosiahnu ciele vzdelávania, viesť praktické cvičenia a zabezpečiť, že nikto nebude vynechaný. -**Trvalé/preferovné formáty súborov** +**Trvalé/preferované formáty súborov** -* Neproprietárne formáty súborov, ktoré rešpektujú dokumentované medzinárodné štandardy, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandarndé kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresi, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. +* Neproprietárne formáty súborov, ktoré rešpektujú dokumentované medzinárodné štandardy, bežne sa používajú vo vedeckej komunite, používajú štandardné kódovanie znakov (napr. ASCII, UTF-8) a pri kompresii, ak sa vôbec použije, nedochádza k strate. **Trvalý identifikátor (PID)** @@ -181,7 +181,7 @@ * Tvorba, transformácia, šírenie a uchovávanie poznatkov súvisiacich s učením, výskumom a vedeckým úsilím. Je to proces, v rámci ktorého akademici, vedci a výskumníci zdieľajú a publikujú výsledky svojho výskumu tak, aby boli dostupné širšej akademickej komunite. -**Vzdelávacie poujatie** +**Vzdelávacie podujatie** * Vzdelávacie podujatie je organizovaná činnosť, v rámci ktorej sa učí, informuje alebo sa prenášajú zručnosti či vedomosti súvisiace s konkrétnymi užitočnými kompetenciami, a to prostredníctvom aktívneho zapojenia sa do výučby. From 07bbf14a70cfaf5c8d3722ed5dd175feaf84a371 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 10:52:49 +0100 Subject: [PATCH 038/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 38 +++++++++---------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index 4197f7c..a9140e6 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -3,27 +3,27 @@ ### Čo je to? -Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne denníky a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu a reprodukciu výskumu a jeho podkladových dát a metód ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda prestavuje transparentné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolaboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). +Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožní iným ľuďom spolupracovať a prispievať. Otvorená veda znamená, že výskumné dáta, laboratórne knihy a iné výskumné procesy sú voľne dostupné pod podmienkami, ktoré umožnia opätovné používanie, redistribúciu, reprodukciu výskumu a dát a metód, na ktorých je postavený ([Definícia otvorenej vedy podľa platformy FOSTER](https://www.fosteropenscience.eu/foster-taxonomy/open-science-definition)). V skratke, otvorená veda prestavuje transparentné a dostupné poznanie, ktoré sa zdieľa a rozvíja prostredníctvom kolaboratívnych sietí \(Vicente-Sáez & Martínez-Fuentes 2018\). -Otvorená veda znamená zvýšenie rigoróznosti?presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Zameriava sa väčšie otvorenie výskumu participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. +Otvorená veda znamená zvýšenie presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, to, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Zameriava sa na väčšie otvorenie výskumu participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/)(Definícia otvorenosti) definuje otvorenosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych postupove vedeckej praxe, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rôzne postupy, analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: -* **Demokratická škola:** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Táto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckých poznatkov \(vrátane publikácií a dát\) voľne všetkým ľuďom. +* **Demokratická škola (Democratic school):** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Táto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckých poznatkov \(vrátane publikácií a dát\) voľne všetkým ľuďom. -* **Pragmatická škola:** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. +* **Pragmatická škola 9Pragmatic school):** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. -* **Škola infraštruktúry:** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. +* **Škola infraštruktúry (Infrastructure school):** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. -* **Verejná škola:** Vychádza z uznania toho, skutočný spoločenský dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnú komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy, a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov/abstraktov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. +* **Verejná škola (Public school):** Vychádza z uznania toho, že skutočný spoločenský dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnú komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. -* **Škola merania?metrík Measurement School:** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého dopadu sa ukázali ako problematické \(prílišným zameraním na publikovanie, napríklad, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom predtým neviditeľných aktivít. +* **Škola merania (Measurement school):** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého dopadu sa ukázali ako problematické \(napríklad, prílišným zameraním na publikovanie, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom aktivít predtým neviditeľných . ### Odôvodnenie -Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo potenciálnych štrukturálnych zmien akademickej praxe?zmien praxe akademickej obce, ktorej kultúra je často hierarchická a konzervatívna. Open Science, as defined above, encompasses a huge number of potential structural changes to academic practice, whose culture can often be hierarchical and conservative. Dokonca aj keď sú vedci naklonení cieľom otvorenej vedy, môže im pripadať zbytočné prijať ich za svoje, keďže súčasné stimulačné mechanizmy zatiaľ neodrážajú novú kultúru otvorenosti a spolupráce. Presvedčiť výskumníkov o potrebe zmeny ich postupov bude preto vyžadovať dobré porozumenie nie len etických, spoločenských a akademických prínosov ale aj spôsobov, ktorými prijatie postupov otvorenej vedy vedcom skutočne pomôže uspieť v ich práci. Táto čas opisuje niektoré z hlavných pojmov, princípov, aktérov a praktík otvorenej vedy a to, ako zapadnú do širšieho výskumného ekosystému. +Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo potenciálnych štrukturálnych zmien praxe akademickej obce, ktorej kultúra je často hierarchická a konzervatívna. Dokonca aj keď sú vedci naklonení cieľom otvorenej vedy, môže im pripadať zbytočné prijať ich za svoje, keďže súčasné stimulačné mechanizmy zatiaľ neodrážajú novú kultúru otvorenosti a spolupráce. Presvedčiť výskumníkov o potrebe zmeny ich postupov bude preto vyžadovať dobré porozumenie nie len etických, spoločenských a akademických prínosov ale aj spôsobov, ktorými prijatie postupov otvorenej vedy skutočne pomôže vedcom uspieť v ich práci. Táto časť opisuje niektoré z hlavných pojmov, princípov, aktérov a praktík otvorenej vedy a to, ako zapadajú do širšieho výskumného ekosystému. ![](/Images/image_1.png) @@ -32,7 +32,7 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo 1. Porozumieť jadru spoločenských, ekonomických, právnych a etických princípov a pojmov, ktoré sú základom otvorenej vedy. -2. Oboznámiť sa s históriou otvorenej vedy a rozdielnosťou a rozmanitosťou názorov rôznych výskumných komunít, disciplín a kultúr. +2. Oboznámiť sa s históriou otvorenej vedy a rozdielnosťou a rozmanitosťou názorov rôznych komunít výskumníkov, disciplín a kultúr. 3. Získať prehľad o vývoji v oblasti otvorenej vedy a osobnom dopade na výskumníkov, výskum a spoločnosť vo všeobecnosti. @@ -44,22 +44,22 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo #### Poznatky a zručnosti * Otvorená veda je hnutie, ktoré pomáha zabezpečiť širší prístup k výsledkom vedeckého výskumu, vrátane kódov, dát a výskumných článkov. - * Zahŕňa mnoho rôznych ale často súvisiacich aspektov, ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy/denníky, otvorený recenzný proces, otovrené šírenie a otvorené materiály \(definície nájdete v glosári\). + * Zahŕňa mnoho rôznych aspektov, ktoré spolu často súvisia a ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy, otvorený recenzný proces, otvorené šírenie a otvorené materiály \(definície nájdete v glosári\). * História otvorenej vedy a motivácia v pozadí hnutia. * Počiatky akademického publikovania siahajú do 17. storočia k prvým akademickým časopisom. - * Rastúca motivácia zdieľať zdroje medzi jednotlivými vednými disciplínami, ako aj zvýšená transparentnosť s cieľom väčšej efektívnosti, rigoróznosti?presnosti, zodpovednosti udržateľnosti pre budúce generácie a reprodukovateľnosti. + * Rastúca motivácia zdieľať zdroje medzi jednotlivými vednými disciplínami, ako aj zvýšená transparentnosť s cieľom dosiahnuť väčšiu efektívnosť, presnosť, zodpovednosť, udržateľnosť pre budúce generácie a reprodukovateľnosť. + + * Etické prípady?argumenty, pri ktorých zvýšená transparentnosť môže viesť k zníženiu podvodov, manipuláciu s dátami a selektívnemu informovaniu o výsledkoch výskumu. Ethical cases whereby increased transparency can reduce fraud, data manipulation, and selective reporting of results. - * Etické prípady, v ktorých zvýšená transparentnosť môže redukovať podvody, manipuláciu s dátami a selektívne reportovanie?oznamovanie?vykazovanie?hlásenie výsledkov selective reporting of results. - -* Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných pracovníkov a vlád na otvorenejšie zdieľanie výskumu, financovaného z verejných zdrojov, aby sa mohol dosiahnuť rýchlejší spoločenský a ekonomický rast a inovácie. +* Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných akadémií a vlád na otvorenejšie zdieľanie výskumu financovaného z verejných zdrojov, často s cieľom dosiahnuť rýchlejší spoločenský a ekonomický rast a inovácie. * Výstupy výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť verejne dostupné. - * Potreba vyvolať?podporiť drive kultúrnu zmenu vo výskume a medzi výskumníkmi. + * Potreba kultúrnej zmeny vo výskume a medzi výskumníkmi. * Prijatie webových nástrojov a technológií na uľahčenie vedeckej spolupráce. @@ -71,18 +71,18 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo * Otvorená veda a vzťah k licenciám a otázkam autorského práva. - * Otvorené výstupy výskumu zvyčajne majú otvorené licencie, aby sa maximalizovalo ich opätovné využitie, pričom tieto licencie umožňujú tvorcovi ponechať si vlastnícke práva a mať priznané autorstvo svojej práce. + * Otvorené výstupy výskumu zvyčajne majú otvorené licencie, aby sa maximalizovalo opätovné použite výstupov výskumu, pričom tieto licencie umožňujú tvorcovi ponechať si vlastnícke práva a mať priznané autorstvo svojej práce. ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Otázka: "Aký je rozdiel medzi otvorenou vedou a "vedou"?" -Odpoveď: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu transparentnejšie na rôznych úrovniach, napríklad otvoreným zdieľaním kódu alebo dát. Mnohí výskumníci už týmto spôsobom pracujú, ale nenazývajú to otvorená veda. +Odpoveď: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu na rôznych úrovniach transparentnejšie, napríklad otvoreným zdieľaním kódu alebo dát. Mnohí výskumníci už týmto spôsobom pracujú, ale nenazývajú to otvorená veda. Otázka: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" -Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto je jeho prijatie na komunikačné účely má zmysel, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. +Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto má zmysel prijať ho na účely komunikácie, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. Otázka: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" @@ -99,7 +99,7 @@ Odpoveď: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako i 2. Porozumieť mnohým dimenziám otvorenej vedy a nástrojom a postupom, ktoré sa v rámci nej používajú. -3. Poznať aktuálny stav otvorenej vedy a rôznorodosť perspektív, ktoré sú je súčasťou. +3. Poznať aktuálny stav otvorenej vedy a rôznorodosť perspektív, ktoré sú jej súčasťou. ## From a5743945e9caa77e34a9911b09aab3c1dc6a2cb2 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 11:14:03 +0100 Subject: [PATCH 039/105] Update README.md --- 01Introduction/README.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/01Introduction/README.md b/01Introduction/README.md index c2e7006..ce42d88 100644 --- a/01Introduction/README.md +++ b/01Introduction/README.md @@ -14,7 +14,7 @@ Základom príručky sú nazhromaždené skúsenosti a zručnosti autorov v obla ## Komu je príručka určená? -Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vedeckú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíše otvorenej vede \(alebo či vôbec chce tento termín použiť\). +Príručka je určená každému, kto chce usporiadať vzdelávacie podujatie o otvorenej vede alebo predstaviť myšlienky otvorenej vedy v rámci školenia špecializovaného na konkrétnu vednú disciplínu a chce podporiť zavádzanie postupov otvoreného výskumu. Patria sem vedci, knihovníci, poskytovatelia infraštruktúry, podporní pracovníci vo výskume, financovatelia, tvorcovia politík a riadiaci pracovníci. Príručka je tiež určená všetkým, ktorí sú v pravidelnom alebo občasnom kontakte s výskumníkmi \(a inými zainteresovanými stranami\) a chcú sa podeliť o svoje vedomosti o otvorenej vede, či už v rámci svojich bežných pracovných povinností alebo aj mimo svojej práce. Dôležité je, že príručku využije každý, kto chce usporiadať školenie s cieľom podporiť opätovné používanie, participáciu, efektívnosť, spravodlivosť a zdieľanie vo výskume bez ohľadu na to, či tieto vlastnosti pripíše otvorenej vede \(alebo či vôbec chce tento termín použiť\). V príručke definujeme ako "školiteľov" všetkých ľudí, ktorí chcú realizovať školenie o otvorenej vede, bez ohľadu na úroveň ich skúseností. Zahŕňame aj lektorov, ktorí by sa pri použití termínu "otvorená veda" cítili nepríjemne alebo toto označenie vo svojom školení nechcú použiť. Kniha ponúka rady, ako učiť konkrétne zručnosti a koncepty na zlepšenie práce výskumníkov. A hoci tieto spadajú pod zastrešujúci výraz "otvorená veda", nemusia sa ako také učiť. Ostražitosť spojená s výrazom "otvorená veda" by mohla znamenať, že školenie o "otvorenej vede" pritiahne iba určitý segment výskumníkov, zatiaľ čo školenie na tému "Ako publikovať svoje dáta" pritiahne rozmanitejšiu skupinu. Súčasťou práce školiteľa je tiež definovanie cieľového publika a spôsobu, ako ho čo najlepšie osloviť - takéto rozhodnutia urobíte najlepšie vy! @@ -53,7 +53,7 @@ Dúfame, že príručku si budete čítať s chuťou a záujmom a prajeme vám v ## Otvorené licencie a autorstvo -Školiteľská príručka otvorenej vedy je napísaná ako otvorený vzdelávací zdroj, aby ju používatelia mohli využívať tým najlepším možným spôsobom. Práca je preto dostupná pod licenciou [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). Nemusíte si od nás žiadať povolenie na opätovné použitie príručky či kopírovanie informácie. Informácie z obsahovej časti môžete voľne použiť vo svojich školiacich snímkach či obrázkoch spôsobom tak, ako budete považovať za najvhodnejšie na svoje školenie. Upozorňujeme, že niektoré materiály citované v tejto knihe môžu podliehať autorskému právu. V tom prípade to bude v texte uvedené. Prosíme vás, aby ste zvážili citovanie tejto príručky, keď budete používať jej obsah. +Školiteľská príručka otvorenej vedy je napísaná ako otvorený vzdelávací zdroj, aby ju používatelia mohli využívať tým najlepším možným spôsobom. Práca je preto dostupná pod licenciou [Creative Commons Public Domain Dedication \(CC0 1.0 Universal\)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/). Nemusíte si od nás žiadať povolenie na opätovné použitie príručky či kopírovanie informácií. Informácie z obsahovej časti môžete voľne použiť vo svojich školiacich snímkach či obrázkoch spôsobom tak, ako budete považovať za najvhodnejšie na svoje školenie. Upozorňujeme, že niektoré materiály citované v tejto knihe môžu podliehať autorskému právu. V tom prípade to bude v texte uvedené. Prosíme vás, aby ste zvážili citovanie tejto príručky, keď budete používať jej obsah. Snažili sme sa uviesť všetky zdroje. Ak sme s nejakých dôvodov zabudli uviesť autorov, nestalo sa tak so zlým úmyslom. Neváhajte sa na nás obrátiť a požiadať o opravu na tejto adrese [elearning@fosteropenscience.eu](mailto:elearning@fosteropenscience.eu). From ff428044ef51746bb99a2f0add056fdacc435bca Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 11:18:06 +0100 Subject: [PATCH 040/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- 02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index a9140e6..176aaec 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -82,7 +82,7 @@ Odpoveď: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu na rôznych úrovniach Otázka: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" -Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum" (Open Research) alebo "otvorená učenosť" (Open Scholarship), aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto má zmysel prijať ho na účely komunikácie, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. +Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum (Open Research)" alebo "otvorené vedecké poznanie (Open Scholarship)", aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto má zmysel prijať ho na účely komunikácie, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. Otázka: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" From b53ebeeadd8595aa89407160a2b2537d870d7458 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 13:01:52 +0100 Subject: [PATCH 041/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 42 +++++++++---------- 1 file changed, 21 insertions(+), 21 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 2828028..4f23164 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -1,49 +1,49 @@ ## -## 2. Open Research Data and Materials +## 2. Otvorené výskumné dáta a materiály -### What is it? +### Čo je to? -Open research data is data that can be freely accessed, reused, remixed and redistributed, for academic research and teaching purposes and beyond. Ideally, open data have no restrictions on reuse or redistribution, and are appropriately licensed as such. In exceptional cases, e.g. to protect the identity of human subjects, special or limited restrictions of access are set. Openly sharing data exposes it to inspection, forming the basis for research verification and reproducibility, and opens up a pathway to wider collaboration. At most, open data may be subject to the requirement to attribute and sharealike \(see the [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). +Otvorené výskumné dáta sú dáta, ktoré sú voľne prístupné, kotré je možné opätovne používať, remixovať a opätovne šíriť na účely akademického výskumu a výučby, ako aj mimo nich. V ideálnom prípade otvorené dáta nemajú žiadne obmedzenia opätovného používania alebo šírenia a ako také majú vhodné licencie. Vo výnimočných prípadoch, napríklad na ochranu identity ľudských subjektov, sú stanovené špeciálne alebo ohraničené obmedzenia prístupu k dátam. Otvorené zdieľanie dát dáva možnosť dáta preskúmať, čím sa vytvára základ na overenie a reprodukovateľnosť výskumu a otvára cestu širšej spolupráci. Na otvorené dáta sa môže nanajvýš vzťahovať požiadavka uviesť autora a rovnakého šírenia (attribute and sharealike) \(pozri [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). ## -### Rationale +### Odôvodnenie -Research data are often the most valuable output of many research projects, they are used as primary sources that underpin scientific research and enable derivation of theoretical or applied findings. In order to make findings/studies replicable, or at least reproducible or reusable \(see [Reproducible Research And Data Analysis](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) in any other way, the best practice recommendation for research data is to be as open and [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) as possible, while accounting for ethical, commercial and privacy constraints with sensitive data or proprietary data. +Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných projektov. Slúžia ako primárne zdroje, ktoré umožňujú podporiť vedecký výskum a odvodiť teoretické alebo aplikované zistenia?poznatky?...derivation of theoretical or applied findings. Aby sa zistenia/štúdie dali replikovať alebo aspoň reprodukovať či opätovne používať \(pozri [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) akýmkoľvek iným spôsobom, ako najlepšia prax sa odporúča, aby boli výskumné dáta také otvorené a [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) ako je možné, pričom sa berú do úvahy etické, komerčné obmedzenia a obmedzenia súvisace s ochranou súkromia, citlivých a proprietárnych dát. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -1. Gain an understanding of the basic characteristics and principles of open and FAIR research data, including appropriate packaging and documentation, to enable others to understand, reproduce, and re-use in alternative ways. +1. Pochopiť základné charakteristiky a princípy otvorených a FAIR výskumných dát, vrátane primeraného spracovania a dokumentácie, ktoré umožnia ďalším ľuďom porozumieť, reprodukovať a opätovne používať dáta iným spôsobom. Gain an understanding of the basic characteristics and principles of open and FAIR research data, including appropriate packaging and documentation, to enable others to understand, reproduce, and re-use in alternative ways. -2. Familiarity with the sorts of data that might be considered sensitive, and the restrictions or constraints on openly sharing them. +2. Oboznámič sa s druhmi dát, ktoré sa môžu považovať za citlivé, a s obmedzeniami, ktoré bránia takéto dáta otvorene zdieľať. Familiarity with the sorts of data that might be considered sensitive, and the restrictions or constraints on openly sharing them. -3. Be able to convert a ‘closed’ dataset into one which is ‘open’ by implementing the necessary measures in a data management plan, with appropriate data stewardship and metadata. +3. Vedieť konvertovať "zatvorený" súbor dát na "otvorený" implentáciou potrebných opatrení do plánu manažmentu dát, správnym spravovaním dát a metadátami. Be able to convert a ‘closed’ dataset into one which is ‘open’ by implementing the necessary measures in a data management plan, with appropriate data stewardship and metadata. -4. Be able to use research data management plan and to make your research results findable and accessible, even if it contains sensitive data. +4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. Be able to use research data management plan and to make your research results findable and accessible, even if it contains sensitive data. -5. Understand the pros and cons of openly sharing different types of data \(e.g., privacy, sensitivity, de-identification, mediated access\). +5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát/deidentifikácia, sprostredkovaný prístup\). -6. Understand the importance of appropriate metadata for sustainable archiving of research data. +6. Pochopiť dôležitosť primeraných metadát na udržateľné archivovanie výskumných dát. Understand the importance of appropriate metadata for sustainable archiving of research data. -7. Understand the basic workflows and tools for sharing research data. +7. Pochopiť základné pracovné postupy a nástroje na zdieľanie výskumných dát. Understand the basic workflows and tools for sharing research data. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge & Skills -##### FAIR principles +#### Pozntaky a zručnosti +##### Princípy FAIR -In 2014, a core set of principles were drafted in order to optimize the reusability of research data, named the [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). They represent a community-developed set of guidelines and best practices to ensure that data or any digital object are **F**indable, **A**ccessible, **I**nteroperable and **R**e-usable: +V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätného používania výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): -**Findable:** The first thing to be in place to make data reusable is the possibility to find them. It should be easy to find the data and the metadata for both humans and computers. Automatic and reliable discovery of datasets and services depends on machine-readable persistent identifiers \(PIDs\) and metadata. +**Findable (vyhľadateľné):** The first thing to be in place to make data reusable is the possibility to find them. It should be easy to find the data and the metadata for both humans and computers. Automatic and reliable discovery of datasets and services depends on machine-readable persistent identifiers \(PIDs\) and metadata. -**Accessible:** The \(meta\)data should be retrievable by their identifier using a standardized and open communications protocol, possibly including authentication and authorisation. Also, metadata should be available even when the data are no longer available. +**Accessible(prístupné):** The \(meta\)data should be retrievable by their identifier using a standardized and open communications protocol, possibly including authentication and authorisation. Also, metadata should be available even when the data are no longer available. -**Interoperable:** The data should be able to be combined with and used with other data or tools. The format of the data should therefore be open and interpretable for various tools, including other data records. The concept of interoperability applies both at the data and metadata level. For instance, the \(meta\)data should use vocabularies that follow FAIR principles. +**Interoperable(interoperabilné):** The data should be able to be combined with and used with other data or tools. The format of the data should therefore be open and interpretable for various tools, including other data records. The concept of interoperability applies both at the data and metadata level. For instance, the \(meta\)data should use vocabularies that follow FAIR principles. -**Re-usable:** Ultimately, FAIR aims at optimizing the reuse of data. To achieve this, metadata and data should be well-described so that they can be replicated and/or combined in different settings. Also, the reuse of the \(meta\)data should be stated with \(a\) clear and accessible license\(s\). +**Re-usable(opätovne použiteľné):** Ultimately, FAIR aims at optimizing the reuse of data. To achieve this, metadata and data should be well-described so that they can be replicated and/or combined in different settings. Also, the reuse of the \(meta\)data should be stated with \(a\) clear and accessible license\(s\). Distinct from peer initiatives that focus on the human scholar, the FAIR principles put a specific emphasis on enhancing the ability of machines to automatically find and use data or any digital object, in addition to supporting its reuse by individuals. The FAIR principles are guiding principles, not standards. FAIR describes qualities or behaviours that are required to make data maximally reusable \(e.g., description, citation\). Those qualities can be achieved by different standards. From ae61cead65a71816245030a0ff684fc0d4391349 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 15:28:55 +0100 Subject: [PATCH 042/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index e47151d..c0fd702 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -191,7 +191,7 @@ ## Poznámky a ďalšie zdroje -

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. Palmarová 2008. (https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

+

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. [Palmarová 2008.](https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

* [Open Research Glossary](http://www.righttoresearch.org/resources/OpenResearchGlossary/index.shtml), hosťovaný alianciou R2RC. From af149c5eecf09bd5199998c9c48a3dea720d4b41 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 15:37:22 +0100 Subject: [PATCH 043/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index c0fd702..ef8f501 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -191,7 +191,7 @@ ## Poznámky a ďalšie zdroje -

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. [Palmarová 2008.](https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf)

+

[1] Definície teórií učenia (behaviorizmus, kognitivizmus, konektivizmus, konštruktivizmus) boli autormi pre potreby tejto príručky silne zjednodušené. Presnejšie tieto teórie charakterizuje napr. Palmarová 2008.

* [Open Research Glossary](http://www.righttoresearch.org/resources/OpenResearchGlossary/index.shtml), hosťovaný alianciou R2RC. From 3da055c11ad33573514c473ef42d0b03e63a7407 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 15:43:45 +0100 Subject: [PATCH 044/105] Update README.md --- 07References/README.md | 4 ++++ 1 file changed, 4 insertions(+) diff --git a/07References/README.md b/07References/README.md index fa933b5..c1923c0 100644 --- a/07References/README.md +++ b/07References/README.md @@ -134,6 +134,10 @@ Open-Source Scientific Software from Seven Years of the Dedalus Project’. arXiv:1801.08200 [astro-ph.IM], 24 January 2018. [arxiv.org/abs/1801.08200](http://arxiv.org/abs/1801.08200) +Palmárová, V. 2008. Teórie učenia a ich aplikácia v e-podpore vyučovania. +In : Zborník príspevkov z informatického seminára KI. ISKI 2008. UKF Nitra, 2008. +[online] Dostupné na: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/iktv/data/media/iktvv/Palmarova.pdf + Pavelin, Katrina, Sangya Pundir, and Jennifer A. Cham. ‘Ten Simple Rules for Running Interactive Workshops’. *PLOS Computational Biology* 10, no. 2 (27 February 2014): e1003485. [doi.org/10/gc5sjq](https://doi.org/10/gc5sjq) From c898781166b86a74df4f87be372f1b636283adaa Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Nov 2021 17:56:11 +0100 Subject: [PATCH 045/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 30 +++++++++---------- 1 file changed, 15 insertions(+), 15 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 4f23164..deb0d33 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -3,24 +3,24 @@ ### Čo je to? -Otvorené výskumné dáta sú dáta, ktoré sú voľne prístupné, kotré je možné opätovne používať, remixovať a opätovne šíriť na účely akademického výskumu a výučby, ako aj mimo nich. V ideálnom prípade otvorené dáta nemajú žiadne obmedzenia opätovného používania alebo šírenia a ako také majú vhodné licencie. Vo výnimočných prípadoch, napríklad na ochranu identity ľudských subjektov, sú stanovené špeciálne alebo ohraničené obmedzenia prístupu k dátam. Otvorené zdieľanie dát dáva možnosť dáta preskúmať, čím sa vytvára základ na overenie a reprodukovateľnosť výskumu a otvára cestu širšej spolupráci. Na otvorené dáta sa môže nanajvýš vzťahovať požiadavka uviesť autora a rovnakého šírenia (attribute and sharealike) \(pozri [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). +Otvorené výskumné dáta sú voľne prístupné dáta, ktoré je možné opätovne použiť, remixovať a opätovne šíriť na účely akademického výskumu a výučby ako aj mimo nich. V ideálnom prípade nie je opätovné použitie alebo šírenie otvorených dát nijako obmedzené a dáta majú vhodné licencie. Vo výnimočných prípadoch, napríklad na ochranu identity ľudských subjektov, sú stanovené špeciálne alebo ohraničené obmedzenia prístupu k dátam. Otvorené zdieľanie dát umožňuje dáta preskúmať, čím sa vytvára základ overenia a reprodukovateľnosti výskumu a otvára sa cesta širšej spolupráci. Na otvorené dáta sa môže vzťahovať nanajvýš požiadavka uviesť autora a podmienka rovnakého šírenia (attribute and sharealike) \(pozri [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). ## ### Odôvodnenie -Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných projektov. Slúžia ako primárne zdroje, ktoré umožňujú podporiť vedecký výskum a odvodiť teoretické alebo aplikované zistenia?poznatky?...derivation of theoretical or applied findings. Aby sa zistenia/štúdie dali replikovať alebo aspoň reprodukovať či opätovne používať \(pozri [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) akýmkoľvek iným spôsobom, ako najlepšia prax sa odporúča, aby boli výskumné dáta také otvorené a [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) ako je možné, pričom sa berú do úvahy etické, komerčné obmedzenia a obmedzenia súvisace s ochranou súkromia, citlivých a proprietárnych dát. +Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných projektov. Slúžia ako primárne zdroje, ktoré umožňujú podporiť vedecký výskum a odvodiť teoretické alebo aplikované zistenia?poznatky?...derivation of theoretical or applied findings. Aby sa zistenia/štúdie dali replikovať alebo aspoň reprodukovať či opätovne použiť \(pozri [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) akýmkoľvek iným spôsobom, ako najlepšia prax sa odporúča, aby boli výskumné dáta také otvorené a [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) ako je možné, pričom sa berú do úvahy etické, komerčné obmedzenia a obmedzenia súvisiace s ochranou súkromia, citlivých a proprietárnych dát. ## ### Ciele vzdelávania -1. Pochopiť základné charakteristiky a princípy otvorených a FAIR výskumných dát, vrátane primeraného spracovania a dokumentácie, ktoré umožnia ďalším ľuďom porozumieť, reprodukovať a opätovne používať dáta iným spôsobom. Gain an understanding of the basic characteristics and principles of open and FAIR research data, including appropriate packaging and documentation, to enable others to understand, reproduce, and re-use in alternative ways. +1. Pochopiť základné charakteristiky a princípy otvorených a FAIR výskumných dát, vrátane primeraného spracovania a dokumentácie, ktoré umožnia ďalším ľuďom porozumieť, reprodukovať a opätovne použiť dáta iným spôsobom. Gain an understanding of the basic characteristics and principles of open and FAIR research data, including appropriate packaging and documentation, to enable others to understand, reproduce, and re-use in alternative ways. -2. Oboznámič sa s druhmi dát, ktoré sa môžu považovať za citlivé, a s obmedzeniami, ktoré bránia takéto dáta otvorene zdieľať. Familiarity with the sorts of data that might be considered sensitive, and the restrictions or constraints on openly sharing them. +2. Oboznámiť sa s druhmi dát, ktoré sa môžu považovať za citlivé, a s obmedzeniami, ktoré bránia takéto dáta otvorene zdieľať. Familiarity with the sorts of data that might be considered sensitive, and the restrictions or constraints on openly sharing them. -3. Vedieť konvertovať "zatvorený" súbor dát na "otvorený" implentáciou potrebných opatrení do plánu manažmentu dát, správnym spravovaním dát a metadátami. Be able to convert a ‘closed’ dataset into one which is ‘open’ by implementing the necessary measures in a data management plan, with appropriate data stewardship and metadata. +3. Vedieť konvertovať "zatvorený" súbor dát na "otvorený" implementáciou potrebných opatrení do plánu manažmentu dát, primeranou správou dát a metadátami. Be able to convert a ‘closed’ dataset into one which is ‘open’ by implementing the necessary measures in a data management plan, with appropriate data stewardship and metadata. 4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. Be able to use research data management plan and to make your research results findable and accessible, even if it contains sensitive data. @@ -35,21 +35,21 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje #### Pozntaky a zručnosti ##### Princípy FAIR -V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätného používania výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): +V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): -**Findable (vyhľadateľné):** The first thing to be in place to make data reusable is the possibility to find them. It should be easy to find the data and the metadata for both humans and computers. Automatic and reliable discovery of datasets and services depends on machine-readable persistent identifiers \(PIDs\) and metadata. +**Findable (vyhľadateľné):** Prvá vec, ktorú treba zabezpečiť, aby sa dali dáta opätovne použiť, je ich vyhľadateľnosť. Ľudia aj počítače by mali dokázať nájsť dáta ľahko a jednoducho. Automatické a spoľahlivé vyhľadanie súborov dát a služieb závisí od strojovo čitateľných trvalých identifikátorov \(PID\) a metadát. -**Accessible(prístupné):** The \(meta\)data should be retrievable by their identifier using a standardized and open communications protocol, possibly including authentication and authorisation. Also, metadata should be available even when the data are no longer available. +**Accessible(prístupné):** \(Meta\)dáta by sa mali dať vyhľadať podľa identifikátora pomocou štandardizovaného a otvoreného komunikačného protokolu, s možnosťou autentifikácie autorizácie. Metadáta by mali byť dostupné aj v prípade, ak samotné dáta už nie sú viac dostupné. -**Interoperable(interoperabilné):** The data should be able to be combined with and used with other data or tools. The format of the data should therefore be open and interpretable for various tools, including other data records. The concept of interoperability applies both at the data and metadata level. For instance, the \(meta\)data should use vocabularies that follow FAIR principles. +**Interoperable(interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a interpretovateľný rôznymi nástrojmi, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. The data should be able to be combined with and used with other data or tools. The format of the data should therefore be open and interpretable for various tools, including other data records. The concept of interoperability applies both at the data and metadata level. For instance, the \(meta\)data should use vocabularies that follow FAIR principles. -**Re-usable(opätovne použiteľné):** Ultimately, FAIR aims at optimizing the reuse of data. To achieve this, metadata and data should be well-described so that they can be replicated and/or combined in different settings. Also, the reuse of the \(meta\)data should be stated with \(a\) clear and accessible license\(s\). +**Re-usable(opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť metadáta a dáta opísané tak dobre, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupne licencii/licenciách. -Distinct from peer initiatives that focus on the human scholar, the FAIR principles put a specific emphasis on enhancing the ability of machines to automatically find and use data or any digital object, in addition to supporting its reuse by individuals. The FAIR principles are guiding principles, not standards. FAIR describes qualities or behaviours that are required to make data maximally reusable \(e.g., description, citation\). Those qualities can be achieved by different standards. +Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú princípy FAIR osobitný dôraz na zlepšenie schopnosti strojov automaticky nájsť a použiť dáta alebo akékoľvek digitálne objekty, ako aj na podporu ich opätovného použitia jednotlivcami. Princípy FAIR sú usmerňujúce zásady, nie normy. Pojem FAIR opisuje vlastnosti alebo správanie, ktoré je potrebné na to, aby sa dáta dali čo najviac opätovne použiť \(napr., opis, citovanie\). Tieto vlastnosti je možné dosiahnuť pomocou rôznych štandardov. ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_research_data_material.png) -##### Data publishing +##### Publikovanie dát Most researchers are more or less familiar with Open Access publishing of research articles and books \(see chapter 5\). More recently, and for the reasons mentioned above, data publishing has gained increasing attention. More and more funders expect the data produced in research projects they finance to be findable, accessible and as open as possible. @@ -89,14 +89,14 @@ Since there are several routes to publish your data, you should note that for a * Citable in articles. ## -##### Data citation +##### Citovanie dát Data citation services help research communities discover, identify, and cite research data \(and often other research objects\) with confidence. This typically involves the creation and allocation of Digital Object Identifiers \(DOIs\) and accompanying metadata through services such as [DataCite](https://www.datacite.org), and can be integrated with research workflows and standards. This is an emerging field, and involves aspects such as conveying to journal publishers the importance of appropriate data citation in articles, as well as enabling research articles themselves to be linked to any underlying data. Through this, citable data become legitimate contributions to the process of scholarly communication, and can help pave the way for new metrics and publication models that recognize and reward data sharing. As an initial step towards good practice for data citation, the Data Citation Synthesis Group of FORCE11 has put forward the [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), targeted at both researchers and data service providers. Adhering to these principles, data repositories usually provide researchers with a reference they can use when referring to a given dataset. ## -##### Data packaging +##### SPracovanie dát (Data packaging) Data packages are containers for describing and sharing accompanying data files, and typically comprise a metadata file describing the features and context of a dataset. This can include aspects such as creation information, provenance, size, format type, field definitions, as well as any relevant contextual files, such as data creation scripts or textual documentation. From the [Data Packaging Guide](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md): @@ -107,7 +107,7 @@ Data packages are containers for describing and sharing accompanying data files, * Structuring metadata about datasets in a standard, machine-readable way encourages the promotion, shareability, and reuse of data. ## -##### Sharing sensitive and proprietary data +##### Zdieľanie citlivých a proprietárnych dát With appropriate data management planning much sensitive and proprietary data can be shared, reused, and FAIR. The metadata can almost always be shared. Guidance and best practices for sharing sensitive data are necessarily region-specific because of differing regulations \(see for example UKDS’[Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices) keeps a list of international guidance in data management that is a good starting point. There are several approaches and initiatives to help researchers achieve this. [DCC’s DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) includes a number of templates for funders. [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection) provides information and practical examples on how to share personal data and on copyright and database issues across the European countries. The Tour Guide also gives an overview on the impact of the GDPR which will harmonize personal data legislation in Europe \(May 2018\), and provides an updated overview on [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) From 7c06ee572ffdda02ee142d1a1d3b81f215704b6d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 8 Nov 2021 11:30:46 +0100 Subject: [PATCH 046/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 30 +++++++++---------- 1 file changed, 15 insertions(+), 15 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index deb0d33..d3a65fd 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -51,29 +51,29 @@ Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú pr ##### Publikovanie dát -Most researchers are more or less familiar with Open Access publishing of research articles and books \(see chapter 5\). More recently, and for the reasons mentioned above, data publishing has gained increasing attention. More and more funders expect the data produced in research projects they finance to be findable, accessible and as open as possible. +Väčina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o publikovaní článkov a kníh v režime otvoreného prístupu \(see chapter 5\). V poslednej dobe, aj z dôvodov uvedených vyššie, si získava čoraz väčšiu pozornosť publikovanie dát. Stále viac finacovateľov očakáva, že dáta vyprodukované v rámci výskumných projektov, ktoré finacujú, budú vyhľadateľné, prístupné a také otvorené, ako je možné. -There are several distinct ways to make research data accessible, including \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): +Dáta sa dajú sprístupniť niekľokými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): -* Publishing data as supplemental material associated with a [research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article), typically with the data files hosted by the publisher of the article. +* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s [výskumný článok](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. -* Hosting data on a publicly-available website, with files available for download. +* Uložiť dáta na verejne dostupne webovej stránke, odkiaľ sa súbory dajú stiahnuť. -* Depositing data in a repository that has been developed to support data publication, e.g., [Dataverse](https://en.wikipedia.org/wiki/Dataverse), [Dryad](https://en.wikipedia.org/wiki/Dryad_(repository)), [figshare](https://en.wikipedia.org/wiki/Figshare), [Zenodo](https://en.wikipedia.org/wiki/Zenodo). +* Uložiť dáta v repozitári, ktorý bol založený na podporu zverejňovania dát, napr., [Dataverse](https://en.wikipedia.org/wiki/Dataverse), [Dryad](https://en.wikipedia.org/wiki/Dryad_(repository)), [figshare](https://en.wikipedia.org/wiki/Figshare), [Zenodo](https://en.wikipedia.org/wiki/Zenodo). -* A large number of general and domain or subject specific data repositories exist which can provide additional support to researchers when depositing their data. +* Na uloženie svojich dát majú výskumníci tiež k dispozícii veľké množstvo všeobecných, odborových a predmetových (tematických) repozitárov. -* Publishing a data paper about the dataset, which may be published as a preprint, in a journal, or in a data journal that is dedicated to supporting data papers. The data may be hosted by the journal or hosted separately in a data repository. Examples of data journals include [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(by SpringerNature\) and the [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(by CODATA\). For a comprehensive review of data journals, see [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). +* Publikovať dátový článok (data paper) o súbore dát, ktorý môže byť zverejnený ako preprint, v časopise alebo dátovom časopise (data journal) zameranom na podporu dátových článkov. Dáta môže mať uložené časopis alebo môžu byť uložené osobitne v dátovom repozitári. Medzi príklady dátových časopisov patrí [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(by SpringerNature\) and the [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(by CODATA\). Komplexnú recenziu dátových časopisov nádjtete v článku [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). -The CESSDA ERIC [Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes) provides an overview of pros and cons of different data publication routes. Sometimes, your funder or another external party requires you to use a specific repository. If you are free to choose, you may consider the order of preference in the [recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide): +Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát [Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes), poskytuje prehľad plusov a mínusov rôznych ciest publikovania dát. Finacovateľ alebo iná tretia strana môže od vás niekedy vyžadovať, aby ste použili konkrétny repozitár. Ak je voľba na vás, mohli by ste zvážiť výber podľa odporúčaní organizácie OpenAIRE [recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide): -1. Use an external data archive or repository already established for your research domain to preserve the data according to recognised standards in your discipline. +1. Na uchovanie dát v súlade s uznávanými štandardami vo svojej disciplíne použite externý dátový archív alebo repozitár, ktorý vo vašom odbore výskumu už existuje. -2. If available, use an institutional research data repository, or your research group’s established data management facilities. +2. Ak je dostupný, použite inštitucionálny repozitár výskumných dát alebo existujúcu infraštruktúcu na manažment dát, ktorú má vaša výskumná skupina k dispozícii. -3. Use a cost-free data repository such as [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) or [Zenodo](https://zenodo.org/). +3. Použite bezplatný dátový repozitár ako napríklad [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) alebo [Zenodo](https://zenodo.org/). -4. Search for other data repositories in [re3data](https://www.re3data.org/). There is no single filter option in re3data covering the FAIR principles, but considering the following filter options will help you to find FAIR-compatible repositories: access categories, data usage licenses, trustworthy data repositories \(with a certificate or explicitly adhering to archival standards\) and whether a repository gives the data a persistent identifier \(PID\). Another aspect to consider is whether the repository supports versioning. +4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov [re3data](https://www.re3data.org/). V registri re3data nie je samostatná možnosť filtrovať výsledky vhľadávania podľa princípov FAIR, ale tieto možnosti filtrovania vám pomôžunájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR: katégórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší asppekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. ## You should consider where to deposit and publish your data already in your research data management plan. CESSDA offers some practical questions, which are recommended to be considered. For example: Which data and associated metadata, documentation and code will be deposited? How long does the data need to be retained? For how long should the data remain reusable? How will the data be made available? What access category will you choose? For more questions check [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). On the other hand don’t forget to check if a chosen repository meets requirements of your research and of your funder. Some repositories have already gained certification, like CoreTrustSeal, which certifies them to be trustworthy and to be able to meet Core Trustworthy Data Repositories Requirements. It is worth mentioning that some domain specific repositories may accept only high-quality data with a potential for reuse and that can be publicly shared. @@ -111,12 +111,12 @@ Data packages are containers for describing and sharing accompanying data files, With appropriate data management planning much sensitive and proprietary data can be shared, reused, and FAIR. The metadata can almost always be shared. Guidance and best practices for sharing sensitive data are necessarily region-specific because of differing regulations \(see for example UKDS’[Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices) keeps a list of international guidance in data management that is a good starting point. There are several approaches and initiatives to help researchers achieve this. [DCC’s DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) includes a number of templates for funders. [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection) provides information and practical examples on how to share personal data and on copyright and database issues across the European countries. The Tour Guide also gives an overview on the impact of the GDPR which will harmonize personal data legislation in Europe \(May 2018\), and provides an updated overview on [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) -###### Data brokers +###### Dátoví sprostredkovatelia (Data brokers Data brokers are knowledgeable, independent parties who act as data stewards for sensitive data. Researchers can transfer their sensitive data and jurisdiction over access to that data to the broker. This is especially common with patient-level data from clinical studies. Brokers provide a level of independence in the evaluation of whose data requests are scientifically valid and will not violate the privacy of research participants. Examples of data brokers include [The YODA Project](http://yoda.yale.edu/), [ClinicalStudyDataRequest.com](https://www.clinicalstudydatarequest.com/), [National Sleep Research Resource](https://sleepdata.org/) and [Supporting Open Access for Researchers \(SOAR\)](https://dcri.org/our-approach/data-sharing/). ## -##### Analysis portals +##### Analytické portály Analysis portals are platforms that allow approved analysis of data without allowing full access \(viewing or downloading\) or controlling where and who gets access. Some data brokers also use analysis portals. Analysis portals control what additional datasets can be pooled with the sensitive data as well as what analyses can be run to ensure that personal information is not revealed during reanalysis. Examples of virtual analysis portals include [Project Data Sphere](https://www.projectdatasphere.org/projectdatasphere/html/home), [Vivli](http://vivli.org/), [RAIRD](http://raird.no/), [Corpuscle](http://clarino.uib.no/korpuskel/page), and [INESS](http://clarino.uib.no/iness/page). @@ -225,7 +225,7 @@ A: "You should talk to experts in domain specific repositories on how to provide * Wilkinson et al. (2918). A design framework and exemplar metrics for FAIRness. [doi.org/10.1038/sdata.2018.118](https://doi.org/10.1038/sdata.2018.118) -#### Initiatives and projects +#### Iniciatívy a projekty * DANS GDPR DataTags. [zingtree.com](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58) From a38d30a93cb751da68f563e98740b0e3536c1d5a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 8 Nov 2021 11:43:22 +0100 Subject: [PATCH 047/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- 02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index 176aaec..7834ec9 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -103,7 +103,7 @@ Odpoveď: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako i ## -### Doplnkové čítanie +### Ďalšie odporúčané čítanie * European Commission's Directorate-General for Research & Innovation (RTD) (2016). Open innovation, Open Science, open to the world - a vision for Europe. [ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/open-innovation-open-science-open-world-vision-europe](https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/open-innovation-open-science-open-world-vision-europe) From b4df08916df46db602c95385bf95828d5925a4d9 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 8 Nov 2021 17:01:11 +0100 Subject: [PATCH 048/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 44 +++++++++---------- 1 file changed, 22 insertions(+), 22 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index d3a65fd..e29abb9 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -51,11 +51,11 @@ Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú pr ##### Publikovanie dát -Väčina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o publikovaní článkov a kníh v režime otvoreného prístupu \(see chapter 5\). V poslednej dobe, aj z dôvodov uvedených vyššie, si získava čoraz väčšiu pozornosť publikovanie dát. Stále viac finacovateľov očakáva, že dáta vyprodukované v rámci výskumných projektov, ktoré finacujú, budú vyhľadateľné, prístupné a také otvorené, ako je možné. +Väčšina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o uverejňovaní článkov a kníh v režime otvoreného prístupu \(pozri kapitola 5\). V poslednej dobe, aj z dôvodov uvedených vyššie, si získava čoraz väčšiu pozornosť publikovanie dát. Stále viac financovateľov očakáva, že dáta vyprodukované v rámci výskumných projektov, ktoré financujú, budú vyhľadateľné, prístupné a také otvorené, ako je možné. -Dáta sa dajú sprístupniť niekľokými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): +Dáta sa dajú sprístupniť niekoľkými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): -* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s [výskumný článok](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. +* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s výskumným článkom [research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. * Uložiť dáta na verejne dostupne webovej stránke, odkiaľ sa súbory dajú stiahnuť. @@ -63,48 +63,48 @@ Dáta sa dajú sprístupniť niekľokými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](http * Na uloženie svojich dát majú výskumníci tiež k dispozícii veľké množstvo všeobecných, odborových a predmetových (tematických) repozitárov. -* Publikovať dátový článok (data paper) o súbore dát, ktorý môže byť zverejnený ako preprint, v časopise alebo dátovom časopise (data journal) zameranom na podporu dátových článkov. Dáta môže mať uložené časopis alebo môžu byť uložené osobitne v dátovom repozitári. Medzi príklady dátových časopisov patrí [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(by SpringerNature\) and the [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(by CODATA\). Komplexnú recenziu dátových časopisov nádjtete v článku [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). +* Publikovať dátový článok (data paper) o súbore dát, môže byť zverejnený ako preprint v časopise alebo dátovom časopise (data journal) zameranom na podporu dátových článkov. Dáta môže mať uložené časopis alebo môžu byť uložené osobitne v dátovom repozitári. Medzi príklady dátových časopisov patrí [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(od SpringerNature\) a [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(od CODATA\). Komplexnú recenziu dátových časopisov nájdete v článku [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). -Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát [Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes), poskytuje prehľad plusov a mínusov rôznych ciest publikovania dát. Finacovateľ alebo iná tretia strana môže od vás niekedy vyžadovať, aby ste použili konkrétny repozitár. Ak je voľba na vás, mohli by ste zvážiť výber podľa odporúčaní organizácie OpenAIRE [recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide): +Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát [Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes), poskytuje prehľad plusov a mínusov rôznych ciest publikovania dát. Financovateľ alebo iná tretia strana môže od vás niekedy vyžadovať, aby ste použili konkrétny repozitár. Ak je voľba na vás, mohli by ste zvážiť výber podľa odporúčaní organizácie OpenAIRE [recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide): -1. Na uchovanie dát v súlade s uznávanými štandardami vo svojej disciplíne použite externý dátový archív alebo repozitár, ktorý vo vašom odbore výskumu už existuje. +1. Na uchovanie dát v súlade s uznávanými štandardami vo svojej disciplíne použite externý dátový archív alebo repozitár, ktorý už máte vo svojom odbore výskumu k dispozícii. -2. Ak je dostupný, použite inštitucionálny repozitár výskumných dát alebo existujúcu infraštruktúcu na manažment dát, ktorú má vaša výskumná skupina k dispozícii. +2. Ak je dostupný, použite inštitucionálny repozitár výskumných dát alebo existujúcu infraštruktúru manažmentu dát, ktorú má vaša výskumná skupina k dispozícii. -3. Použite bezplatný dátový repozitár ako napríklad [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) alebo [Zenodo](https://zenodo.org/). +3. Použite bezplatný dátový repozitár, ako napríklad [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) alebo [Zenodo](https://zenodo.org/). -4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov [re3data](https://www.re3data.org/). V registri re3data nie je samostatná možnosť filtrovať výsledky vhľadávania podľa princípov FAIR, ale tieto možnosti filtrovania vám pomôžunájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR: katégórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší asppekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. +4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov [re3data](https://www.re3data.org/). V registri re3data nie je samostatná možnosť filtrovať výsledky vyhľadávania podľa princípov FAIR, ale nájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR vám pomôžu aj tieto možnosti filtrovania: kategórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší aspekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. ## -You should consider where to deposit and publish your data already in your research data management plan. CESSDA offers some practical questions, which are recommended to be considered. For example: Which data and associated metadata, documentation and code will be deposited? How long does the data need to be retained? For how long should the data remain reusable? How will the data be made available? What access category will you choose? For more questions check [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). On the other hand don’t forget to check if a chosen repository meets requirements of your research and of your funder. Some repositories have already gained certification, like CoreTrustSeal, which certifies them to be trustworthy and to be able to meet Core Trustworthy Data Repositories Requirements. It is worth mentioning that some domain specific repositories may accept only high-quality data with a potential for reuse and that can be publicly shared. +To, kde uložíte a zverejníte svoje dáta, by ste mali zvážiť už pri príprave plánu manažmentu výskumných dát (DMP, z angl. data management plan). Konzorcium CESSDA odporúča zvážiť napríklad tieto praktické otázky: Ktoré dáta a súvisiace metadáta, dokumentácia a kód sa uložia? Ako dlho treba dáta uchovávať? Ako dlho by mali dáta ostať opätovne použiteľné? Ako sa dáta sprístupnia? Akú kategóriu prístupu vyberiete? Viac otázok nájdete v príručke CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, v 6. časti Vytvorte si svoj DMP, [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). Na druhej strane si nezabudnite overiť, či vybraný repozitár spĺňa požiadavky vášho výskumu a financovateľa vášho výskumu. Niektoré repozitáre už získali osvedčenie ako napríklad CoreTrustSeal, ktoré potvrdzuje, že repozitáre sú dôveryhodné a spĺňajú základné požiadavky dôveryhodného dátoveho repozitára (Core Trustworthy Data Repositories Requirements). Treba sa zmieniť aj o tom, že niektoré odborové repozitáre môžu akceptovať iba dáta vysokej kvality s potenciálom na opätovné použitie a ktoré sa môžu verejne zdieľať. -Since there are several routes to publish your data, you should note that for a dataset to "count" as a publication, it should follow a similar publication process as an article \([Brase et al., 2009](https://doi.org/10.3233/ISU-2009-0595)\) and should be: +Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na to, aby sa dátový súbor "rátal" ako publikácia, mal by prejsť podobným publikačným procesom ako článok \([Brase et al., 2009](https://doi.org/10.3233/ISU-2009-0595)\) a mal by: -* Properly documented with metadata; +* mať primeranú dokumentáciu a metadáta; -* Reviewed for quality, e.g. content of the study, methodology, relevance, legal consistency and documentation of materials; +* prejsť preskúmaním kvality, napr., obsah výskumu, metodológia, relevantnosť, právna konzistentnosť a dokumentácia materiálov; -* Searchable and discoverable in catalogues \(or databases\); +* vyhľadateľný v katalógoch \(alebo databázach\); -* Citable in articles. +* citovateľný v článkoch. ## ##### Citovanie dát -Data citation services help research communities discover, identify, and cite research data \(and often other research objects\) with confidence. This typically involves the creation and allocation of Digital Object Identifiers \(DOIs\) and accompanying metadata through services such as [DataCite](https://www.datacite.org), and can be integrated with research workflows and standards. This is an emerging field, and involves aspects such as conveying to journal publishers the importance of appropriate data citation in articles, as well as enabling research articles themselves to be linked to any underlying data. Through this, citable data become legitimate contributions to the process of scholarly communication, and can help pave the way for new metrics and publication models that recognize and reward data sharing. +Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o vznikajúcu oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčenie vydavateľom o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch, alebo umožnenie prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom vydávania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. -As an initial step towards good practice for data citation, the Data Citation Synthesis Group of FORCE11 has put forward the [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), targeted at both researchers and data service providers. Adhering to these principles, data repositories usually provide researchers with a reference they can use when referring to a given dataset. +Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk) ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov, ako aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. ## -##### SPracovanie dát (Data packaging) +##### Spracovanie dát (Data packaging) -Data packages are containers for describing and sharing accompanying data files, and typically comprise a metadata file describing the features and context of a dataset. This can include aspects such as creation information, provenance, size, format type, field definitions, as well as any relevant contextual files, such as data creation scripts or textual documentation. From the [Data Packaging Guide](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md): +Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dátových súborov, zvyčajne obsahujú súbor s metadátami opisujúci vlastnosti a kontext súboru dát. Zahŕňa to aspekty, ako sú informácie o vytvorení, pôvode, veľkosti, formátoch, definície polí, ako aj akékoľvek relevantné kontextové súbory ako skripty na vytvorenie dát či textovú dokumentáciu. Zdroj [Data Packaging Guide](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md): -* Data are forever: Datasets outlive their original purpose. Limitations of data may be obvious within their original context, such as a library catalog, but may not be evident once data is divorced from the application it was created for. +* Dáta sú navždy: súbory dát prežijú svoj pôvodný účel. Obmedzenia dát môžu byť zjavné v rámci ich pôvodného kontextu, napríklad knižničný katalóg, ale nemusia byť očividné potom, ako sa dáta oddelia od účelu na, ktorý boli vytvorené. -* Data cannot stand alone: Information about the context and provenance of the data--how and why it was created, what real-world objects and concepts it represents, the constraints on values--is necessary to helping consumers interpret it responsibly. +* Dáta nemôžu stáť samostatne: aby mohli používatelia zodpovedne interpretovať dáta, potrebujú informácie o ich kontexte a pôvode - ako a prečo vznikli, aké objekty a pojmy zo skutočného sveta predstavujú, aké sú obmedzenia hodnôt. -* Structuring metadata about datasets in a standard, machine-readable way encourages the promotion, shareability, and reuse of data. +* Štruktúrovanie metadát súborov dát je štandardným, strojovo čitateľným spôsobom, ktorý podporuje propagáciu, zdieľateľnosť a opätovné použitie dát. ## ##### Zdieľanie citlivých a proprietárnych dát From 7e2871e0fd547f27f959bfca247611548b9c0329 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 9 Nov 2021 17:55:13 +0100 Subject: [PATCH 049/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 44 +++++++++---------- 1 file changed, 22 insertions(+), 22 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index e29abb9..ed16154 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -16,19 +16,19 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje ### Ciele vzdelávania -1. Pochopiť základné charakteristiky a princípy otvorených a FAIR výskumných dát, vrátane primeraného spracovania a dokumentácie, ktoré umožnia ďalším ľuďom porozumieť, reprodukovať a opätovne použiť dáta iným spôsobom. Gain an understanding of the basic characteristics and principles of open and FAIR research data, including appropriate packaging and documentation, to enable others to understand, reproduce, and re-use in alternative ways. +1. Pochopiť základné charakteristiky a princípy otvorených a FAIR výskumných dát, vrátane primeraného spracovania a dokumentácie, ktoré umožnia ďalším ľuďom porozumieť, reprodukovať a opätovne použiť dáta iným spôsobom. -2. Oboznámiť sa s druhmi dát, ktoré sa môžu považovať za citlivé, a s obmedzeniami, ktoré bránia takéto dáta otvorene zdieľať. Familiarity with the sorts of data that might be considered sensitive, and the restrictions or constraints on openly sharing them. +2. Oboznámiť sa s druhmi dát, ktoré sa môžu považovať za citlivé, a s obmedzeniami, ktoré bránia takéto dáta otvorene zdieľať. -3. Vedieť konvertovať "zatvorený" súbor dát na "otvorený" implementáciou potrebných opatrení do plánu manažmentu dát, primeranou správou dát a metadátami. Be able to convert a ‘closed’ dataset into one which is ‘open’ by implementing the necessary measures in a data management plan, with appropriate data stewardship and metadata. +3. Vedieť konvertovať "zatvorený" súbor dát na "otvorený" implementáciou potrebných opatrení do plánu manažmentu dát, primeranou správou dát a metadátami. -4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. Be able to use research data management plan and to make your research results findable and accessible, even if it contains sensitive data. +4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. 5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát/deidentifikácia, sprostredkovaný prístup\). -6. Pochopiť dôležitosť primeraných metadát na udržateľné archivovanie výskumných dát. Understand the importance of appropriate metadata for sustainable archiving of research data. +6. Pochopiť dôležitosť primeraných metadát na udržateľné archivovanie výskumných dát. -7. Pochopiť základné pracovné postupy a nástroje na zdieľanie výskumných dát. Understand the basic workflows and tools for sharing research data. +7. Pochopiť základné pracovné postupy a nástroje na zdieľanie výskumných dát. ### Kľúčové prvky ## @@ -55,7 +55,7 @@ Väčšina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o uverejňovaní Dáta sa dajú sprístupniť niekoľkými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): -* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s výskumným článkom [research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. +* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s výskumným článkom ([research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article)), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. * Uložiť dáta na verejne dostupne webovej stránke, odkiaľ sa súbory dajú stiahnuť. @@ -91,9 +91,9 @@ Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na ## ##### Citovanie dát -Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o vznikajúcu oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčenie vydavateľom o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch, alebo umožnenie prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom vydávania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. +Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o vznikajúcu oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčenie vydavateľom o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch alebo umožnenie prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom vydávania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. -Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk) ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov, ako aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. +Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát, [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov a aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. ## ##### Spracovanie dát (Data packaging) @@ -109,20 +109,20 @@ Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dát ## ##### Zdieľanie citlivých a proprietárnych dát -With appropriate data management planning much sensitive and proprietary data can be shared, reused, and FAIR. The metadata can almost always be shared. Guidance and best practices for sharing sensitive data are necessarily region-specific because of differing regulations \(see for example UKDS’[Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices) keeps a list of international guidance in data management that is a good starting point. There are several approaches and initiatives to help researchers achieve this. [DCC’s DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) includes a number of templates for funders. [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection) provides information and practical examples on how to share personal data and on copyright and database issues across the European countries. The Tour Guide also gives an overview on the impact of the GDPR which will harmonize personal data legislation in Europe \(May 2018\), and provides an updated overview on [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) +Aj veľmi citlivé a proprietárne dáta sa môžu zdieľať, opätovne použiť a zároveň byť FAIR, ak sa dodrží primeraný manažment dát. Metadáta sa môžu zdieľať takmer vždy. Usmernenia a najlepšie prax na zdieľanie citlivých dát sú vždy špecifické pre daný región, a to kvôli odlišným predpisom \(pozri napríklad Sprievodný materiál k Príručke manažmentu a zdieľania výskumných dát dátovej služby UK Data Service, [Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). Medzinárodná asociácia informačných služieb a technológií v spoločenských vedách, [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices), udržiava zoznam medzinárodných usmernení pre manažment dát, ktorý je dobrým východiskovým bodom. Dobrý manažment dát môžu výskumníci dosiahnuť aj pomocou niekoľkých prístupov a iniciatív. Online nástroj Centra digitálneho kurátorstva (DCC, Digital Data Curations) [DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) obsahuje mnoho šablón pre financovateľov. Príručka konzorcia CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), poskytuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné údaje a otázkach súvisiacich s autorskými právami a databázami v Európskych krajinách. Sprievodca tiež obsahuje prehľad dopadov Všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR), ktoré má harmonizovať legislatívu o ochrane osobných údajov v Európe \(Máj 2018\) a poskytuje aktualizovaný prehľad rôznej praxe pri ochrane dát v EÚ, [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) -###### Dátoví sprostredkovatelia (Data brokers +###### Dátoví sprostredkovatelia (Data brokers) -Data brokers are knowledgeable, independent parties who act as data stewards for sensitive data. Researchers can transfer their sensitive data and jurisdiction over access to that data to the broker. This is especially common with patient-level data from clinical studies. Brokers provide a level of independence in the evaluation of whose data requests are scientifically valid and will not violate the privacy of research participants. Examples of data brokers include [The YODA Project](http://yoda.yale.edu/), [ClinicalStudyDataRequest.com](https://www.clinicalstudydatarequest.com/), [National Sleep Research Resource](https://sleepdata.org/) and [Supporting Open Access for Researchers \(SOAR\)](https://dcri.org/our-approach/data-sharing/). +Dátoví sprostredkovatelia sú informovaní, nezávislí aktéri, ktorí pôsobia ako správcovia dát pre citlivé dáta. Výskumníci môžu preniesť citlivé dáta a kontrolu nad prístupom k nim na sprostredkovateľa. Tento postup je bežný najmä pri údajoch pacientov z klinických štúdií. Sprostredkovatelia zabezpečujú určitú mieru nezávislosti v hodnotení toho, ktoré žiadosti o dáta sú vedecky platné a neporušia súkromie účastníkov výskumu. Medzi dátových sprostredkovateľov patria [The YODA Project](http://yoda.yale.edu/), [ClinicalStudyDataRequest.com](https://www.clinicalstudydatarequest.com/), [National Sleep Research Resource](https://sleepdata.org/) a [Supporting Open Access for Researchers \(SOAR\)](https://dcri.org/our-approach/data-sharing/). ## ##### Analytické portály -Analysis portals are platforms that allow approved analysis of data without allowing full access \(viewing or downloading\) or controlling where and who gets access. Some data brokers also use analysis portals. Analysis portals control what additional datasets can be pooled with the sensitive data as well as what analyses can be run to ensure that personal information is not revealed during reanalysis. Examples of virtual analysis portals include [Project Data Sphere](https://www.projectdatasphere.org/projectdatasphere/html/home), [Vivli](http://vivli.org/), [RAIRD](http://raird.no/), [Corpuscle](http://clarino.uib.no/korpuskel/page), and [INESS](http://clarino.uib.no/iness/page). +Analytické portály sú platformy, ktoré umožňujú realizovať schválenú analýzu dát bez toho, aby bol umožnený úplný prístup \(pozretie alebo stiahnutie\) alebo kontrola toho, kde a kto dostane prístup. Niektorí dátoví sprostredkovatelia tiež využívajú analytické portály. Analytické portály rozhodujú, aké ďalšie súbory dát sa môžu spojiť s citlivými dátami, ako aj to, aké analýzy sa môžu vykonať, aby sa zaistilo, že osobné údaje sa počas opätovnej analýzy neodhalia. Medzi virtuálne analytické portály patria [Project Data Sphere](https://www.projectdatasphere.org/projectdatasphere/html/home), [Vivli](http://vivli.org/), [RAIRD](http://raird.no/), [Corpuscle](http://clarino.uib.no/korpuskel/page) a [INESS](http://clarino.uib.no/iness/page). -Social science and other researchers with sensitive data use a single-site analysis portal that can be accessed only under controlled regime. Approved researchers can access the data on-site, in a safe room, for scientific purposes. However, the metadata describing the data should be openly available and adhering to the FAIR principles. +Výskumníci z oblasti spoločenských a iných vied s citlivými dátami používajú analytické portály umiestnené na jedinom mieste (single-site analysis portal), ktoré sú prístupné len v kontrolovanom režime. Schválení výskumníci môžu získať prístup k dátam priamo na mieste, v bezpečnej miestnosti, na vedecké účely. Ale metadáta opisujúce dáta by mali byť otvorene dostupné a dodržiavať princípy FAIR. -##### De-identified and synthetic data +##### Anonymné a syntetické dáta Many datasets containing participant-level private information can be shared once the dataset has been de-identified \(Safe Harbor method\) or a expert has determined that the dataset is not individually identifiable \(Expert Determination method\). Consult with your Research Ethics Board / Institutional Review Board to learn how to do this with your data. We also recommend [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), which provides information and practical examples on how to share personal data. However, some datasets cannot be safely de-identified and shared. Researchers can still improve the openness of research on such data by creating and sharing synthetic data. Synthetic data is similar in structure, content, and distribution to the real data and aims to attain "analytic validity": statistical analysis will return the same results for the synthetic data as the real data. The United States Census Bureau, for example, uses [synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf) in combination to allow reuse of highly sensitive data. @@ -134,25 +134,25 @@ As mentioned above, the ultimate goal of data sharing your research data is to m ## -##### Open Materials +##### Otvorené materiály In addition to data sharing, the openness of research relies on sharing of materials. What materials researchers use is discipline-specific and sometimes unique to a lab. Below are examples of materials you can share, although always confer with peers in your discipline to identify which repositories are used. When you have materials, data, and publications from the same research project shared in different repositories, cross-reference them with a link and a unique identifier so they can be easily located. -###### Reagents +###### Činidlá (Reagens) A reagents is a substance, compound or mixture that can be added to a system in order to create a chemical or other reaction. Reagents can be deposited with repositories like [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), and [ATCC](https://www.atcc.org/) to make them easily accessible to other researchers. License your materials so they can be reused by other researchers. -###### Protocols +###### Protokoly A protocol describes a formal or official record of scientific experimental observations in a structured format. Deposit virtual protocols for citation, adaptation, and reuse using [Protocols.](https://www.protocols.io/)[io](https://www.protocols.io/). -###### Notebooks, containers, software, and hardware +###### Notebooky, kontajnery, softvér a hardvér Reproducible analysis is aided by the use of literate programming, container technology, and virtualization. In addition to sharing your code and data, also share your Jupyter notebooks, Docker images, or other analysis materials or software dependencies. Share notebooks with Open services such as [mybinder](http://mybinder.org) that allow for public viewing and execution of the entire notebook on shared resources. Containers and notebooks can be shared with [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) or [Code Ocean](https://codeocean.com/). Software and hardware used in your research should be shared following best practices for documentation as outlined in [Section 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Read-only protocols should be deposited in your disciplines registry such as [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) and [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) or a general registry like [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Many journals, such as [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/), or [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/), will publish your protocol. Best practices for publishing your protocol open access are the same as publishing your report open access \(see [Section 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: "Is it sufficient to make my data openly available?" @@ -180,7 +180,7 @@ A: "You should talk to experts in domain specific repositories on how to provide ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Understand the characteristics of open data, and in particular the FAIR principles. @@ -197,7 +197,7 @@ A: "You should talk to experts in domain specific repositories on how to provide 7. Be able to write a data management plan. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Averkamp et al. (2018). Data packaging guide. [github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md). * Barend et al. (2017). Cloudy, increasingly FAIR; revisiting the FAIR Data guiding principles for the European Open Science Cloud. [doi.org/10.3233/ISU-170824](https://doi.org/10.3233/ISU-170824) From d8d7f88365752407b28352d073b8f70311857151 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 10 Nov 2021 18:55:45 +0100 Subject: [PATCH 050/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 18 +++++++++--------- 1 file changed, 9 insertions(+), 9 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index ed16154..4ca220a 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -109,7 +109,7 @@ Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dát ## ##### Zdieľanie citlivých a proprietárnych dát -Aj veľmi citlivé a proprietárne dáta sa môžu zdieľať, opätovne použiť a zároveň byť FAIR, ak sa dodrží primeraný manažment dát. Metadáta sa môžu zdieľať takmer vždy. Usmernenia a najlepšie prax na zdieľanie citlivých dát sú vždy špecifické pre daný región, a to kvôli odlišným predpisom \(pozri napríklad Sprievodný materiál k Príručke manažmentu a zdieľania výskumných dát dátovej služby UK Data Service, [Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). Medzinárodná asociácia informačných služieb a technológií v spoločenských vedách, [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices), udržiava zoznam medzinárodných usmernení pre manažment dát, ktorý je dobrým východiskovým bodom. Dobrý manažment dát môžu výskumníci dosiahnuť aj pomocou niekoľkých prístupov a iniciatív. Online nástroj Centra digitálneho kurátorstva (DCC, Digital Data Curations) [DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) obsahuje mnoho šablón pre financovateľov. Príručka konzorcia CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), poskytuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné údaje a otázkach súvisiacich s autorskými právami a databázami v Európskych krajinách. Sprievodca tiež obsahuje prehľad dopadov Všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR), ktoré má harmonizovať legislatívu o ochrane osobných údajov v Európe \(Máj 2018\) a poskytuje aktualizovaný prehľad rôznej praxe pri ochrane dát v EÚ, [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) +Aj veľmi citlivé a proprietárne dáta sa môžu zdieľať, opätovne použiť a zároveň byť FAIR, ak sa dodrží primeraný manažment dát. Metadáta sa môžu zdieľať takmer vždy. Usmernenia a najlepšie prax na zdieľanie citlivých dát sú vždy špecifické pre daný región, a to kvôli odlišným predpisom \(pozri napríklad Sprievodný materiál k Príručke manažmentu a zdieľania výskumných dát dátovej služby UK Data Service, [Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). Medzinárodná asociácia informačných služieb a technológií v spoločenských vedách, [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices), udržiava zoznam medzinárodných usmernení pre manažment dát, ktorý je dobrým východiskovým bodom. Dobrý manažment dát môžu výskumníci dosiahnuť aj pomocou niekoľkých prístupov a iniciatív. Online nástroj Centra digitálneho kurátorstva (DCC, Digital Data Curations) [DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) obsahuje mnoho šablón pre financovateľov. Príručka konzorcia CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), poskytuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné údaje a otázkach súvisiacich s autorskými právami a databázami v Európskych krajinách. Sprievodca tiež obsahuje prehľad dopadov Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR), ktoré má harmonizovať legislatívu o ochrane osobných údajov v Európe \(Máj 2018\) a poskytuje aktualizovaný prehľad rôznej praxe pri ochrane dát v EÚ, [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) ###### Dátoví sprostredkovatelia (Data brokers) @@ -122,29 +122,29 @@ Analytické portály sú platformy, ktoré umožňujú realizovať schválenú a Výskumníci z oblasti spoločenských a iných vied s citlivými dátami používajú analytické portály umiestnené na jedinom mieste (single-site analysis portal), ktoré sú prístupné len v kontrolovanom režime. Schválení výskumníci môžu získať prístup k dátam priamo na mieste, v bezpečnej miestnosti, na vedecké účely. Ale metadáta opisujúce dáta by mali byť otvorene dostupné a dodržiavať princípy FAIR. -##### Anonymné a syntetické dáta +##### Anonymizované a syntetické dáta (De-identified and synthetic data) -Many datasets containing participant-level private information can be shared once the dataset has been de-identified \(Safe Harbor method\) or a expert has determined that the dataset is not individually identifiable \(Expert Determination method\). Consult with your Research Ethics Board / Institutional Review Board to learn how to do this with your data. We also recommend [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), which provides information and practical examples on how to share personal data. However, some datasets cannot be safely de-identified and shared. Researchers can still improve the openness of research on such data by creating and sharing synthetic data. Synthetic data is similar in structure, content, and distribution to the real data and aims to attain "analytic validity": statistical analysis will return the same results for the synthetic data as the real data. The United States Census Bureau, for example, uses [synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf) in combination to allow reuse of highly sensitive data. +Mnohé dátové súbory, ktoré obsahujú osobné informácie účastníkov, sa môžu zdieľať potom, ako bol daný súbor dát anonymizovaný \(Safe Harbor method\) alebo expert stanovil, že súbor dát jednotlivca sa nedá identifikovať \(Expert Determination method\). Konzultujte so svojou Radou pre etický výskum / Rada pre inštitucionálny dohľa (Research Ethics Board / Institutional Review Board), ako dáta anonymizovať. Tiež odporúčame Sprievodcu manažmentom dát konzorcia CESSDA, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), ktorá obsahuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné dáta. Niektoré súbory dát sa však nedajú bezpečne anonymizovať (de-identifkovať) a zdieľať. Aj napriek tomu môžu výskumníci zlepšiť otvorenosť výskumu takýchto dát tým, že vytvoria a zdieľajú syntetické dáta. Syntetické dáta sa štruktúrou, obsahom a distribúciou podobajú skutočným dátam a ich cieľom je nadobudnúť "analytickú validitu": výsledky štatistickej analýzy budú rovnaké pri syntetických dátach rovnako ako pri skutočných dátach. Napríklad Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) používa aj syntetické dáta, aj analytické portály ([synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf)), aby umožnil opätovné použitie veľmi citlivých dát. -###### DataTags +###### Označenia dát (DataTags) -[DataTags](https://datatags.org/) is a framework designed to enable computer-assisted assessments of the legal, contractual, and policy restrictions that govern data sharing decisions. The DataTags system asks a user a series of questions to elicit the key properties of a given dataset and applies inference rules to determine which laws, contracts, and best practices are applicable. The output is a set of recommended DataTags, or simple, iconic labels that represent a human-readable and machine-actionable data policy, and a license agreement that is tailored to the individual dataset. The DataTags system is being designed to integrate with data repository software, and it will also operate as a standalone tool. DataTags is being developed at Harvard University. In Europe, DANS is working on adjusting DataTags to European legislation / General Data Protection Regulation \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). +Systém označení dát, [DataTags](https://datatags.org/), je navrhnutý na to, aby umožnil počítačom asistované hodnotenie právnych a zmluvných obmedzneí a obmedzení vyplývajúcich z politík, ktoré podmieňujú rozhodnutia o zdieľaní dát. Systém kladie používateľovi rad otázok s cieľom zistiť kľúčové vlastnosti daného súboru dát a aplikuje logické pravidlá s cieľom určiť, ktoré zákony, kontrakty a najlepšie postupy sú uplatniteľné. Výstupom je odporúčaný súbor označení dát (DataTags) alebo jednoduchých, ikonických štítkov predstavujúcich dátovú politiku, ktorá je čitateľná pre človeka a strojovo využiteľná, a licenčnú dohodu, ktorá je prispôsobená jednotlivemé súboru dát. Systém DataTags je navrhnutý tak, aby sa dal integrovať so softvérom dátových repozitárov, bude tiež fungovať ako samostatný nástroj. DataTags vyvíja Harvardská univerzita. V Európe pracuje holandský inštitút DANS (Data Archiving and Networked Services) na prispôsobení systému DataTags európskej legislatíve / Všeobecnému nariadeniu o ochrane osobných údajov \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). -As mentioned above, the ultimate goal of data sharing your research data is to make them maximally reusable. To that end, before sharing your data you should manage them according to best practice. This includes, i.a., documentation and the choice of open file formats and licenses. You can read more about these issues in [Section 4: Reproducible Research and Data Analysis](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) as well as [Section 6: Open Licensing and File Formats](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). +Ako je uvedené vyššie, konečný cieľ zdieľania výskumných dát je dosiahnuť to, aby sa dali v čo najväčšej miere opätovne použiť. Aby to bolo možné, predtým ako budete dáta zdieľať, mali by ste ich ošetriť podľa zásad najlepšej praxe. Tieto okrem iného zahŕňajú aj dokumentáciu a výber otvorených formátov súborov a licencií. Viac sa o tom dočítate v [Časťi 4: Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) a v [Časti 6: Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). ## ##### Otvorené materiály -In addition to data sharing, the openness of research relies on sharing of materials. What materials researchers use is discipline-specific and sometimes unique to a lab. Below are examples of materials you can share, although always confer with peers in your discipline to identify which repositories are used. When you have materials, data, and publications from the same research project shared in different repositories, cross-reference them with a link and a unique identifier so they can be easily located. +Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálov. Použitie materiálov podmieňuje vedná disciplína a niekedy samotné laboratórium. Nižšie v texte sú uvedené príklady materiálov, ktoré môžete zdieľať, ale vždy sa poraďte so kolegami vo svojej disciplíne, aby ste zistili, ktoré repozitár sa používajú. Keď máte materiál, dáta a publikácie z toho istého výskumného projektu uložené v rôznych repozitároch, prepojte ich krížovými odkazmi a jedinečným identifikátorom, aby sa dali ľahko nájsť. ###### Činidlá (Reagens) -A reagents is a substance, compound or mixture that can be added to a system in order to create a chemical or other reaction. Reagents can be deposited with repositories like [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), and [ATCC](https://www.atcc.org/) to make them easily accessible to other researchers. License your materials so they can be reused by other researchers. +Činidlo je látka, zlúčenina alebo zmes, ktorá sa môže pridať do systému s cieľom vyvolať chemickú alebo inú reakciu. Činidlá sa môžu uložiť v repozitároch ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali ľahký prístup iní výskumníci. Licencujte svoj materiál, aby ho mohli opätovne použiť iní výskumníci. ###### Protokoly -A protocol describes a formal or official record of scientific experimental observations in a structured format. Deposit virtual protocols for citation, adaptation, and reuse using [Protocols.](https://www.protocols.io/)[io](https://www.protocols.io/). +Protokol opisuje formálny alebo oficiálny záznam vedeckých experimentálnych pozorovaní v štruktúrovanom formáte. Použite [Protocols.](https://www.protocols.io/)[io](https://www.protocols.io/) na uloženie virtuálnych protokolov na účely citovania, adaptovania a opätovného použitia. ###### Notebooky, kontajnery, softvér a hardvér From ce0294927d64d55b81434a881b578d52ef04f34c Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 10 Nov 2021 19:03:31 +0100 Subject: [PATCH 051/105] Update README.md --- 06Glossary/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/06Glossary/README.md b/06Glossary/README.md index ef8f501..8c2731c 100644 --- a/06Glossary/README.md +++ b/06Glossary/README.md @@ -63,7 +63,7 @@ **GDPR (General Data Protection Regulation)** -* Všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov, ktoré sa snaží vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje ukladajú, spravujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. +* Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, ktoré sa snaží vytvoriť harmonizovaný právny rámec ochrany údajov v celej EÚ. Cieľom je vrátiť občanom kontrolu nad osobnými údajmi a zároveň uložiť prísne pravidlá tým, ktorí takéto údaje ukladajú, spravujú a "spracúvajú" kdekoľvek na svete. Nariadenie tiež zavádza pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov vo vnútri EÚ a mimo nej. **Impakt faktor časopisu** From 02b1638e1bba7d544046bea0debce9ff478f047a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 11 Nov 2021 17:44:15 +0100 Subject: [PATCH 052/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 22 +++++++++---------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 4ca220a..51bf696 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -24,7 +24,7 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje 4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. -5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát/deidentifikácia, sprostredkovaný prístup\). +5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát(de-identifikácia), sprostredkovaný prístup\). 6. Pochopiť dôležitosť primeraných metadát na udržateľné archivovanie výskumných dát. @@ -32,7 +32,7 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje ### Kľúčové prvky ## -#### Pozntaky a zručnosti +#### Poznatky a zručnosti ##### Princípy FAIR V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): @@ -41,7 +41,7 @@ V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného **Accessible(prístupné):** \(Meta\)dáta by sa mali dať vyhľadať podľa identifikátora pomocou štandardizovaného a otvoreného komunikačného protokolu, s možnosťou autentifikácie autorizácie. Metadáta by mali byť dostupné aj v prípade, ak samotné dáta už nie sú viac dostupné. -**Interoperable(interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a interpretovateľný rôznymi nástrojmi, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. The data should be able to be combined with and used with other data or tools. The format of the data should therefore be open and interpretable for various tools, including other data records. The concept of interoperability applies both at the data and metadata level. For instance, the \(meta\)data should use vocabularies that follow FAIR principles. +**Interoperable(interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a interpretovateľný rôznymi nástrojmi, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. **Re-usable(opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť metadáta a dáta opísané tak dobre, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupne licencii/licenciách. @@ -76,7 +76,7 @@ Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát [Expert tour guid 4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov [re3data](https://www.re3data.org/). V registri re3data nie je samostatná možnosť filtrovať výsledky vyhľadávania podľa princípov FAIR, ale nájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR vám pomôžu aj tieto možnosti filtrovania: kategórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší aspekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. ## -To, kde uložíte a zverejníte svoje dáta, by ste mali zvážiť už pri príprave plánu manažmentu výskumných dát (DMP, z angl. data management plan). Konzorcium CESSDA odporúča zvážiť napríklad tieto praktické otázky: Ktoré dáta a súvisiace metadáta, dokumentácia a kód sa uložia? Ako dlho treba dáta uchovávať? Ako dlho by mali dáta ostať opätovne použiteľné? Ako sa dáta sprístupnia? Akú kategóriu prístupu vyberiete? Viac otázok nájdete v príručke CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, v 6. časti Vytvorte si svoj DMP, [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). Na druhej strane si nezabudnite overiť, či vybraný repozitár spĺňa požiadavky vášho výskumu a financovateľa vášho výskumu. Niektoré repozitáre už získali osvedčenie ako napríklad CoreTrustSeal, ktoré potvrdzuje, že repozitáre sú dôveryhodné a spĺňajú základné požiadavky dôveryhodného dátoveho repozitára (Core Trustworthy Data Repositories Requirements). Treba sa zmieniť aj o tom, že niektoré odborové repozitáre môžu akceptovať iba dáta vysokej kvality s potenciálom na opätovné použitie a ktoré sa môžu verejne zdieľať. +To, kde uložíte a zverejníte svoje dáta, by ste mali zvážiť už pri príprave plánu manažmentu výskumných dát (DMP, z angl. data management plan). Konzorcium CESSDA odporúča zvážiť napríklad tieto praktické otázky: Ktoré dáta a súvisiace metadáta, dokumentácia a kód sa uložia? Ako dlho treba dáta uchovávať? Ako dlho by mali dáta ostať opätovne použiteľné? Ako sa dáta sprístupnia? Akú kategóriu prístupu vyberiete? Viac otázok nájdete v príručke CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, v 6. časti Vytvorte si svoj DMP, [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). Na druhej strane si nezabudnite overiť, či vybraný repozitár spĺňa požiadavky vášho výskumu a financovateľa výskumu. Niektoré repozitáre už získali osvedčenie ako napríklad CoreTrustSeal, ktoré potvrdzuje, že repozitáre sú dôveryhodné a spĺňajú základné požiadavky dôveryhodného dátového repozitára (Core Trustworthy Data Repositories Requirements). Treba sa zmieniť aj o tom, že niektoré odborové repozitáre môžu akceptovať iba dáta vysokej kvality s potenciálom na opätovné použitie a ktoré sa môžu verejne zdieľať. Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na to, aby sa dátový súbor "rátal" ako publikácia, mal by prejsť podobným publikačným procesom ako článok \([Brase et al., 2009](https://doi.org/10.3233/ISU-2009-0595)\) a mal by: @@ -93,7 +93,7 @@ Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o vznikajúcu oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčenie vydavateľom o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch alebo umožnenie prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom vydávania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. -Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát, [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov a aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. +Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát, [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov a aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz/link (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. ## ##### Spracovanie dát (Data packaging) @@ -124,13 +124,13 @@ Výskumníci z oblasti spoločenských a iných vied s citlivými dátami použ ##### Anonymizované a syntetické dáta (De-identified and synthetic data) -Mnohé dátové súbory, ktoré obsahujú osobné informácie účastníkov, sa môžu zdieľať potom, ako bol daný súbor dát anonymizovaný \(Safe Harbor method\) alebo expert stanovil, že súbor dát jednotlivca sa nedá identifikovať \(Expert Determination method\). Konzultujte so svojou Radou pre etický výskum / Rada pre inštitucionálny dohľa (Research Ethics Board / Institutional Review Board), ako dáta anonymizovať. Tiež odporúčame Sprievodcu manažmentom dát konzorcia CESSDA, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), ktorá obsahuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné dáta. Niektoré súbory dát sa však nedajú bezpečne anonymizovať (de-identifkovať) a zdieľať. Aj napriek tomu môžu výskumníci zlepšiť otvorenosť výskumu takýchto dát tým, že vytvoria a zdieľajú syntetické dáta. Syntetické dáta sa štruktúrou, obsahom a distribúciou podobajú skutočným dátam a ich cieľom je nadobudnúť "analytickú validitu": výsledky štatistickej analýzy budú rovnaké pri syntetických dátach rovnako ako pri skutočných dátach. Napríklad Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) používa aj syntetické dáta, aj analytické portály ([synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf)), aby umožnil opätovné použitie veľmi citlivých dát. +Mnohé dátové súbory, ktoré obsahujú osobné informácie účastníkov, sa môžu zdieľať potom, ako bol daný súbor dát anonymizovaný \(Safe Harbor method\) alebo expert stanovil, že súbor dát jednotlivca sa nedá identifikovať \(Expert Determination method\). Konzultujte so svojou Radou pre etický výskum / Rada pre inštitucionálny dohľa (Research Ethics Board / Institutional Review Board), ako dáta anonymizovať. Tiež odporúčame Sprievodcu manažmentom dát konzorcia CESSDA, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), ktorá obsahuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné dáta. Niektoré súbory dát sa však nedajú bezpečne anonymizovať (de-identifikovať) a zdieľať. Aj napriek tomu môžu výskumníci zlepšiť otvorenosť výskumu takýchto dát tým, že vytvoria a zdieľajú syntetické dáta. Syntetické dáta sa štruktúrou, obsahom a distribúciou podobajú skutočným dátam a ich cieľom je nadobudnúť "analytickú validitu": výsledky štatistickej analýzy budú rovnaké pri syntetických dátach rovnako ako pri skutočných dátach. Napríklad Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) používa aj syntetické dáta, aj analytické portály ([synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf)), aby umožnil opätovné použitie veľmi citlivých dát. ###### Označenia dát (DataTags) -Systém označení dát, [DataTags](https://datatags.org/), je navrhnutý na to, aby umožnil počítačom asistované hodnotenie právnych a zmluvných obmedzneí a obmedzení vyplývajúcich z politík, ktoré podmieňujú rozhodnutia o zdieľaní dát. Systém kladie používateľovi rad otázok s cieľom zistiť kľúčové vlastnosti daného súboru dát a aplikuje logické pravidlá s cieľom určiť, ktoré zákony, kontrakty a najlepšie postupy sú uplatniteľné. Výstupom je odporúčaný súbor označení dát (DataTags) alebo jednoduchých, ikonických štítkov predstavujúcich dátovú politiku, ktorá je čitateľná pre človeka a strojovo využiteľná, a licenčnú dohodu, ktorá je prispôsobená jednotlivemé súboru dát. Systém DataTags je navrhnutý tak, aby sa dal integrovať so softvérom dátových repozitárov, bude tiež fungovať ako samostatný nástroj. DataTags vyvíja Harvardská univerzita. V Európe pracuje holandský inštitút DANS (Data Archiving and Networked Services) na prispôsobení systému DataTags európskej legislatíve / Všeobecnému nariadeniu o ochrane osobných údajov \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). +Systém označení dát, [DataTags](https://datatags.org/), je navrhnutý na to, aby umožnil počítačom asistované hodnotenie právnych a zmluvných obmedzení a obmedzení vyplývajúcich z politík, ktoré podmieňujú rozhodnutia o zdieľaní dát. Systém kladie používateľovi rad otázok s cieľom zistiť kľúčové vlastnosti daného súboru dát a aplikuje logické pravidlá s cieľom určiť, ktoré zákony, kontrakty a najlepšie postupy sú uplatniteľné. Výstupom je odporúčaný súbor označení dát (DataTags) alebo jednoduchých, ikonických štítkov predstavujúcich dátovú politiku, ktorá je čitateľná pre človeka a strojovo využiteľná, a licenčnú dohodu, ktorá je prispôsobená jednotlivemé súboru dát. Systém DataTags je navrhnutý tak, aby sa dal integrovať so softvérom dátových repozitárov, bude tiež fungovať ako samostatný nástroj. DataTags vyvíja Harvardská univerzita. V Európe pracuje holandský inštitút DANS (Data Archiving and Networked Services) na prispôsobení systému DataTags európskej legislatíve / Všeobecnému nariadeniu o ochrane osobných údajov \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). -Ako je uvedené vyššie, konečný cieľ zdieľania výskumných dát je dosiahnuť to, aby sa dali v čo najväčšej miere opätovne použiť. Aby to bolo možné, predtým ako budete dáta zdieľať, mali by ste ich ošetriť podľa zásad najlepšej praxe. Tieto okrem iného zahŕňajú aj dokumentáciu a výber otvorených formátov súborov a licencií. Viac sa o tom dočítate v [Časťi 4: Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) a v [Časti 6: Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). +Ako je uvedené vyššie, konečný cieľ zdieľania výskumných dát je dosiahnuť to, aby sa dali v čo najväčšej miere opätovne použiť. Aby to bolo možné, predtým ako budete dáta zdieľať, mali by ste ich ošetriť podľa zásad najlepšej praxe. Tieto okrem iného zahŕňajú aj dokumentáciu a výber otvorených formátov súborov a licencií. Viac sa o tom dočítate v [Časti 4: Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) a v [Časti 6: Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). ## @@ -140,15 +140,15 @@ Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálov ###### Činidlá (Reagens) -Činidlo je látka, zlúčenina alebo zmes, ktorá sa môže pridať do systému s cieľom vyvolať chemickú alebo inú reakciu. Činidlá sa môžu uložiť v repozitároch ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali ľahký prístup iní výskumníci. Licencujte svoj materiál, aby ho mohli opätovne použiť iní výskumníci. +Činidlo je látka, zlúčenina alebo zmes, ktorá sa môže pridať do systému s cieľom vyvolať chemickú alebo inú reakciu. Činidlá sa môžu uložiť v repozitároch ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali ľahký prístup iní výskumníci. Prideľte licenciu svojmu materiálu, aby ho mohli opätovne použiť iní výskumníci. ###### Protokoly Protokol opisuje formálny alebo oficiálny záznam vedeckých experimentálnych pozorovaní v štruktúrovanom formáte. Použite [Protocols.](https://www.protocols.io/)[io](https://www.protocols.io/) na uloženie virtuálnych protokolov na účely citovania, adaptovania a opätovného použitia. -###### Notebooky, kontajnery, softvér a hardvér +###### Záznamy/dokumenty, kontajnery, softvér a hardvér -Reproducible analysis is aided by the use of literate programming, container technology, and virtualization. In addition to sharing your code and data, also share your Jupyter notebooks, Docker images, or other analysis materials or software dependencies. Share notebooks with Open services such as [mybinder](http://mybinder.org) that allow for public viewing and execution of the entire notebook on shared resources. Containers and notebooks can be shared with [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) or [Code Ocean](https://codeocean.com/). Software and hardware used in your research should be shared following best practices for documentation as outlined in [Section 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Read-only protocols should be deposited in your disciplines registry such as [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) and [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) or a general registry like [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Many journals, such as [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/), or [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/), will publish your protocol. Best practices for publishing your protocol open access are the same as publishing your report open access \(see [Section 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). +Reprodukovateľnú analýzu podporuje použitie dokumentovaného programovania (literate programming), kontajnerovej technológie a virtualizácie. Okrem zdieľania kódu a dát, by ste tiež mali zdieľať záznamy/dokumenty (napr. z webovej aplikácie Jupyter Notebook), otvorený softvér (napr. šablóny Docker Image) alebo iné analytické materiály alebo softvérové závislosti (software dependancies). Zdieľajte záznamy/dokumnety prostredníctvom otvorených služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejné prezeranie alebo spustenie celého dokumentu (notebook) na zdieľaných zrdojoch. Kontajnery a záznamy/dokumenty sa môžu zdieľať prostredníctvom projektu [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo platformy [Code Ocean](https://codeocean.com/). Softvér a hardvér, ktorý používate vo svojom výskume, by sa mal zdieľať v súlade s najlepšou praxou pre dokumentáciu, ako je to navrhnuté v [Časti 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Protokoly prístupné iba na čítanie by ste mali uložiť v registri svojho odboru, ako je [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) a [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo vo všeobecnom registri ako [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Mnoho časopisov ako [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/) alebo [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/) uverejnia váš protokol. Najlepšie postupy na publikovanie protokolu v otvorenom režime sú rovnaké ako postupy na publikovanie vašej správa v otvorenom režime \(pozri [Časť 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). ## From 2791d44b6eb2db6a46e4b6aa17022e4ee7af536d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 12 Nov 2021 14:30:02 +0100 Subject: [PATCH 053/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 100 +++++++++--------- 1 file changed, 50 insertions(+), 50 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 51bf696..793a2f5 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -9,7 +9,7 @@ Otvorené výskumné dáta sú voľne prístupné dáta, ktoré je možné opät ## ### Odôvodnenie -Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných projektov. Slúžia ako primárne zdroje, ktoré umožňujú podporiť vedecký výskum a odvodiť teoretické alebo aplikované zistenia?poznatky?...derivation of theoretical or applied findings. Aby sa zistenia/štúdie dali replikovať alebo aspoň reprodukovať či opätovne použiť \(pozri [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) akýmkoľvek iným spôsobom, ako najlepšia prax sa odporúča, aby boli výskumné dáta také otvorené a [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) ako je možné, pričom sa berú do úvahy etické, komerčné obmedzenia a obmedzenia súvisiace s ochranou súkromia, citlivých a proprietárnych dát. +Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných projektov. Slúžia ako primárne zdroje, ktoré umožňujú podporiť vedecký výskum a odvodiť teoretické alebo aplikované zistenia. Aby sa zistenia/štúdie dali replikovať alebo aspoň reprodukovať či opätovne použiť \(pozri [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md)\) akýmkoľvek iným spôsobom, ako najlepšia prax sa odporúča, aby boli výskumné dáta také otvorené a [FAIR](https://www.force11.org/fairprinciples) ako je možné, pričom sa berú do úvahy etické, komerčné obmedzenia a obmedzenia súvisiace s ochranou súkromia, citlivých a proprietárnych dát. ## @@ -35,7 +35,7 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje #### Poznatky a zručnosti ##### Princípy FAIR -V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): +V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) (Princípy FAIR dát). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): **Findable (vyhľadateľné):** Prvá vec, ktorú treba zabezpečiť, aby sa dali dáta opätovne použiť, je ich vyhľadateľnosť. Ľudia aj počítače by mali dokázať nájsť dáta ľahko a jednoducho. Automatické a spoľahlivé vyhľadanie súborov dát a služieb závisí od strojovo čitateľných trvalých identifikátorov \(PID\) a metadát. @@ -51,32 +51,32 @@ Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú pr ##### Publikovanie dát -Väčšina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o uverejňovaní článkov a kníh v režime otvoreného prístupu \(pozri kapitola 5\). V poslednej dobe, aj z dôvodov uvedených vyššie, si získava čoraz väčšiu pozornosť publikovanie dát. Stále viac financovateľov očakáva, že dáta vyprodukované v rámci výskumných projektov, ktoré financujú, budú vyhľadateľné, prístupné a také otvorené, ako je možné. +Väčšina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o uverejňovaní článkov a kníh v režime otvoreného prístupu \(pozri 5. kapitola\). V poslednej dobe, aj z dôvodov uvedených vyššie, si získava čoraz väčšiu pozornosť publikovanie dát. Stále viac financovateľov očakáva, že dáta vyprodukované v rámci výskumných projektov, ktoré financujú, budú vyhľadateľné, prístupné a také otvorené, ako je možné. -Dáta sa dajú sprístupniť niekoľkými spôsobmi, vrátane \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): +Dáta sa dajú sprístupniť niekoľkými spôsobmi, vrátane týchto \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): * Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s výskumným článkom ([research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article)), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. * Uložiť dáta na verejne dostupne webovej stránke, odkiaľ sa súbory dajú stiahnuť. -* Uložiť dáta v repozitári, ktorý bol založený na podporu zverejňovania dát, napr., [Dataverse](https://en.wikipedia.org/wiki/Dataverse), [Dryad](https://en.wikipedia.org/wiki/Dryad_(repository)), [figshare](https://en.wikipedia.org/wiki/Figshare), [Zenodo](https://en.wikipedia.org/wiki/Zenodo). +* Uložiť dáta v repozitári, ktorý bol založený na podporu zverejňovania dát, napríklad [Dataverse](https://en.wikipedia.org/wiki/Dataverse), [Dryad](https://en.wikipedia.org/wiki/Dryad_(repository)), [figshare](https://en.wikipedia.org/wiki/Figshare), [Zenodo](https://en.wikipedia.org/wiki/Zenodo). * Na uloženie svojich dát majú výskumníci tiež k dispozícii veľké množstvo všeobecných, odborových a predmetových (tematických) repozitárov. -* Publikovať dátový článok (data paper) o súbore dát, môže byť zverejnený ako preprint v časopise alebo dátovom časopise (data journal) zameranom na podporu dátových článkov. Dáta môže mať uložené časopis alebo môžu byť uložené osobitne v dátovom repozitári. Medzi príklady dátových časopisov patrí [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(od SpringerNature\) a [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(od CODATA\). Komplexnú recenziu dátových časopisov nájdete v článku [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). +* Publikovať dátový článok (data paper) o súbore dát, ktorý môže byť zverejnený ako preprint v časopise alebo dátovom časopise (data journal) zameranom na podporu dátových článkov. Dáta môže mať uložené časopis alebo môžu byť uložené osobitne v dátovom repozitári. Medzi príklady dátových časopisov patrí [Scientific Data](https://www.nature.com/sdata/) \(od SpringerNature\) a [Data Science Journal](http://www.codata.org/publications/data-science-journal) \(od CODATA\). Komplexný prehľad a recenziu dátových časopisov nájdete v článku [Candela et al](https://doi.org/10.1002%2Fasi.23358). -Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát [Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes), poskytuje prehľad plusov a mínusov rôznych ciest publikovania dát. Financovateľ alebo iná tretia strana môže od vás niekedy vyžadovať, aby ste použili konkrétny repozitár. Ak je voľba na vás, mohli by ste zvážiť výber podľa odporúčaní organizácie OpenAIRE [recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide): +Príručka konzorcia CESSDA ERIC, Sprievodca manažmentom dát ([Expert tour guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Data-publishing-routes)) poskytuje prehľad plusov a mínusov rôznych ciest publikovania dát. Financovateľ alebo iná tretia strana môže od vás niekedy vyžadovať, aby ste použili konkrétny repozitár. Ak je voľba na vás, mohli by ste zvážiť výber podľa odporúčaní organizácie OpenAIRE ([recommendations by OpenAIRE](https://www.openaire.eu/opendatapilot-repository-guide)): -1. Na uchovanie dát v súlade s uznávanými štandardami vo svojej disciplíne použite externý dátový archív alebo repozitár, ktorý už máte vo svojom odbore výskumu k dispozícii. +1. Na uchovanie dát v súlade s uznávanými štandardami vo svojej disciplíne použite externý dátový archív alebo repozitár, ktorý už máte k dispozícii vo svojom odbore výskumu. -2. Ak je dostupný, použite inštitucionálny repozitár výskumných dát alebo existujúcu infraštruktúru manažmentu dát, ktorú má vaša výskumná skupina k dispozícii. +2. Ak je to možné, použite inštitucionálny repozitár výskumných dát alebo existujúcu infraštruktúru manažmentu dát, ktorú má k dispozícii vaša výskumná skupina. -3. Použite bezplatný dátový repozitár, ako napríklad [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) alebo [Zenodo](https://zenodo.org/). +3. Použite bezplatný dátový repozitár, napríklad [Dataverse](https://dataverse.org/), [Dryad](https://datadryad.org/pages/faq#depositing-cost), [figshare](https://figshare.com/) alebo [Zenodo](https://zenodo.org/). -4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov [re3data](https://www.re3data.org/). V registri re3data nie je samostatná možnosť filtrovať výsledky vyhľadávania podľa princípov FAIR, ale nájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR vám pomôžu aj tieto možnosti filtrovania: kategórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší aspekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. +4. Vyhľadajte repozitár v Registri dátových repozitárov ([re3data](https://www.re3data.org/)). V registri re3data sa výsledky vyhľadávania nedajú filtrovať podľa princípov FAIR, ale nájsť repozitáre kompatibilné s princípmi FAIR vám pomôžu aj tieto možnosti filtrovania: kategórie prístupu, licencie na používanie dát, dôveryhodné dátové repozitáre \(s certifikátom alebo explicitne dodržiavajúce štandardy archivovania\) a to, či repozitár prideľuje dátam trvalý identifikátor \(PID\). Ďalší aspekt, ktorý treba zobrať do úvahy, je to, či repozitár podporuje verziovanie. ## -To, kde uložíte a zverejníte svoje dáta, by ste mali zvážiť už pri príprave plánu manažmentu výskumných dát (DMP, z angl. data management plan). Konzorcium CESSDA odporúča zvážiť napríklad tieto praktické otázky: Ktoré dáta a súvisiace metadáta, dokumentácia a kód sa uložia? Ako dlho treba dáta uchovávať? Ako dlho by mali dáta ostať opätovne použiteľné? Ako sa dáta sprístupnia? Akú kategóriu prístupu vyberiete? Viac otázok nájdete v príručke CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, v 6. časti Vytvorte si svoj DMP, [Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6). Na druhej strane si nezabudnite overiť, či vybraný repozitár spĺňa požiadavky vášho výskumu a financovateľa výskumu. Niektoré repozitáre už získali osvedčenie ako napríklad CoreTrustSeal, ktoré potvrdzuje, že repozitáre sú dôveryhodné a spĺňajú základné požiadavky dôveryhodného dátového repozitára (Core Trustworthy Data Repositories Requirements). Treba sa zmieniť aj o tom, že niektoré odborové repozitáre môžu akceptovať iba dáta vysokej kvality s potenciálom na opätovné použitie a ktoré sa môžu verejne zdieľať. +To, kde uložíte a zverejníte svoje dáta, by ste mali zvážiť už pri príprave plánu manažmentu výskumných dát (DMP, z angl. data management plan). Konzorcium CESSDA odporúča zvážiť napríklad tieto praktické otázky: Ktoré dáta a súvisiace metadáta, dokumentácia a kód sa uložia? Ako dlho treba dáta uchovávať? Ako dlho by mali dáta ostať opätovne použiteľné? Ako sa dáta sprístupnia? Akú kategóriu prístupu vyberiete? Viac otázok nájdete v príručke CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, v 6. časti Vytvorte si svoj DMP ([Adapt your DMP: part 6](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-Tour-Guide-on-Data-Management/6.-Archive-Publish/Adapt-your-DMP-part-6)). Na druhej strane si nezabudnite overiť, či vybraný repozitár spĺňa požiadavky vášho výskumu a financovateľa výskumu. Niektoré repozitáre už získali osvedčenie, ako napríklad CoreTrustSeal, ktoré potvrdzuje, že repozitáre sú dôveryhodné a spĺňajú základné požiadavky dôveryhodného dátového repozitára (Core Trustworthy Data Repositories Requirements). Treba sa zmieniť aj o tom, že niektoré odborové repozitáre môžu akceptovať iba dáta vysokej kvality s potenciálom opätovného použitia a ktoré sa môžu verejne zdieľať. Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na to, aby sa dátový súbor "rátal" ako publikácia, mal by prejsť podobným publikačným procesom ako článok \([Brase et al., 2009](https://doi.org/10.3233/ISU-2009-0595)\) a mal by: @@ -84,63 +84,63 @@ Keďže existuje niekoľko ciest publikovania dát, mali by ste vedieť, že na * prejsť preskúmaním kvality, napr., obsah výskumu, metodológia, relevantnosť, právna konzistentnosť a dokumentácia materiálov; -* vyhľadateľný v katalógoch \(alebo databázach\); +* byť vyhľadateľný v katalógoch \(alebo databázach\); -* citovateľný v článkoch. +* byť citovateľný v článkoch. ## ##### Citovanie dát -Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o vznikajúcu oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčenie vydavateľom o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch alebo umožnenie prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom vydávania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. +Služby citovania dát pomáhajú vedecko-výskumným komunitám spoľahlivo vyhľadať, identifikovať a citovať výskumné dáta \(a často iné výskumné objekty\). Toto zvyčajne zahŕňa tvorbu a pridelenie identifikátorov digitálnych objektov \(DOI\) a sprievodných metadát prostredníctvom služieb ako [DataCite](https://www.datacite.org). DOI a metadáta je možné integrovať do pracovných postupov a štandardov. Ide o novú oblasť, ktorá zahŕňa aspekty, ako je presvedčiť vydavateľov o dôležitosti správneho citovania dát v článkoch alebo umožniť prelinkovanie samotných článkov na podkladové dáta. Citovateľné dáta sa takto stanú oprávneným príspevkom k procesu vedeckej komunikácie a pomôžu pripraviť cestu novým metrikám a modelom publikovania, ktoré budú uznávať a odmeňovať zdieľanie dát. -Pracovná skupina (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát, [Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk), ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov a aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz/link (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. +Pracovná skupina pre citovanie dát (Data Citation Synthesis Group) hnutia FORCE11 predložila Spoločnú deklaráciu princípov citovania dát ([Joint Declaration of Data Citation Principles](https://doi.org/10.25490/a97f-egyk)) ako prvotný krok smerom k dobrej praxi citovania dát. Deklarácia sa zameriava na výskumníkov, ako aj poskytovateľov dátových služieb. Podľa týchto princípov poskytujú repozitáre výskumníkom odkaz/link (reference), ktorý môžu použiť, keď sa zmienia o danom súbore dát. ## ##### Spracovanie dát (Data packaging) -Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dátových súborov, zvyčajne obsahujú súbor s metadátami opisujúci vlastnosti a kontext súboru dát. Zahŕňa to aspekty, ako sú informácie o vytvorení, pôvode, veľkosti, formátoch, definície polí, ako aj akékoľvek relevantné kontextové súbory ako skripty na vytvorenie dát či textovú dokumentáciu. Zdroj [Data Packaging Guide](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md): +Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dátových súborov, zvyčajne obsahujú súbor s metadátami, ktorá opisuje vlastnosti a kontext súboru dát. Zahŕňa to aspekty, ako sú informácie o vytvorení, pôvode, veľkosti, formátoch, definície polí, ako aj akékoľvek relevantné kontextové súbory ako skripty na vytvorenie dát či textovú dokumentáciu. Zdroj: [Data Packaging Guide](https://github.com/saverkamp/beyond-open-data/blob/master/DataGuide.md): -* Dáta sú navždy: súbory dát prežijú svoj pôvodný účel. Obmedzenia dát môžu byť zjavné v rámci ich pôvodného kontextu, napríklad knižničný katalóg, ale nemusia byť očividné potom, ako sa dáta oddelia od účelu na, ktorý boli vytvorené. +* Dáta sú navždy: súbory dát prežijú svoj pôvodný účel. Obmedzenia dát môžu byť zjavné v rámci ich pôvodného kontextu, napríklad knižničný katalóg, ale nemusia byť zrejmé potom, ako sa dáta oddelia od účelu, na ktorý boli vytvorené. -* Dáta nemôžu stáť samostatne: aby mohli používatelia zodpovedne interpretovať dáta, potrebujú informácie o ich kontexte a pôvode - ako a prečo vznikli, aké objekty a pojmy zo skutočného sveta predstavujú, aké sú obmedzenia hodnôt. +* Dáta nemôžu stáť samostatne: na zodpovednú interpretáciu dát potrebujú používatelia informácie o ich kontexte a pôvode - ako a prečo vznikli, aké objekty a pojmy zo skutočného sveta predstavujú, aké sú obmedzenia hodnôt. -* Štruktúrovanie metadát súborov dát je štandardným, strojovo čitateľným spôsobom, ktorý podporuje propagáciu, zdieľateľnosť a opätovné použitie dát. +* Štruktúrovanie metadát súborov dát predstavuje štandardný, strojovo čitateľný spôsob, ktorý podporuje propagáciu, zdieľateľnosť a opätovné použitie dát. ## ##### Zdieľanie citlivých a proprietárnych dát -Aj veľmi citlivé a proprietárne dáta sa môžu zdieľať, opätovne použiť a zároveň byť FAIR, ak sa dodrží primeraný manažment dát. Metadáta sa môžu zdieľať takmer vždy. Usmernenia a najlepšie prax na zdieľanie citlivých dát sú vždy špecifické pre daný región, a to kvôli odlišným predpisom \(pozri napríklad Sprievodný materiál k Príručke manažmentu a zdieľania výskumných dát dátovej služby UK Data Service, [Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). Medzinárodná asociácia informačných služieb a technológií v spoločenských vedách, [International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices), udržiava zoznam medzinárodných usmernení pre manažment dát, ktorý je dobrým východiskovým bodom. Dobrý manažment dát môžu výskumníci dosiahnuť aj pomocou niekoľkých prístupov a iniciatív. Online nástroj Centra digitálneho kurátorstva (DCC, Digital Data Curations) [DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline) obsahuje mnoho šablón pre financovateľov. Príručka konzorcia CESSDA, Sprievodca manažmentom dát, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), poskytuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné údaje a otázkach súvisiacich s autorskými právami a databázami v Európskych krajinách. Sprievodca tiež obsahuje prehľad dopadov Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR), ktoré má harmonizovať legislatívu o ochrane osobných údajov v Európe \(Máj 2018\) a poskytuje aktualizovaný prehľad rôznej praxe pri ochrane dát v EÚ, [EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection) +Aj veľmi citlivé a proprietárne dáta sa môžu zdieľať, opätovne použiť a zároveň byť FAIR, ak sa dodrží primeraný manažment dát. Metadáta sa môžu zdieľať takmer vždy. Usmernenia a najlepšie prax na zdieľanie citlivých dát sú vždy špecifické pre daný región, a to kvôli odlišným predpisom \(pozri napríklad Sprievodný materiál k Príručke manažmentu a zdieľania výskumných dát dátovej služby UK Data Service ([Companion material for Managing and Sharing Research Data handbook](https://www.ukdataservice.ac.uk/manage-data/handbook)\). Medzinárodná asociácia informačných služieb a technológií v spoločenských vedách ([International Association for Social Science Information Services and Technology](http://www.iassistdata.org/resources/data-management/best-practices)) vedie zoznam medzinárodných usmernení pre manažment dát, ktorý je dobrým východiskovým bodom. Dobrý manažment dát môžu výskumníci dosiahnuť aj pomocou niektorých prístupov a iniciatív. [DMPonline tool](http://www.dcc.ac.uk/dmponline), online nástroj na tvorbu DMP Centra digitálneho kurátorstva (DCC, Digital Data Curations), obsahuje mnoho šablón pre financovateľov. Príručka konzorcia CESSDA, Sprievodca manažmentom dát ([The CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection)) poskytuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné údaje a o otázkach súvisiacich s autorskými právami a databázami v európskych krajinách. Sprievodca tiež obsahuje prehľad dopadov Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR), ktoré má harmonizovať legislatívu o ochrane osobných údajov v Európe \(Máj 2018\) a poskytuje aktualizovaný prehľad rôznej praxe pri ochrane dát v EÚ ([EU diversity on data protection](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection).[ ](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Processing-personal-data/Diversity-in-data-protection)). ###### Dátoví sprostredkovatelia (Data brokers) -Dátoví sprostredkovatelia sú informovaní, nezávislí aktéri, ktorí pôsobia ako správcovia dát pre citlivé dáta. Výskumníci môžu preniesť citlivé dáta a kontrolu nad prístupom k nim na sprostredkovateľa. Tento postup je bežný najmä pri údajoch pacientov z klinických štúdií. Sprostredkovatelia zabezpečujú určitú mieru nezávislosti v hodnotení toho, ktoré žiadosti o dáta sú vedecky platné a neporušia súkromie účastníkov výskumu. Medzi dátových sprostredkovateľov patria [The YODA Project](http://yoda.yale.edu/), [ClinicalStudyDataRequest.com](https://www.clinicalstudydatarequest.com/), [National Sleep Research Resource](https://sleepdata.org/) a [Supporting Open Access for Researchers \(SOAR\)](https://dcri.org/our-approach/data-sharing/). +Dátoví sprostredkovatelia sú informovaní, nezávislí aktéri, ktorí pôsobia ako správcovia citlivých dát. Výskumníci môžu preniesť citlivé dáta a kontrolu nad prístupom k nim na sprostredkovateľa. Tento postup je bežný najmä pri údajoch pacientov z klinických štúdií. Sprostredkovatelia zabezpečujú určitú mieru nezávislosti v hodnotení toho, ktoré žiadosti o dáta sú vedecky odôvodnené a neporušia súkromie účastníkov výskumu. Medzi dátových sprostredkovateľov patria [The YODA Project](http://yoda.yale.edu/), [ClinicalStudyDataRequest.com](https://www.clinicalstudydatarequest.com/), [National Sleep Research Resource](https://sleepdata.org/) a [Supporting Open Access for Researchers \(SOAR\)](https://dcri.org/our-approach/data-sharing/). ## -##### Analytické portály +##### Analytické portály (Analysis portals) -Analytické portály sú platformy, ktoré umožňujú realizovať schválenú analýzu dát bez toho, aby bol umožnený úplný prístup \(pozretie alebo stiahnutie\) alebo kontrola toho, kde a kto dostane prístup. Niektorí dátoví sprostredkovatelia tiež využívajú analytické portály. Analytické portály rozhodujú, aké ďalšie súbory dát sa môžu spojiť s citlivými dátami, ako aj to, aké analýzy sa môžu vykonať, aby sa zaistilo, že osobné údaje sa počas opätovnej analýzy neodhalia. Medzi virtuálne analytické portály patria [Project Data Sphere](https://www.projectdatasphere.org/projectdatasphere/html/home), [Vivli](http://vivli.org/), [RAIRD](http://raird.no/), [Corpuscle](http://clarino.uib.no/korpuskel/page) a [INESS](http://clarino.uib.no/iness/page). +Analytické portály sú platformy, ktoré umožňujú realizovať schválenú analýzu dát bez toho, aby bol umožnený úplný prístup \(pozretie alebo stiahnutie\) alebo kontrola toho, kde a kto dostane prístup k dátam. Niektorí dátoví sprostredkovatelia tiež využívajú analytické portály. Analytické portály rozhodujú, aké ďalšie súbory dát sa môžu spojiť s citlivými dátami, ako aj to, aké analýzy sa môžu vykonať, aby sa zaistilo, že osobné údaje sa počas opätovnej analýzy neodhalia. Medzi virtuálne analytické portály patria [Project Data Sphere](https://www.projectdatasphere.org/projectdatasphere/html/home), [Vivli](http://vivli.org/), [RAIRD](http://raird.no/), [Corpuscle](http://clarino.uib.no/korpuskel/page) a [INESS](http://clarino.uib.no/iness/page). -Výskumníci z oblasti spoločenských a iných vied s citlivými dátami používajú analytické portály umiestnené na jedinom mieste (single-site analysis portal), ktoré sú prístupné len v kontrolovanom režime. Schválení výskumníci môžu získať prístup k dátam priamo na mieste, v bezpečnej miestnosti, na vedecké účely. Ale metadáta opisujúce dáta by mali byť otvorene dostupné a dodržiavať princípy FAIR. +Výskumníci z oblasti spoločenských a iných vied pri práci s citlivými dátami využívajú analytické portály umiestnené na jedinom mieste (single-site analysis portal), ktoré sú prístupné len v kontrolovanom režime. Schválení výskumníci môžu získať prístup k dátam na vedecké účely priamo na mieste, v bezpečnej miestnosti. Ale metadáta, ktoré opisujú dáta, by mali byť otvorene dostupné a dodržiavať princípy FAIR. ##### Anonymizované a syntetické dáta (De-identified and synthetic data) -Mnohé dátové súbory, ktoré obsahujú osobné informácie účastníkov, sa môžu zdieľať potom, ako bol daný súbor dát anonymizovaný \(Safe Harbor method\) alebo expert stanovil, že súbor dát jednotlivca sa nedá identifikovať \(Expert Determination method\). Konzultujte so svojou Radou pre etický výskum / Rada pre inštitucionálny dohľa (Research Ethics Board / Institutional Review Board), ako dáta anonymizovať. Tiež odporúčame Sprievodcu manažmentom dát konzorcia CESSDA, časť o Ochrane a etike a ochrane dát, [the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection), ktorá obsahuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné dáta. Niektoré súbory dát sa však nedajú bezpečne anonymizovať (de-identifikovať) a zdieľať. Aj napriek tomu môžu výskumníci zlepšiť otvorenosť výskumu takýchto dát tým, že vytvoria a zdieľajú syntetické dáta. Syntetické dáta sa štruktúrou, obsahom a distribúciou podobajú skutočným dátam a ich cieľom je nadobudnúť "analytickú validitu": výsledky štatistickej analýzy budú rovnaké pri syntetických dátach rovnako ako pri skutočných dátach. Napríklad Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) používa aj syntetické dáta, aj analytické portály ([synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf)), aby umožnil opätovné použitie veľmi citlivých dát. +Mnohé dátové súbory, ktoré obsahujú osobné informácie účastníkov, sa môžu zdieľať potom, ako bol daný súbor dát anonymizovaný \(Safe Harbor method\) alebo expert stanovil, že súbor dát jednotlivca sa nedá identifikovať \(Expert Determination method\). Konzultujte so svojou Radou pre etický výskum / Rada pre inštitucionálny dohľa (Research Ethics Board / Institutional Review Board), ako dáta anonymizovať. Tiež odporúčame Sprievodcu manažmentom dát konzorcia CESSDA ([the CESSDA Expert Tour Guide on Data Management](https://www.cessda.eu/Research-Infrastructure/Training/Expert-tour-guide-on-Data-Management/5.-Protect/Ethics-and-data-protection)), ktorá obsahuje informácie a praktické príklady o tom, ako zdieľať osobné dáta. Niektoré súbory dát sa však nedajú bezpečne anonymizovať (de-identifikovať) a zdieľať. Aj napriek tomu môžu výskumníci zlepšiť otvorenosť výskumu takýchto dát tým, že vytvoria a zdieľajú syntetické dáta. Syntetické dáta sa štruktúrou, obsahom a distribúciou podobajú skutočným dátam a ich cieľom je nadobudnúť "analytickú validitu": výsledky štatistickej analýzy budú rovnaké pri syntetických dátach rovnako ako pri skutočných dátach. Napríklad Americký úrad pre sčítanie ľudu (United States Census Bureau) používa aj syntetické dáta, aj analytické portály ([synthetic data and analysis portals](https://census.gov/content/dam/Census/programs-surveys/sipp/methodology/SSBdescribe_nontechnical.pdf)), aby umožnil opätovné použitie veľmi citlivých dát. ###### Označenia dát (DataTags) -Systém označení dát, [DataTags](https://datatags.org/), je navrhnutý na to, aby umožnil počítačom asistované hodnotenie právnych a zmluvných obmedzení a obmedzení vyplývajúcich z politík, ktoré podmieňujú rozhodnutia o zdieľaní dát. Systém kladie používateľovi rad otázok s cieľom zistiť kľúčové vlastnosti daného súboru dát a aplikuje logické pravidlá s cieľom určiť, ktoré zákony, kontrakty a najlepšie postupy sú uplatniteľné. Výstupom je odporúčaný súbor označení dát (DataTags) alebo jednoduchých, ikonických štítkov predstavujúcich dátovú politiku, ktorá je čitateľná pre človeka a strojovo využiteľná, a licenčnú dohodu, ktorá je prispôsobená jednotlivemé súboru dát. Systém DataTags je navrhnutý tak, aby sa dal integrovať so softvérom dátových repozitárov, bude tiež fungovať ako samostatný nástroj. DataTags vyvíja Harvardská univerzita. V Európe pracuje holandský inštitút DANS (Data Archiving and Networked Services) na prispôsobení systému DataTags európskej legislatíve / Všeobecnému nariadeniu o ochrane osobných údajov \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). +[DataTags](https://datatags.org/), systém označenia dát, je navrhnutý na to, aby umožnil počítačom asistované hodnotenie právnych a zmluvných obmedzení a obmedzení vyplývajúcich z politík, ktoré podmieňujú rozhodnutia o zdieľaní dát. Systém kladie používateľovi rad otázok s cieľom zistiť kľúčové vlastnosti daného súboru dát a aplikuje logické pravidlá, aby určil, ktoré zákony, kontrakty a najlepšie postupy sa môžu uplatniť. Výstupom je odporúčaný súbor označení dát (DataTags) alebo jednoduchých, ikonických štítkov, ktoré predstavujú dátovú politiku čitateľnú pre človeka a strojovo využiteľnú a licenčnú dohodu, ktorá je prispôsobená jednotlivému súboru dát. Systém DataTags je navrhnutý tak, aby sa dal integrovať do softvéru dátových repozitárov, systém bude tiež fungovať ako samostatný nástroj. DataTags vyvíja Harvardská univerzita. V Európe pracuje holandský inštitút DANS (Data Archiving and Networked Services) na prispôsobení systému DataTags európskej legislatíve / Všeobecnému nariadeniu o ochrane osobných údajov \([GDPR](https://www.eugdpr.org/)\) \(cf. [DANS GDPR DataTags](https://zingtree.com/host.php?style=buttons&tree_id=442670046&persist_names=Restart&persist_node_ids=58#58)\). -Ako je uvedené vyššie, konečný cieľ zdieľania výskumných dát je dosiahnuť to, aby sa dali v čo najväčšej miere opätovne použiť. Aby to bolo možné, predtým ako budete dáta zdieľať, mali by ste ich ošetriť podľa zásad najlepšej praxe. Tieto okrem iného zahŕňajú aj dokumentáciu a výber otvorených formátov súborov a licencií. Viac sa o tom dočítate v [Časti 4: Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) a v [Časti 6: Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). +Ako je uvedené vyššie, konečným cieľom zdieľania výskumných dát je dosiahnuť to, aby sa dali v čo najväčšej miere opätovne použiť. Aby to bolo možné, mali by ste dáta ošetriť podľa zásad najlepšej praxe, predtým ako ich budete zdieľať. Tento proces, okrem iného, zahŕňa aj dokumentáciu a výber otvorených formátov súborov a licencií. Viac sa o tom dočítate v [Časti 4: Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) a v [Časti 6: Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md). ## ##### Otvorené materiály -Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálov. Použitie materiálov podmieňuje vedná disciplína a niekedy samotné laboratórium. Nižšie v texte sú uvedené príklady materiálov, ktoré môžete zdieľať, ale vždy sa poraďte so kolegami vo svojej disciplíne, aby ste zistili, ktoré repozitár sa používajú. Keď máte materiál, dáta a publikácie z toho istého výskumného projektu uložené v rôznych repozitároch, prepojte ich krížovými odkazmi a jedinečným identifikátorom, aby sa dali ľahko nájsť. +Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálov. Použitie materiálov podmieňuje vedná disciplína a niekedy samotné laboratórium. Nižšie v texte sú uvedené príklady materiálov, ktoré môžete zdieľať, ale vždy sa poraďte s kolegami v svojej disciplíne, aby ste zistili, ktoré repozitár sa používajú. Keď máte materiál, dáta a publikácie z toho istého výskumného projektu uložené v rôznych repozitároch, prepojte ich krížovými odkazmi a jedinečným identifikátorom, aby sa dali ľahko nájsť. ###### Činidlá (Reagens) -Činidlo je látka, zlúčenina alebo zmes, ktorá sa môže pridať do systému s cieľom vyvolať chemickú alebo inú reakciu. Činidlá sa môžu uložiť v repozitároch ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali ľahký prístup iní výskumníci. Prideľte licenciu svojmu materiálu, aby ho mohli opätovne použiť iní výskumníci. +Činidlo je látka, zlúčenina alebo zmes, ktorá sa môže pridať do systému s cieľom vyvolať chemickú alebo inú reakciu. Činidlá sa môžu uložiť v repozitároch ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/) a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali iní výskumníci ľahký prístup. Prideľte licenciu svojmu materiálu, aby ho mohli iní výskumníci opätovne použiť. ###### Protokoly @@ -148,53 +148,53 @@ Protokol opisuje formálny alebo oficiálny záznam vedeckých experimentálnych ###### Záznamy/dokumenty, kontajnery, softvér a hardvér -Reprodukovateľnú analýzu podporuje použitie dokumentovaného programovania (literate programming), kontajnerovej technológie a virtualizácie. Okrem zdieľania kódu a dát, by ste tiež mali zdieľať záznamy/dokumenty (napr. z webovej aplikácie Jupyter Notebook), otvorený softvér (napr. šablóny Docker Image) alebo iné analytické materiály alebo softvérové závislosti (software dependancies). Zdieľajte záznamy/dokumnety prostredníctvom otvorených služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejné prezeranie alebo spustenie celého dokumentu (notebook) na zdieľaných zrdojoch. Kontajnery a záznamy/dokumenty sa môžu zdieľať prostredníctvom projektu [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo platformy [Code Ocean](https://codeocean.com/). Softvér a hardvér, ktorý používate vo svojom výskume, by sa mal zdieľať v súlade s najlepšou praxou pre dokumentáciu, ako je to navrhnuté v [Časti 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Protokoly prístupné iba na čítanie by ste mali uložiť v registri svojho odboru, ako je [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) a [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo vo všeobecnom registri ako [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Mnoho časopisov ako [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/) alebo [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/) uverejnia váš protokol. Najlepšie postupy na publikovanie protokolu v otvorenom režime sú rovnaké ako postupy na publikovanie vašej správa v otvorenom režime \(pozri [Časť 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). +Reprodukovateľnú analýzu podporuje použitie dokumentovaného programovania (literate programming), kontajnerovej technológie a virtualizácie. Okrem zdieľania kódu a dát, by ste tiež mali zdieľať záznamy/dokumenty (napr. z denníky z webovej aplikácie Jupyter Notebook), otvorený softvér (napr. šablóny Docker Image) alebo iné analytické materiály či softvérové závislosti (software dependancies). Zdieľajte záznamy/dokumenty prostredníctvom otvorených služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejné prezeranie alebo spustenie celého dokumentu (notebook) na zdieľaných zdrojoch. Kontajnery a záznamy/dokumenty sa môžu zdieľať prostredníctvom projektu [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo platformy [Code Ocean](https://codeocean.com/). Softvér a hardvér, ktorý používate vo svojom výskume, by sa mal zdieľať v súlade s najlepšou praxou pre dokumentáciu, ako je to navrhnuté v [Časti 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Protokoly prístupné iba na čítanie by ste mali uložiť v odborovom registri, ako je [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) a [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo vo všeobecnom registri ako [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Mnoho časopisov, ako napríklad [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/) alebo [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/), uverejní váš protokol. Najlepšie postupy na publikovanie protokolu v otvorenom režime sú rovnaké ako postupy na publikovanie vašej správy v otvorenom režime \(pozri [Časť 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "Is it sufficient to make my data openly available?" +Otázka: "Postačuje dáta sprístupniť?" -A: "No—openness is a necessary but not sufficient condition for maximum reuse. Data have to be FAIR in addition to open." +Odpoveď: "Nie, otvorenosť je potrebná ale nie dostačujúca podmienka na maximálne opätovné použitie. Okrem toho, že dáta sú otvorené, musia byť aj FAIR." -Q: "What do the FAIR principles mean/imply for different stakeholders/audiences?" +Otázka: "Čo znamenajú princípy FAIR pre rôzne zúčastnené strany/publikum?" -A: "This is a great topic for discussion!" +Odpoveď: "To je výborná téma na diskusiu!" -Obstacle: Researchers may be reluctant to share their data because they are afraid that others will reuse them before they have extracted the maximum usage from them, or that others might not fully understand the data and therefore mis-use them. +Prekážka: Výskumníci sa môžu zdráhať zdieľať svoje dáta, pretože sa obávajú, že iní používatelia ich opätovne použijú ešte predtým ako ich oni sami stihnú maximálne využiť, alebo že iní používatelia nepochopia dáta úplne a použijú ich nesprávne alebo ich zneužijú. -\(suggested\) A: You may publish your data to make them findable with metadata, but set an embargo period on the data to make sure that you can publish your own article\(s\) first. +\(navrhovaná\) Odpoveď: "Môžete uverejniť svoje dáta a umožniť ich vyhľadanie prostredníctvom metadát, ale stanoviť obdobie embarga na dáta, aby ste zaistili, že váš článok (články) bude vydaný prvý." -Q: "Is making my data FAIR a lot of extra work?" +Otázka: "Ak chcem sprístupniť svoje dáta podľa princípov FAIR, znamená to veľa práce navyše?" -A: "Not necessarily! Making data FAIR is not only the responsibility of the individual researchers but of the whole group. The best way to ensure that your data is FAIR is to create a Data Management Plan and plan everything beforehand. During the data collection and data processing follow the discipline standards and measures recommended by a repository. +Odpoveď: "Nie nevyhnutne! Sprístupnenie dát podľa princípov FAIR nie zodpovednosťou len jednotlivých výskumníkov ale celej skupiny. Najlepší spôsob ako zabezpečiť, že dáta sú FAIR, je vytvoriť plán manažmentu dát a naplánovať všetko vopred. Počas zbierania a spracovania dát dodržiavajte štandardy svojej vednej disciplíny a opatrenia, ktoré odporúča repozitár." -Q: "I want to share my data. How should I license them?" +Otázka: "Chcem zdieľať svoje dáta. Akú im mám dať licenciu?" -A: "That’s a good question. First of all think about who owns the data? A research funder or an institution that you work for. Then, think about authorship. Applying a suitable license to your data is crucial in order to make them reusable. For more information about licensing, please see [6. Open Licensing and File Formats](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats). +Odpoveď: "To je dobrá otázka. Najprv sa zamyslite nad tým, kto je vlastníkom dát? Financovateľ výskumu alebo inštitúcia, pre ktorú pracujete? Ďalej sa zamyslite na autorstvom. Aplikovanie správnej licencie je kľúčové pre opätovné sprístupnenie dát. Viac informácií o licenciách nájdete tu [6. Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/tree/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats). -Q: "I cannot make my data directly available—they are too large to share conveniently / have restrictions related to privacy issues. What should I do?" +Otázka: "Nemôžem svoje dáta sprístupniť priamo - sú príliš veľké na to, aby sa dali vhodne zdieľať / majú obmedzenia spojené s otázkami súkromia. Čo mám robiť?" -A: "You should talk to experts in domain specific repositories on how to provide sufficient instructions to make your data findable and accessible." +Odpoveď: "Mali by ste sa porozprávať s expertami v odborových repozitároch o tom, ako poskytnúť dostatočné inštrukcie, aby boli vaše dáta vyhľadateľné a prístupné." ## ### Výsledky vzdelávania -1. Understand the characteristics of open data, and in particular the FAIR principles. +1. Pochopiť charakteristiky otvorených dát a obzvlášť princípy FAIR. -2. Be familiar with some of the arguments for and against open data. +2. Oboznámiť sa s argumentami v prospech otvorených dát a proti nim. -3. Be able to differentiate and address sensitive data and opFAIR data; these two categories are not necessarily incompatible. +3. Vedieť rozlíšiť citlivé dáta a otvorené FAIR dáta a zaoberať sa nimi, tieto dve kategórie nie sú nevyhnutne nekompatibilné. -4. Be able to transform a dataset into one that is sufficient for open sharing \(non-proprietary format\), meets the standards of the FAIR principles, and is designed for maximized accessibility, transparency and re-use by providing sufficient metadata. +4. Vedieť konvertovať súbor dát na taký súbor, ktorý je možné otvorene zdieľať \(neproprietárny formát\), spĺňa štandardy princípov FAIR a je navrhnutý tak, aby sa bol čo najviac prístupný, transparentný a opätovne použiteľný tým, že sa poskytnú dostatočné metadáta dostupný. -5. Know the difference between raw and processed \(or cleaned\) data, and the importance of version labels. +5. Poznať rozdiel medzi nespracovanými (raw) a spracovanými \(alebo očistenými/cleaned\) dátami a význam označenia verzií. -6. Know commonly used file formats and community standards for maximum re-usability. +6. Poznať bežne používané formáty súborov a štandardy komunity na zabezpečenie maximálneho opätovného použitia. -7. Be able to write a data management plan. +7. Vedieť vytvoriť plán manažmentu dát. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From 7dba5c8b989fb2d062ae3ba16869fcf90ea0ac3a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 12 Nov 2021 14:39:09 +0100 Subject: [PATCH 054/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- 02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index 7834ec9..49259dd 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -7,13 +7,13 @@ Otvorená veda znamená vykonávanie vedeckej činnosti spôsobom, ktorý umožn Otvorená veda znamená zvýšenie presnoti?dôslednosti increased rigour, zodpovednosti a reprodukovateľnosti výskumu. Je založená na princípoch inklúzie, spravodlivosti, rovnosti a zdieľaní, a v konečnom dôsledku sa snaží zmeniť spôsob realizácie výskumu, to, kto je zapojený a to, ako sa výskum hodnotí?akú má výskum hodnotu how it is valued. Zameriava sa na väčšie otvorenie výskumu participácii, posudzovaniu/odmietnutiu, zlepšeniu a \(opätovnému\)použitiu v prospech celého sveta. -Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/)(Definícia otvorenosti) definuje otvorenosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych postupove vedeckej praxe, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) +Existuje niekoľko definícií "otvorenosti", ktoré berú do úvahy rôzne aspekty vedy. Projekt [Open Definition](http://opendefinition.org/) (Definícia otvorenosti) definuje otvorenosť takto: “Otvorené dáta a obsah môže ktokoľvek voľne používať, modifikovať a zdieľať na akýkoľvek účel”. Otvorená veda zahŕňa množstvo rôznych postupov vedeckej praxe, vrátane oblastí ako otvorený prístup k publikáciám, otvorené výskumné dáta, softvér/nástroje s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené pracovné postupy (open workflows), občianska veda, otvorené vzdelávacie zdroje a alternatívne metódy hodnotenia výskumu, vrátane otvoreného recenzného procesu. \([Pontika et al., 2015](https://f1000research.com/articles/6-588/v2#ref-59)\).![](/Images/image_0.png)Pontika et al. \(2015\) Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rôzne postupy, analyzovali Fecher a Friesike \([2013](https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2272036)\). V svojich analýzach literatúry identifikovali päť širokých oblastí záujmu či "myšlienkových škôl". Sú to tieto: * **Demokratická škola (Democratic school):** Presvedčenie, že nie každý človek má rovnaký prístup k poznaniu. Táto oblasť je zameraná na sprístupnenie vedeckých poznatkov \(vrátane publikácií a dát\) voľne všetkým ľuďom. -* **Pragmatická škola 9Pragmatic school):** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. +* **Pragmatická škola (Pragmatic school):** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. * **Škola infraštruktúry (Infrastructure school):** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. From 0e3e4220a602c40399429eca7d967b6313c94849 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 12 Nov 2021 15:04:01 +0100 Subject: [PATCH 055/105] Update README.md --- 02OpenScienceBasics/README.md | 28 ++++++++++++++-------------- 1 file changed, 14 insertions(+), 14 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/README.md b/02OpenScienceBasics/README.md index a82662e..bbab80e 100644 --- a/02OpenScienceBasics/README.md +++ b/02OpenScienceBasics/README.md @@ -1,22 +1,22 @@ ## -## Open Science Basics +## Základy otvorenej vedy -This chapter aims to provide concrete context as well as the key points for the most relevant aspects of Open Science. Starting from the core concepts and principles of Open Science, the chapter continues to address components such as Open Research Data, Open Access, Open Peer Review and Open Science Policies, together with more practical aspects such as Reproducible Research, Open Source Software and Open Licensing and File Formats. +Táto kapitola má za cieľ poskytnúť konkrétny kontext a kľúčové body najrelevantnejších aspektov otvorenej vedy. Kapitola začína základnými pojmami a princípmi otvorenej vedy a pokračuje k prvkom ako otvorené výskumné dáta, otvorený prístup, otvorené recenzné konanie a politiky otvorenej vedy, spolu s praktickejšími aspektmi, ako je reprodukovateľný výskum, softvér s otvoreným zdrojovým kódom (open source softvér) a otvorené licencie a formáty súborov. -Each section is structured so that it includes a short description of the topic, an explanation of the relevance to Open Science, the key learning objectives that should be highlighted within the context of a training session, the major components \(knowledge and skills\) that should be involved, some frequent questions/obstacles/misconceptions that are encountered for that topic, and finally the expected outcomes of a training session and some further reading. +Každá časť má takú štruktúru, ktorá zahŕňa krátky opis témy; vysvetlenie súvislosti s otvorenou vedou; kľúčové ciele vzdelávania, ktoré by sa mali zdôrazniť v rámci kontextu školenia či vzdelávacej akcie; hlavné zložky \(poznatky a zručnosti\), ktoré by sa mali zapojiť; niektoré časté otázky/prekážky/mylné predstavy, ktoré sa pri danej téme vyskytujú, a nakoniec očakávané výsledky vzdelávania a ďalšie odporúčané čítanie. -## Chapters +## Kapitoly -* [1. Open Concepts And Principles](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) -* [2. Open Research Data And Materials](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) -* [3. Open Research Software And Open Source](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) -* [4. Reproducible Research And Data Analysis](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) -* [5. Open Access To Published Research Results](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) -* [6. Open Licensing And File Formats](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md) -* [7. Collaborative Platforms](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md) +* [1. Pojmy a princípy otvorenosti](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) +* [2. Otvorené výskumné dáta a materiály](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) +* [3. Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) +* [4. Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) +* [5. Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) +* [6. Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md) +* [7. Kolaboratívne platformy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md) * [8. Open Peer Review Metrics And Evaluation](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md) -* [9. Open Science Policies](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) -* [10. Citizen Science](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) -* [11. Open Educational Resources](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) +* [9. Politiky otvorenej vedy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) +* [10. Občianska veda](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) +* [11. Otvorené vzdelávacie zdroje](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) * [12. Open Advocacy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) From 5be15b36e9107487fd6a66d5e9483988d048b956 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 12 Nov 2021 15:27:13 +0100 Subject: [PATCH 056/105] Update SUMMARY.md --- SUMMARY.md | 44 ++++++++++++++++++++++---------------------- 1 file changed, 22 insertions(+), 22 deletions(-) diff --git a/SUMMARY.md b/SUMMARY.md index f018a79..84d15d4 100644 --- a/SUMMARY.md +++ b/SUMMARY.md @@ -1,24 +1,24 @@ -# Summary +# Obsah * [Readme](README.md) -* [Introduction](01Introduction/README.md) -* [Open Science Basics](02OpenScienceBasics/README.md) - * [Open Concepts and Principles](02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) - * [Open Research Data and Materials](02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) - * [Open Research Software and Open Source](02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) - * [Reproducible Research and Data Analysis](02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) - * [Open Access to Published Research Results](02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) - * [Open Licensing and File Formats](02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md) - * [Collaborative Platforms](02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md) - * [Open Peer Review, Metrics and Evaluation](02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md) - * [Open Science Policies](02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) - * [Citizen Science](02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) - * [Open Educational Resources](02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) - * [Open Advocacy](02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) -* [On Learning and Training](03OnLearningAndTraining/README.md) -* [Organizational Aspects](04OrganizationalAspects/README.md) -* [Examples and Practical Guidance](05ExamplesAndPracticalGuidance/README.md) -* [Glossary](06Glossary/README.md) -* [References](07References/README.md) -* [About the Authors & Facilitators](08AboutTheAuthorsAndFacilitators/README.md) -* [Languages](Languages/README.md) +* [Úvod](01Introduction/README.md) +* [Základy otvorenej vedy](02OpenScienceBasics/README.md) + * [Pojmy a princípy otvorenosti](02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) + * [Otvorené výskumné dáta a materiály](02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) + * [Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód](02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) + * [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) + * [Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu](02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) + * [Otvorené licencie a formáty súborov](02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md) + * [Kolaboratívne platformy](02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md) + * [Otvorené recenzné konanie, metriky a hodnotenie](02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md) + * [Politiky otvorenej vedy](02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) + * [Občianska veda](02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) + * [Otvorené vzdelávacie zdroje](02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) + * [Podpora a presadzovanie otvorenej vedy/Open Advocacy](02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) +* [Vzdelávanie a školenia](03OnLearningAndTraining/README.md) +* [Organizačné aspekty](04OrganizationalAspects/README.md) +* [Príklady a praktické odporúčania](05ExamplesAndPracticalGuidance/README.md) +* [Glosár](06Glossary/README.md) +* [Použitá literatúra](07References/README.md) +* [Autori a facilitátori](08AboutTheAuthorsAndFacilitators/README.md) +* [Jazyky](Languages/README.md) From 9475e551d0052102ca40ecd84d1a40977f3f40bd Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 15 Nov 2021 16:52:20 +0100 Subject: [PATCH 057/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- 02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 793a2f5..7be62a9 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -35,7 +35,7 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje #### Poznatky a zručnosti ##### Princípy FAIR -V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom [FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples) (Princípy FAIR dát). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): +V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom Princípy FAIR dát ([FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples)). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): **Findable (vyhľadateľné):** Prvá vec, ktorú treba zabezpečiť, aby sa dali dáta opätovne použiť, je ich vyhľadateľnosť. Ľudia aj počítače by mali dokázať nájsť dáta ľahko a jednoducho. Automatické a spoľahlivé vyhľadanie súborov dát a služieb závisí od strojovo čitateľných trvalých identifikátorov \(PID\) a metadát. @@ -55,7 +55,7 @@ Väčšina výskumníkov je už viac alebo menej informovaná o uverejňovaní Dáta sa dajú sprístupniť niekoľkými spôsobmi, vrátane týchto \([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Data_publishing)\): -* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s výskumným článkom ([research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article)), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. +* Zverejniť dáta ako doplňujúci materiál súvisiaci s vedeckým článkom ([research article](https://en.wikipedia.org/wiki/Research_article)), súbory dát sú zvyčajne uložené u vydavateľa článku. * Uložiť dáta na verejne dostupne webovej stránke, odkiaľ sa súbory dajú stiahnuť. From a2536d6b4751ca9a150dfa254f1e26c26b83671e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 18 Nov 2021 11:42:10 +0100 Subject: [PATCH 058/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 38 +++++++++---------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index 3e90d86..a147467 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -3,47 +3,47 @@ ### Čo je to? -Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na anlýzu, simuláci, vizualizáciu a i. v prípade, keď je dostupný úplný zdrojový kód. Podľa [Open Source Definition](https://opensource.org/osd) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí tiež distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, deriváciu a redistribúciu. +Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na anlýzu, simuláci, vizualizáciu atď., ak je úplný zdrojový kód dostupný. Podľa definície otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, odvodenie a redistribúciu. ### Odôvodnenie -Modern research relies on software, and building upon—or reproducing—that research requires access to the full source code behind that software \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). As Buckheit and Donoho put it, paraphrasing Jon Claerbout, ‘‘An article about a computational result is advertising, not scholarship. The actual scholarship is the full software environment, code and data, that produced the result’’ \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Open access to the source code of research software also helps improve the impact of the research \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). +Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalšie rozvíjanie alebo reprodukovanie daného výskumu si vyžaduje prístup k úplnému zdrojovému kódu daného softvéru \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). Ako povedali Buckheit a Donoho, parafrázujúc Jona Claerbouta, "Článok o výpočtovom výsledku je reklama, nie veda. Skutočný vedecký článok informuje o úplnom softvérovom prostredí, óde a dátach, ktoré vyprodukovali výsledok. ? Skutočná veda znamená úplné softvérové prostredie, kód a dáta, ktoré vyprodukovali ?priniesli výsledok. " An article about a computational result is advertising, not scholarship. The actual scholarship is the full software environment, code and data, that produced the result’’ \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Otvorený prístup k otvorenému zdrojovému kódu výskumného softvéru tiež zlepšuje impakt výskumu \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). -Sharing software used for research \(whether computational in nature, or that relies on any software-based analysis/interpretation\) is a necessary, though not sufficient, condition for reproducibility. This is due to the unavoidable ambiguity that arises when trying to fully describe software using natural language, e.g., in a paper \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Furthermore, many \(if not most\) software programs may contain some undetected errors \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. +Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznčnosti, ktorá vzniká pri snake o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku This is due to the unavoidable ambiguity that arises when trying to fully describe software using natural language, e.g., in a paper \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. -In addition to reproducibility, sharing software openly allows developers to receive career credit for their efforts, either through direct citation \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) or via software meta-articles published in, e.g., the [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) or the [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org) \([Smith et al., 2018](https://doi.org/10/gc5sjf)\). Neil Chue Hong maintains a [list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software) that publish software articles. +Otvorené zdieľanie softvéru umožňujej okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -1. Learn the characteristics of open software; understand the ethical, legal, economic, and research-impact arguments for and against open software, and further understand the quality requirements of open code. +1. Naučiť sa charakteristiky ovtoreného softvéru; pochopiť etické, právne, ekonomické argumenty pre a proti otvorenému softvéru, ako aj argumenty o jeho dopade na výskum; porozumieť požiadavkám na kvalitu zótvoreného kódu. -2. Learn how to use existing open software and appropriately attribute \(cite\) it. +2. Naučiť sa, ako používaťť existujúci otvorený softvér a ako ho správne citovať alebo uviesť autora. -3. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. +3. Naučiť sa, ako používať spoločné?bežne nástroje a služby na otvorené zdieľanie výskumných kódov. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. -4. Be able to choose the appropriate license for their software, and understand the difference between permissive and non-permissive licenses. +4. Vedieť vybrať vhodnú licenciu pre sofvtér a pochopiť rozdiel medzi permisívnymi a nepermisívnymi licenciami. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznatky -There are several different platforms that support open sharing and collaboration on software, research or otherwise. First of all, you can use this checklist to evaluate openness of existing research software: +K dispozícii máme niekoľko patforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére, výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na takéto hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: There are several different platforms that support open sharing and collaboration on software, research or otherwise. = nie je mi úplne jasné, na čo sa tu vzťahuje to "otherwise" First of all, you can use this checklist to evaluate openness of existing research software: -* Is the software available to download and install? +* Je softvér dostupná a dá stiahnuť a inštalovať? Is the software available to download and install? -* Can the software easily be installed on different platforms? +* Dá sa softvér jednoducho inštalovať na rôznych platformách? sCan the software easily be installed on different platforms? -* Does the software have conditions on the use? +* Má softvér podmienky na používanie? Does the software have conditions on the use? -* Is the source code available for inspection? +* Je zdrojový kód dostupný na kontrolu? Je môžné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? -* Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? +* Je úplná história zdrojového kódu k dispozícii na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? -* Are the dependencies of the software \(hardware and software\) described properly? Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? +* Sú závislosti (dependencies) sofvéru \(hardvér a softvér\) správne opísané? Vyžaduje získanie a použitie týchto závislostí iba priemrane minimálne úsilie? Are the dependencies of the software (hardware and software) described properly?Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? -These qualities relate to and build on the [Open Source Definition](https://opensource.org/osd). +Tieto vlastnosti sa vzťahujú k definícii otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) a stavajú na nej. [GitHub](www.github.com) is a popular tool that allows version control: management and overall tracking of changes in a particular piece of software. Services such as [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/), and others provide an interface to the tool as well as remote storage services that can be used to maintain, share, and collaborate on research software. As a tool it is quite widespread and, although it has an initial learning curve, it has proven invaluable to establishing an open and reproducible research workflow. From 807364625880f3e057d697d97e3f58573384decb Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 18 Nov 2021 12:46:52 +0100 Subject: [PATCH 059/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- 02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 6 +++--- 1 file changed, 3 insertions(+), 3 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index a147467..d01cb4e 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -45,11 +45,11 @@ K dispozícii máme niekoľko patforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvo Tieto vlastnosti sa vzťahujú k definícii otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) a stavajú na nej. -[GitHub](www.github.com) is a popular tool that allows version control: management and overall tracking of changes in a particular piece of software. Services such as [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/), and others provide an interface to the tool as well as remote storage services that can be used to maintain, share, and collaborate on research software. As a tool it is quite widespread and, although it has an initial learning curve, it has proven invaluable to establishing an open and reproducible research workflow. +[GitHub](www.github.com) je obľúbený nástroj, ktorý umožňuje kontrolu verzií: mamanžment a celkové sledovanie zmien v konkrétnej časti softvéru. Služby ako [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/) a ďalšie poskytujú rozhranie, interfejs, na prístup k nástroju, ako aj služby vzdialeného úložiska, ktoré je možné využiť na udržiavanie a zdieľanie výskumného softvéru a spoluprácu na ňom. Nástroj je dosť rozšírený a hoci si na začiatku vyžaduje viac učenia, ukázalo sa, že je neoceniteľným nástrojom pri vytváraní otvorených a reprodukovateľných pracovných postupov výskumu. -Having the research software on GitHub is just the first part; it is equally important to have a published and persistent identifier associated with it, such as a DOI. There are several ways of associating a DOI with a GitHub repository; the easiest one is to employ [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(a free, open catch-all repository created by [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) and [CERN](https://home.cern/)\) to do the assignment, although other repositories for archiving software and obtaining a DOI do exist, such as [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo integrates with GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) to archive the software and provide a DOI when developers make a formal release on GitHub. +Uložiť výskumný softvér na GitHub je len prvý krok, je rovnako dôležité, aby mal zverejnený trvalý identifikátor, ako napríklad DOI. Exituje niekoľko spôsobov, ako spojiť DOI s repozitárom GitHub: najjednoduchší spôsob na vytvorenie a pridelenie trvalého identifikátora je využitie repozitára [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(bezplatný, otvorený univerzálny repozitár vytvorený organizáciami [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) a [CERN](https://home.cern/)\), hoci k dispozícii sú aj ďalšie repozitáre na archivovanie softvéru a získanie DOI ako [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo sa integruje s GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) s cieľom archivovať softvér a prideliť mu DOI, keď ho vývojári formálne zverejnia v GitHub-e. -Publicly shared software is not actually open source unless accompanied by a suitable license, because by default software \(along with any other creative work\) falls under exclusive copyright to the creators, meaning no one else can use, copy, distribute, or modify your work \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(If you truly want to share your code with no restrictions whatsoever, you can [dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense).\) Instead, you should choose an appropriate license for your software, based on what you would prefer to let others do \(or prevent them from doing\) with your code; the [choosealicense.org](https://choosealicense.com) site is a helpful resource to differentiate between licenses, although it does not feature [every available or popular open-source license](https://opensource.org/licenses). Once you select a license, put the text—edited to include the author name\(s\) and year—in the software repository as a plaintext LICENSE file. +Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnkao ak iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označneý ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_research_software_open_source.png) From ac9487c693f119ff654af4a7920647e60b70a494 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 18 Nov 2021 19:25:28 +0100 Subject: [PATCH 060/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 50 +++++++++---------- 1 file changed, 25 insertions(+), 25 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index d01cb4e..835f395 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -49,62 +49,62 @@ Tieto vlastnosti sa vzťahujú k definícii otvoreného zdrojového kódu ([Open Uložiť výskumný softvér na GitHub je len prvý krok, je rovnako dôležité, aby mal zverejnený trvalý identifikátor, ako napríklad DOI. Exituje niekoľko spôsobov, ako spojiť DOI s repozitárom GitHub: najjednoduchší spôsob na vytvorenie a pridelenie trvalého identifikátora je využitie repozitára [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(bezplatný, otvorený univerzálny repozitár vytvorený organizáciami [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) a [CERN](https://home.cern/)\), hoci k dispozícii sú aj ďalšie repozitáre na archivovanie softvéru a získanie DOI ako [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo sa integruje s GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) s cieľom archivovať softvér a prideliť mu DOI, keď ho vývojári formálne zverejnia v GitHub-e. -Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnkao ak iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označneý ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). +Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnkao ak iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označený ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_research_software_open_source.png) -Although sharing software in any form is better than not sharing it, your software will have more impact and be more easily used by others—and your future self!—if you include documentation. This can include helpful comments in the code that explain **why** you did something \(rather than what you did, which should be evident\), an informative README file that describes what your software does and gives some helpful information \(e.g., how to install, how to cite, how to run, important dependencies\), tutorials/examples, and/or API documentation \(which may be automatically generated from properly formatted comments in the code\). +Hoci zdieľanie softvéru v akejkoľvek forme je lepšie ako ho nezdieľať vôbec, jeho dopad bude väčší a použitie ďalšími používateľmi, vrátane vás samotných v budúcnosti, jednoduchšie, ak budete zdieľať aj dokumentáciu. Táto môže zahŕňať užitočné poznámky v kóde, ktoré vysvetlia **prečo** ste niečo urobili \(skôr ako to, čo ste urobili, pretože to by malo byť zrejmé\), informatívny README súbor, ktorý opisuje, čo váš softvér robí a obsahuje užitočné informácie \(napr., spôsob inštalácie, citovanie, spustenia, dôležité závislosti\), tutoriály/príklady a/alebo API dokumentáciu \(ktorá sa môže automaticky vygenerovať zo správne naformátovaných poznámok v kóde\). -Missing or inaccessible dependencies or insufficient documentation of the computational environment are very common barriers to reuse and reproducibility. One approach to address these barriers is to share your code with your computational environment using container technology. Containers package the code with the dependencies and computational environment so others can more easily run your analysis. Examples of container implementation in research include [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675), [Binder](https://mybinder.readthedocs.io/en/latest/), and [Code Ocean](https://codeocean.com/). +Chýbajúce alebo nedostupné závislosti alebo nedostatočná dokumnetácia výpočtového prostredia predstavujú veľmi časté prekážky opätovného použitia a reprodukovateľnosti. Jeden zo spôsobov ako odstrániť tieto prekážky je zdieľať kód s výpočtovým prostredím pomocou kontajnerovej technológie. Kontajnery obsahujú kód so závislosťami a výpočtovým prostredím, takže ďalší používatelia môžu vašu analýzu spustiť jednoduchšie. Medzi príklady implementácie kontajnerov vo výskume patria platformy [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675), [Binder](https://mybinder.readthedocs.io/en/latest/) a [Code Ocean](https://codeocean.com/). -When you use software — whether you wrote it, or someone else did and made it available — appropriate citation is important for reproducibility \(discussed more in [Section 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); briefly, the version used can change your results or interpretation\) and giving credit to the developers of the software \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). The decision of when to cite software is up to you as the researcher, but we recommend a citation whenever the software did some work integral to your results, interpretation, or conclusions. The best way to make _your_ code easily citable is to use the GitHub–Zenodo integration described before and provide the resulting DOI in an obvious place like the software’s README, perhaps along with a suggested citation format. When citing any software, you should include at minimum the author name\(s\), software title, version number, and unique identifier/locator \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). If you use someone else’s software and they provided a DOI, then you can easily use that to identify and point to the software; if they did not archive their software, then you should include a URL where the software can be found and the version number or \(e.g.\) commit hash. +Keď používate softvér, či už ste ho napísali vy alebo niekto iný, kto ho aj sprístupnil, je dôležité náležite ho citovať kvoli reprodukovateľnosti \(viac v [Časti 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); stručne - verzia, ktorú ste použili, môže zmeniť výsledky alebo interpretáciu\) a priznaniu autrostva (kreditu) tvorcom softvéru \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Rozhodnutie o tom, kedy citovať, je na vás ako na vedcovi, ale odporúčame citovať vzdy, keď softvér vykonal nejakú činnosť, ktorá je neodeliteľnou súčasťou vašich výsledkov, interpretácie alebo záverov. Najlepší spôsob ako umožniť, aby sa dal _váš_ kód ľahko citovať, je využiť prepojenie repozitárov GitHub a Zenodo, spmenuté vyššie v texte, a uviesť výsledný identifikátor digitálneho objektu (DOI) na zrejmom mieste, ako je README súbor softvéru, možno spolu s navrhnovanou formou citácie. Pri citovaní softvéru by ste mali uviesť minimálne meno autora/autorov, názov softvéru, číslo verzie a jedinečný identifikátor/lokátor \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Ak používate softvér niekoho iného a oni uviedli DOI, môžete pomocou tohto identifikátora jednoducho identifikovať softvér a nasmerovať naň. Pokiaľ softvér nearchivovali, mali by ste uviesť adresu URL, kde sa dá softvér nájsť a číslo verzie alebo \(napr.\) commit hash (pozn. prekl., ide o identifikátor (hash) zmeny súboru (commit)). -Additional, more complicated concepts include automated testing and continuous integration of software, packaging of software in binary formats, and governance and management of multi-person open-source projects \(i.e., codes of conduct, contributing guides\). Some of these topics are described by [Scopatz and Huff \(2015\)](http://lilith.fisica.ufmg.br/~dickman/transfers/comp/textos/Effective%20Computation%20in%20Physics%20(Python).pdf). [Wilson et al. \(2017\)](https://doi.org/10/gbkbwp) also provide a practical guide to best practices for scientific computing that includes advice specifically on research software development. +Komplikovanejšie koncepty obsahujú aj automatické testovanie a nepretržitú integráciu softvéru, balíky softvéru v binárnych formátoch a správu a manažment projektov s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré rieši viacero osôb \(t.j., kódey správania, príručky prispievateľov/contributing guides\). Niektorým témam sa venujú [Scopatz a Huff \(2015\)](http://lilith.fisica.ufmg.br/~dickman/transfers/comp/textos/Effective%20Computation%20in%20Physics%20(Python).pdf). [Wilson et al. \(2017\)](https://doi.org/10/gbkbwp) tiež poskytujú praktického sprievodcu najlepších postupov vedeckého programovanie (scientific computing), ktorý obsahuje rady špecifické pre vývoj výskumného softvéru. ## -##### Open Source Hardware +##### Open-source hardvér -The open source principles above extend to hardware. Researchers often use proprietary instrumentation or hardware in their research that is not freely accessible, reusable, or adaptable. Scientific hardware includes everything from sequencing tools and microscopes to specialized testing equipment and particle colliders. Open Science Hardware \(OScH\) community, for example, is leading a push for the open source movement to include scientific tools, hardware, and research infrastructures through their [Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/). +Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Vedci vo svojom výskume často používajú proprietárné prístroje alebo hardvér, ktorý nie je voľne prístupný, nedá sa opätovne použiť alebo prispôsbiť. Vedecký hardvér zahŕňa všetko od sekvenčných nástrojov a mikroskopov až po špecializované testovacie zariadenia a urýchľovače častíc. Napríklad komunita pre otvorený vedecký hardvér \(OScH\, z angl. Open Science Hardware) prostredníctvom svojho Globálneho plánu otvoreného vedeckého hardvéru ([Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/))presadzuje, aby hnutie za otvorený softvér zahrnulo aj vedecké nástroje, hardvér a výskumnú infraštruktúru . ## -#### Skills +#### Zručnosti -* Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. +* Vytvoriť repozitár v vo webovej službe GitHub a umožniť integráciu s repozitárom Zenodo. Zabezpečiť prvé vydanie softvéru. Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. -* Choose a software license using \(e.g.\) [choosealicense](https://choosealicense.com) or the [Open Source Initiative](https://opensource.org/licenses). +* Vybrať softvérovú licenciu za pomoci nástroja \(napr.\) [choosealicense](https://choosealicense.com) alebo iniciatívy [Open Source Initiative](https://opensource.org/licenses). -* Create documentation for a software package, including README, comments, and examples. +* Vytvoriť dokumentáciu pre softvérový balík, vrátane súboru README, poznámok či príkladov. Create documentation for a software package, including README, comments, and examples. -* Appropriately cite software used for a paper. +* V článku správne citovať použitý softvér. ? Správne citovať softvér použitý pre článok. Appropriately cite software used for a paper. ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "I can’t share my software—it’s too messy / it doesn’t have good documentation / I didn’t leave good comments!" +Otázka: "Nemôžem zdieľať svoj softvér - je príliš chaotický / nemá dobrú dokumentáciu / neurobil som dobré poznámky!" -A: Developers of research software around the world empathize with this feeling—people rarely feel like their code is "ready" to publicly share or that it is “finished”. However, as [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n) put it, “if your code is good enough to do the job, then it is good enough to release—and releasing it will help your research and your field.” In other words, if you feel comfortable enough with your software to publish a study or report results, then the code is sufficiently developed to share with your colleagues. \(In the other direction, if you don’t feel comfortable sharing the code, then perhaps it requires more development or testing before using in a publication\). Plus, sharing your code allows others to improve and build upon it, leading to even greater impact and innovation \(and citations for you!\). +Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - ľudia majú máklokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako to napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumue aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, potom je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a ccitáciám pre vás!\). -Q: "What if someone takes the code I have shared and uses it for nefarious purposes, or claims they wrote it?" +Otázka: "Čo ak niekto použije kód, ktorý som zdieľal, na nekalé účely alebo bude tvrdiť, že ho napísal?" -A: Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. +Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili? zneužili váš softvér. Napríklad bežná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednoati a zároveň deklaruje, že sa neposkytuej žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. -Q: "If I share my code in an online repository, I will be deluged with requests for user support." +Otázka: "Ak budem zdieľať svoj kód v online repozitári, zaplavia ma žiadosti o používateľskú podporu." -A: Although potential users may ask you for help, either via email or \(e.g.\) issues filed on the online repository, you are under no obligation to provide support if you prefer not to or cannot do so. An appropriate license even provides you with legal protection for this \(e.g., the no-warranty clause of the [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\). +Odpoveď: Hoci je možné je vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť odporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr., klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). -Common misconception: simply putting code online makes it open-source software. In fact, unless the software is accompanied by a license that grants permission for others to use, copy, modify, and/or distribute, then the developer\(s\) retain exclusive copyright. A open-source license needs to accompany the code to make it open-source software. +Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu,, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, potom si vývojár/vývojári ponechávajú výhradné autorské práva. Open-source licencia musí spravádzať kód, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania Learning outcomes -1. Be able to share software under the most appropriate license \(i.e., both the tools and the licensing\). +1. Naučiť sa zdieľať softvér pod najvhodnejšou licenciou \(t.j., vedieť používať aj nástroje, aj licencovanie\). -2. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. +2. Vedieť sa nahrať (upload), vytvárať verzie a registrovať časť kódu s trvalým identifikátrom. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. -3. Be able to cite software used for a research article. +3. Vedieť citovať softvér použitý vo vedeckom článku. Be able to cite software used for a research article. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Balasegaram et al. (2017). An open source pharma roadmap. [doi.org/10.1371/journal.pmed.1002276](https://doi.org/10.1371/journal.pmed.1002276) From abd4f11378c027b7a32d825736b2f006ae3dd9f2 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 19 Nov 2021 07:52:18 +0100 Subject: [PATCH 061/105] Update README.md --- 02OpenScienceBasics/README.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/README.md b/02OpenScienceBasics/README.md index bbab80e..793bc23 100644 --- a/02OpenScienceBasics/README.md +++ b/02OpenScienceBasics/README.md @@ -14,9 +14,9 @@ Každá časť má takú štruktúru, ktorá zahŕňa krátky opis témy; vysvet * [5. Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) * [6. Otvorené licencie a formáty súborov](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/06OpenLicensingAndFileFormats.md) * [7. Kolaboratívne platformy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md) -* [8. Open Peer Review Metrics And Evaluation](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md) +* [8. Otvorené recenzné konanie, metriky a hodnotenie](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md) * [9. Politiky otvorenej vedy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) * [10. Občianska veda](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) * [11. Otvorené vzdelávacie zdroje](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) -* [12. Open Advocacy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) +* [12. Podpora a presadzovanie otvorenej vedy/Open Advocacy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) From 8d23f3c5c5f0664bf3299920e05025bdcef0070d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 19 Nov 2021 09:19:17 +0100 Subject: [PATCH 062/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 50 +++++++++---------- 1 file changed, 25 insertions(+), 25 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index 835f395..74f2e34 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -1,35 +1,35 @@ -## 3. Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód Open Research Software and Open Source +## 3. Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód ### Čo je to? -Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na anlýzu, simuláci, vizualizáciu atď., ak je úplný zdrojový kód dostupný. Podľa definície otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, odvodenie a redistribúciu. +Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na analýzu, simuláciu, vizualizáciu atď., ak je úplný zdrojový kód dostupný. Podľa definície otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, odvodenie a redistribúciu. ### Odôvodnenie Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalšie rozvíjanie alebo reprodukovanie daného výskumu si vyžaduje prístup k úplnému zdrojovému kódu daného softvéru \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). Ako povedali Buckheit a Donoho, parafrázujúc Jona Claerbouta, "Článok o výpočtovom výsledku je reklama, nie veda. Skutočný vedecký článok informuje o úplnom softvérovom prostredí, óde a dátach, ktoré vyprodukovali výsledok. ? Skutočná veda znamená úplné softvérové prostredie, kód a dáta, ktoré vyprodukovali ?priniesli výsledok. " An article about a computational result is advertising, not scholarship. The actual scholarship is the full software environment, code and data, that produced the result’’ \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Otvorený prístup k otvorenému zdrojovému kódu výskumného softvéru tiež zlepšuje impakt výskumu \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). -Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznčnosti, ktorá vzniká pri snake o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku This is due to the unavoidable ambiguity that arises when trying to fully describe software using natural language, e.g., in a paper \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. +Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku This is due to the unavoidable ambiguity that arises when trying to fully describe software using natural language, e.g., in a paper \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. -Otvorené zdieľanie softvéru umožňujej okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. +Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. ## ### Ciele vzdelávania -1. Naučiť sa charakteristiky ovtoreného softvéru; pochopiť etické, právne, ekonomické argumenty pre a proti otvorenému softvéru, ako aj argumenty o jeho dopade na výskum; porozumieť požiadavkám na kvalitu zótvoreného kódu. +1. Poznať charakteristiky otvoreného softvéru; pochopiť etické, právne, ekonomické argumenty pre a proti otvorenému softvéru, ako aj argumenty o jeho dopade na výskum; porozumieť požiadavkám na kvalitu otvoreného kódu. -2. Naučiť sa, ako používaťť existujúci otvorený softvér a ako ho správne citovať alebo uviesť autora. +2. Naučiť sa, ako používať existujúci otvorený softvér a ako ho správne citovať alebo uviesť autora. -3. Naučiť sa, ako používať spoločné?bežne nástroje a služby na otvorené zdieľanie výskumných kódov. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. +3. Naučiť sa, ako používať spoločné?bežné nástroje a služby na otvorené zdieľanie výskumných kódov. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. -4. Vedieť vybrať vhodnú licenciu pre sofvtér a pochopiť rozdiel medzi permisívnymi a nepermisívnymi licenciami. +4. Vedieť vybrať vhodnú licenciu pre softvér a pochopiť rozdiel medzi permisívnymi a nepermisívnymi licenciami. ### Kľúčové prvky ## #### Poznatky -K dispozícii máme niekoľko patforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére, výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na takéto hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: There are several different platforms that support open sharing and collaboration on software, research or otherwise. = nie je mi úplne jasné, na čo sa tu vzťahuje to "otherwise" First of all, you can use this checklist to evaluate openness of existing research software: +K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére, výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na takéto hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: There are several different platforms that support open sharing and collaboration on software, research or otherwise. = nie je mi úplne jasné, na čo sa tu vzťahuje to "otherwise" First of all, you can use this checklist to evaluate openness of existing research software: * Je softvér dostupná a dá stiahnuť a inštalovať? Is the software available to download and install? @@ -37,43 +37,43 @@ K dispozícii máme niekoľko patforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvo * Má softvér podmienky na používanie? Does the software have conditions on the use? -* Je zdrojový kód dostupný na kontrolu? Je môžné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? +* Je zdrojový kód dostupný na kontrolu? Je možné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? * Je úplná história zdrojového kódu k dispozícii na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? -* Sú závislosti (dependencies) sofvéru \(hardvér a softvér\) správne opísané? Vyžaduje získanie a použitie týchto závislostí iba priemrane minimálne úsilie? Are the dependencies of the software (hardware and software) described properly?Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? +* Sú závislosti (dependencies) softvéru \(hardvér a softvér\) správne opísané? Vyžaduje získanie a použitie týchto závislostí iba primerane minimálne úsilie? Are the dependencies of the software (hardware and software) described properly?Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? Tieto vlastnosti sa vzťahujú k definícii otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) a stavajú na nej. -[GitHub](www.github.com) je obľúbený nástroj, ktorý umožňuje kontrolu verzií: mamanžment a celkové sledovanie zmien v konkrétnej časti softvéru. Služby ako [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/) a ďalšie poskytujú rozhranie, interfejs, na prístup k nástroju, ako aj služby vzdialeného úložiska, ktoré je možné využiť na udržiavanie a zdieľanie výskumného softvéru a spoluprácu na ňom. Nástroj je dosť rozšírený a hoci si na začiatku vyžaduje viac učenia, ukázalo sa, že je neoceniteľným nástrojom pri vytváraní otvorených a reprodukovateľných pracovných postupov výskumu. +[GitHub](www.github.com) je obľúbený nástroj, ktorý umožňuje kontrolu verzií: manažment a celkové sledovanie zmien v konkrétnej časti softvéru. Služby ako [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/) a ďalšie poskytujú rozhranie na prístup k nástroju, ako aj služby vzdialeného úložiska, ktoré je možné využiť na udržiavanie a zdieľanie výskumného softvéru a spoluprácu na ňom. Nástroj je dosť rozšírený a hoci si na začiatku vyžaduje viac učenia, ukázalo sa, že je neoceniteľným nástrojom pri vytváraní otvorených a reprodukovateľných pracovných postupov výskumu. Uložiť výskumný softvér na GitHub je len prvý krok, je rovnako dôležité, aby mal zverejnený trvalý identifikátor, ako napríklad DOI. Exituje niekoľko spôsobov, ako spojiť DOI s repozitárom GitHub: najjednoduchší spôsob na vytvorenie a pridelenie trvalého identifikátora je využitie repozitára [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(bezplatný, otvorený univerzálny repozitár vytvorený organizáciami [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) a [CERN](https://home.cern/)\), hoci k dispozícii sú aj ďalšie repozitáre na archivovanie softvéru a získanie DOI ako [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo sa integruje s GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) s cieľom archivovať softvér a prideliť mu DOI, keď ho vývojári formálne zverejnia v GitHub-e. -Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnkao ak iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označený ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). +Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnako ako iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označený ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_research_software_open_source.png) Hoci zdieľanie softvéru v akejkoľvek forme je lepšie ako ho nezdieľať vôbec, jeho dopad bude väčší a použitie ďalšími používateľmi, vrátane vás samotných v budúcnosti, jednoduchšie, ak budete zdieľať aj dokumentáciu. Táto môže zahŕňať užitočné poznámky v kóde, ktoré vysvetlia **prečo** ste niečo urobili \(skôr ako to, čo ste urobili, pretože to by malo byť zrejmé\), informatívny README súbor, ktorý opisuje, čo váš softvér robí a obsahuje užitočné informácie \(napr., spôsob inštalácie, citovanie, spustenia, dôležité závislosti\), tutoriály/príklady a/alebo API dokumentáciu \(ktorá sa môže automaticky vygenerovať zo správne naformátovaných poznámok v kóde\). -Chýbajúce alebo nedostupné závislosti alebo nedostatočná dokumnetácia výpočtového prostredia predstavujú veľmi časté prekážky opätovného použitia a reprodukovateľnosti. Jeden zo spôsobov ako odstrániť tieto prekážky je zdieľať kód s výpočtovým prostredím pomocou kontajnerovej technológie. Kontajnery obsahujú kód so závislosťami a výpočtovým prostredím, takže ďalší používatelia môžu vašu analýzu spustiť jednoduchšie. Medzi príklady implementácie kontajnerov vo výskume patria platformy [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675), [Binder](https://mybinder.readthedocs.io/en/latest/) a [Code Ocean](https://codeocean.com/). +Chýbajúce alebo nedostupné závislosti alebo nedostatočná dokumentácia výpočtového prostredia predstavujú veľmi časté prekážky opätovného použitia a reprodukovateľnosti. Jeden zo spôsobov ako odstrániť tieto prekážky je zdieľať kód s výpočtovým prostredím pomocou kontajnerovej technológie. Kontajnery obsahujú kód so závislosťami a výpočtovým prostredím, takže ďalší používatelia môžu vašu analýzu spustiť jednoduchšie. Medzi príklady implementácie kontajnerov vo výskume patria platformy [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675), [Binder](https://mybinder.readthedocs.io/en/latest/) a [Code Ocean](https://codeocean.com/). -Keď používate softvér, či už ste ho napísali vy alebo niekto iný, kto ho aj sprístupnil, je dôležité náležite ho citovať kvoli reprodukovateľnosti \(viac v [Časti 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); stručne - verzia, ktorú ste použili, môže zmeniť výsledky alebo interpretáciu\) a priznaniu autrostva (kreditu) tvorcom softvéru \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Rozhodnutie o tom, kedy citovať, je na vás ako na vedcovi, ale odporúčame citovať vzdy, keď softvér vykonal nejakú činnosť, ktorá je neodeliteľnou súčasťou vašich výsledkov, interpretácie alebo záverov. Najlepší spôsob ako umožniť, aby sa dal _váš_ kód ľahko citovať, je využiť prepojenie repozitárov GitHub a Zenodo, spmenuté vyššie v texte, a uviesť výsledný identifikátor digitálneho objektu (DOI) na zrejmom mieste, ako je README súbor softvéru, možno spolu s navrhnovanou formou citácie. Pri citovaní softvéru by ste mali uviesť minimálne meno autora/autorov, názov softvéru, číslo verzie a jedinečný identifikátor/lokátor \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Ak používate softvér niekoho iného a oni uviedli DOI, môžete pomocou tohto identifikátora jednoducho identifikovať softvér a nasmerovať naň. Pokiaľ softvér nearchivovali, mali by ste uviesť adresu URL, kde sa dá softvér nájsť a číslo verzie alebo \(napr.\) commit hash (pozn. prekl., ide o identifikátor (hash) zmeny súboru (commit)). +Keď používate softvér, či už ste ho napísali vy alebo niekto iný, kto ho aj sprístupnil, je dôležité, aby ste ho správne citovali kvôli reprodukovateľnosti \(viac v [Časti 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); stručne - verzia, ktorú ste použili, môže zmeniť výsledky alebo interpretáciu\) a priznaniu autorstva (kreditu) tvorcom softvéru \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Rozhodnutie o tom, kedy citovať, je na vás ako na vedcovi, ale odporúčame citovať vždy, keď softvér vykonal nejakú činnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vašich výsledkov, interpretácie alebo záverov. Najlepší spôsob ako umožniť, aby sa dal _váš_ kód ľahko citovať, je využiť prepojenie repozitárov GitHub a Zenodo, spomenuté vyššie v texte, a uviesť výsledný identifikátor digitálneho objektu (DOI) na zrejmom mieste, ako je README súbor softvéru, možno spolu s navrhovanou formou citácie. Pri citovaní softvéru by ste mali uviesť minimálne meno autora/autorov, názov softvéru, číslo verzie a jedinečný identifikátor/lokátor \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Ak používate softvér niekoho iného a oni uviedli DOI, môžete pomocou tohto identifikátora jednoducho identifikovať softvér a nasmerovať naň. Pokiaľ softvér nearchivovali, mali by ste uviesť adresu URL, kde sa dá softvér nájsť a číslo verzie alebo \(napr.\) commit hash (pozn. prekl., ide o identifikátor (hash) zmeny súboru (commit)). -Komplikovanejšie koncepty obsahujú aj automatické testovanie a nepretržitú integráciu softvéru, balíky softvéru v binárnych formátoch a správu a manažment projektov s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré rieši viacero osôb \(t.j., kódey správania, príručky prispievateľov/contributing guides\). Niektorým témam sa venujú [Scopatz a Huff \(2015\)](http://lilith.fisica.ufmg.br/~dickman/transfers/comp/textos/Effective%20Computation%20in%20Physics%20(Python).pdf). [Wilson et al. \(2017\)](https://doi.org/10/gbkbwp) tiež poskytujú praktického sprievodcu najlepších postupov vedeckého programovanie (scientific computing), ktorý obsahuje rady špecifické pre vývoj výskumného softvéru. +Komplikovanejšie koncepty obsahujú aj automatické testovanie a nepretržitú integráciu softvéru, balíky softvéru v binárnych formátoch a správu a manažment projektov s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré rieši viacero osôb \(t.j., kódexy správania, príručky prispievateľov/contributing guides\). Niektorým témam sa venujú [Scopatz a Huff \(2015\)](http://lilith.fisica.ufmg.br/~dickman/transfers/comp/textos/Effective%20Computation%20in%20Physics%20(Python).pdf). [Wilson et al. \(2017\)](https://doi.org/10/gbkbwp) tiež poskytujú praktického sprievodcu najlepších postupov vedeckého programovanie (scientific computing), ktorý obsahuje rady špecifické pre vývoj výskumného softvéru. ## ##### Open-source hardvér -Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Vedci vo svojom výskume často používajú proprietárné prístroje alebo hardvér, ktorý nie je voľne prístupný, nedá sa opätovne použiť alebo prispôsbiť. Vedecký hardvér zahŕňa všetko od sekvenčných nástrojov a mikroskopov až po špecializované testovacie zariadenia a urýchľovače častíc. Napríklad komunita pre otvorený vedecký hardvér \(OScH\, z angl. Open Science Hardware) prostredníctvom svojho Globálneho plánu otvoreného vedeckého hardvéru ([Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/))presadzuje, aby hnutie za otvorený softvér zahrnulo aj vedecké nástroje, hardvér a výskumnú infraštruktúru . +Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Vedci vo svojom výskume často používajú proprietárne prístroje alebo hardvér, ktorý nie je voľne prístupný, nedá sa opätovne použiť alebo prispôsobiť. Vedecký hardvér zahŕňa všetko od sekvenčných nástrojov a mikroskopov až po špecializované testovacie zariadenia a urýchľovače častíc. Napríklad komunita pre otvorený vedecký hardvér \(OScH\, z angl. Open Science Hardware) prostredníctvom svojho Globálneho plánu otvoreného vedeckého hardvéru ([Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/))presadzuje, aby hnutie za otvorený softvér zahrnulo aj vedecké nástroje, hardvér a výskumnú infraštruktúru . ## #### Zručnosti -* Vytvoriť repozitár v vo webovej službe GitHub a umožniť integráciu s repozitárom Zenodo. Zabezpečiť prvé vydanie softvéru. Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. +* Vytvoriť repozitár v vo webovej službe GitHub a umožniť integráciu s repozitárom Zenodo. Zabezpečiť prvé vydanie softvéru. Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. * Vybrať softvérovú licenciu za pomoci nástroja \(napr.\) [choosealicense](https://choosealicense.com) alebo iniciatívy [Open Source Initiative](https://opensource.org/licenses). -* Vytvoriť dokumentáciu pre softvérový balík, vrátane súboru README, poznámok či príkladov. Create documentation for a software package, including README, comments, and examples. +* Vytvoriť dokumentáciu pre softvérový balík, vrátane súboru README, poznámok či príkladov. Create documentation for a software package, including README, comments, and examples. * V článku správne citovať použitý softvér. ? Správne citovať softvér použitý pre článok. Appropriately cite software used for a paper. @@ -82,24 +82,24 @@ Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Ved Otázka: "Nemôžem zdieľať svoj softvér - je príliš chaotický / nemá dobrú dokumentáciu / neurobil som dobré poznámky!" -Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - ľudia majú máklokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako to napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumue aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, potom je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a ccitáciám pre vás!\). +Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - ľudia majú málokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako to napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumu aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, potom je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a citáciám pre vás!\). Otázka: "Čo ak niekto použije kód, ktorý som zdieľal, na nekalé účely alebo bude tvrdiť, že ho napísal?" -Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili? zneužili váš softvér. Napríklad bežná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednoati a zároveň deklaruje, že sa neposkytuej žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. +Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili? zneužili váš softvér. Napríklad častá?často používaná?bežná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednosti a zároveň deklaruje, že sa neposkytuje žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. Otázka: "Ak budem zdieľať svoj kód v online repozitári, zaplavia ma žiadosti o používateľskú podporu." Odpoveď: Hoci je možné je vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť odporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr., klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). -Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu,, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, potom si vývojár/vývojári ponechávajú výhradné autorské práva. Open-source licencia musí spravádzať kód, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. +Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu,, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, potom si vývojár/vývojári ponechávajú výhradné autorské práva. Open-source licencia musí byť pripojená ku kódu, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. ## -### Výsledky vzdelávania Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania -1. Naučiť sa zdieľať softvér pod najvhodnejšou licenciou \(t.j., vedieť používať aj nástroje, aj licencovanie\). +1. Naučiť sa zdieľať softvér pod najvhodnejšou licenciou \(t.j., vedieť používať aj nástroje, aj licencie\). -2. Vedieť sa nahrať (upload), vytvárať verzie a registrovať časť kódu s trvalým identifikátrom. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. +2. Vedieť sa nahrať (upload), vytvárať verzie a registrovať časť kódu s trvalým identifikátorom. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. 3. Vedieť citovať softvér použitý vo vedeckom článku. Be able to cite software used for a research article. From f9abb9286c9bd66db4fc532332d5630726ef4140 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 19 Nov 2021 11:28:14 +0100 Subject: [PATCH 063/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 26 +++++++++---------- 1 file changed, 13 insertions(+), 13 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index 7af144e..7495d2c 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -1,32 +1,32 @@ ## -## 4. Reproducible Research and Data Analysis +## 4. Reprodukovateľný výskum a analýza dát -### What is it? +### Čo je to? -Reproducibility means that research data and code are made available so that others are able to reach the same results as are claimed in scientific outputs. Closely related is the concept of replicability, the act of repeating a scientific methodology to reach similar conclusions. These concepts are core elements of empirical research. +Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukvateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. -Improving reproducibility leads to increased rigour and quality of scientific outputs, and thus to greater trust in science. There has been a growing need and willingness to expose research workflows from initiation of a project and data collection right through to the interpretation and reporting of results. These developments have come with their own sets of challenges, including designing integrated research workflows that can be adopted by collaborators while maintaining high standards of integrity. +Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov, a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota ukázať vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a beru dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vyského štandardu integrity. -The concept of reproducibility is directly applied to the scientific method, the cornerstone of Science, and particularly to the following five steps: +Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný kameň vedy, a obzvlášť na týchto päť krokov: -1. Formulating a hypothesis +1. formulovanie hypotézy -2. Designing the study +2. nadizajnovanie výskumu ? štúdie Designing the study -3. Running the study and collecting the data +3. realizácia výskumu a zber dát Running the study and collecting the data -4. Analyzing the data +4. analyzovanie dát -5. Reporting the study +5. informovanie o výskume Reporting the study -Each of these steps should be clearly reported by providing clear and open documentation, and thus making the study transparent and reproducible. +O každom z týchto krokov by malo jasne informovať tým, že sa vypracuje a poskytne jasná a otvorená dokumentácia a výskum tak bude transparentný a reprodukovateľný. ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_reproducible_research_data_analysis.png) -### Rationale +### Odôvodnenie -Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. +K príčinám nereprodukovateľnosti môžu ďalej prispievať spoločné ? všeobecné ? preklenujúce ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. While understanding the full range of factors that contribute to reproducibility is important, it can also be hard to break down these factors into steps that can immediately be adopted into an existing research program and immediately improve its reproducibility. One of the first steps to take is to assess the current state of affairs, and to track improvement as steps are taken to increase reproducibility even more. Some of the common issues with research reproducibility are shown in the figure below. From fa3cdef9a725d81aaf08e11b5807ab4d60fc22cf Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 23 Nov 2021 15:38:01 +0100 Subject: [PATCH 064/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 18 +++++++++--------- 1 file changed, 9 insertions(+), 9 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index 7495d2c..cb02054 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -4,9 +4,9 @@ ### Čo je to? -Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukvateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. +Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukovateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. -Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov, a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota ukázať vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a beru dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vyského štandardu integrity. +Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota odhaliť vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a zberu dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vysokého štandardu integrity. Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný kameň vedy, a obzvlášť na týchto päť krokov: @@ -20,25 +20,25 @@ Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný ka 5. informovanie o výskume Reporting the study -O každom z týchto krokov by malo jasne informovať tým, že sa vypracuje a poskytne jasná a otvorená dokumentácia a výskum tak bude transparentný a reprodukovateľný. +O každom kroku bude informovať jasná a otvorená dokumentácia, čím sa zabezpečí transparentnosť a reprodukovateľnosť výskumu. ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_reproducible_research_data_analysis.png) ### Odôvodnenie -K príčinám nereprodukovateľnosti môžu ďalej prispievať spoločné ? všeobecné ? preklenujúce ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. +K príčinám nereprodukovateľnosti môžu ďalej prispievať spoločné ? všeobecné ? preklenujúce ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora-dole" (‘top-down’ overarching factor). Z perspektívy pôsobenia zdola nahor (‘bottom-up’ perspective) je to kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. -While understanding the full range of factors that contribute to reproducibility is important, it can also be hard to break down these factors into steps that can immediately be adopted into an existing research program and immediately improve its reproducibility. One of the first steps to take is to assess the current state of affairs, and to track improvement as steps are taken to increase reproducibility even more. Some of the common issues with research reproducibility are shown in the figure below. +Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a okamžite tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdiť aktuálny stav a sledovať zlepšenie v rámci procesu prijímania krokov na ešte väčšie zvýšenie reprodukovateľnosti. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu sú ukázané na obrázku nižšie. ![](/Images/image_2.png) -Source: Symposium report, October 2015. Reproducibility and reliability of biomedical research: improving research practice [PDF](https://acmedsci.ac.uk/viewFile/56314e40aac61.pdf). +Zdroj: Symposium report, October 2015. Reproducibility and reliability of biomedical research: improving research practice [PDF](https://acmedsci.ac.uk/viewFile/56314e40aac61.pdf). -[Goodman, Fanelli, & Ioannidis \(2016\)](https://doi.org/10/gc5sjs) note that in epidemiology, computational biology, economics, and clinical trials, reproducibility is often defined as: +[Goodman, Fanelli, & Ioannidis \(2016\)](https://doi.org/10/gc5sjs) uvádzajú, že v epidemiológii, výpočtovej biológii, ekonómii a klinických štúdiách sa reprodukovateľnosť často definuje ako: -_"the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ +_"schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. To znamená, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ -This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. +Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale vytvoria nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom, môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. Reproducibility can be assessed at several different levels: at the level of an individual project \(e.g., a paper, an experiment, a method or a dataset\), an individual researcher, a lab or research group, an institution, or even a research field. Slightly different kinds of criteria and points of assessment might apply to these different levels. For example, an institution upholds reproducibility practices if it institutes policies that reward researchers who conduct reproducible research. On the other hand, a research field might be considered to have a higher level of reproducibility if it develops community-maintained resources that promote and enable reproducible research practices, such as data repositories, or common data-sharing standards. From da1b705ca6341fa9fcdf05650646a0f662b9793f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 15 Feb 2022 10:08:29 +0100 Subject: [PATCH 065/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 42 +++++++++---------- 1 file changed, 21 insertions(+), 21 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index 74f2e34..173e98f 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -3,20 +3,20 @@ ### Čo je to? -Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom sa vzťahuje na používanie a vývoj softvéru na analýzu, simuláciu, vizualizáciu atď., ak je úplný zdrojový kód dostupný. Podľa definície otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\), a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje modifikáciu, odvodenie a redistribúciu. +Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom znamená, že ide o používanie a vývoj softvéru na analýzu, simuláciu, vizualizáciu atď., ktorého zdrojový kód je úplne dostupný. Podľa definície otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) sa softvér s otvoreným zdrojovým kódom musí distribuovať vo forme zdrojového kódu a/alebo kompilovanej forme \(v druhom prípade s dostupným zdrojovým kódom\) a musí sa zdieľať pod licenciou, ktorá umožňuje jeho modifikáciu, odvodenie a redistribúciu. ### Odôvodnenie -Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalšie rozvíjanie alebo reprodukovanie daného výskumu si vyžaduje prístup k úplnému zdrojovému kódu daného softvéru \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). Ako povedali Buckheit a Donoho, parafrázujúc Jona Claerbouta, "Článok o výpočtovom výsledku je reklama, nie veda. Skutočný vedecký článok informuje o úplnom softvérovom prostredí, óde a dátach, ktoré vyprodukovali výsledok. ? Skutočná veda znamená úplné softvérové prostredie, kód a dáta, ktoré vyprodukovali ?priniesli výsledok. " An article about a computational result is advertising, not scholarship. The actual scholarship is the full software environment, code and data, that produced the result’’ \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Otvorený prístup k otvorenému zdrojovému kódu výskumného softvéru tiež zlepšuje impakt výskumu \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). +Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalší rozvoj alebo reprodukovanie daného výskumu si vyžaduje prístup k úplnému zdrojovému kódu daného softvéru \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). Ako povedali Buckheit a Donoho, parafrázujúc Jona Claerbouta, "Článok o výpočtovom výsledku je reklama, nie veda. Skutočný vedecký článok informuje o úplnom softvérovom prostredí, kóde a dátach, ktoré priniesli výsledok." \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Otvorený prístup k otvorenému zdrojovému kódu výskumného softvéru tiež zlepšuje impakt výskumu \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). -Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku This is due to the unavoidable ambiguity that arises when trying to fully describe software using natural language, e.g., in a paper \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. +Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. ## ### Ciele vzdelávania -1. Poznať charakteristiky otvoreného softvéru; pochopiť etické, právne, ekonomické argumenty pre a proti otvorenému softvéru, ako aj argumenty o jeho dopade na výskum; porozumieť požiadavkám na kvalitu otvoreného kódu. +1. Poznať charakteristiky otvoreného softvéru; pochopiť etické, právne, ekonomické argumenty pre otvorený softvér a proti nemu, ako aj argumenty o jeho dopade na výskum; porozumieť požiadavkám na kvalitu otvoreného kódu. 2. Naučiť sa, ako používať existujúci otvorený softvér a ako ho správne citovať alebo uviesť autora. @@ -29,13 +29,13 @@ Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby ## #### Poznatky -K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére, výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na takéto hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: There are several different platforms that support open sharing and collaboration on software, research or otherwise. = nie je mi úplne jasné, na čo sa tu vzťahuje to "otherwise" First of all, you can use this checklist to evaluate openness of existing research software: +K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére či výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na jeho hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: -* Je softvér dostupná a dá stiahnuť a inštalovať? Is the software available to download and install? +* Je softvér dostupný a dá sa stiahnuť a inštalovať? -* Dá sa softvér jednoducho inštalovať na rôznych platformách? sCan the software easily be installed on different platforms? +* Dá sa softvér jednoducho inštalovať na rôznych platformách? -* Má softvér podmienky na používanie? Does the software have conditions on the use? +* Má softvér podmienky na používanie? * Je zdrojový kód dostupný na kontrolu? Je možné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? @@ -45,35 +45,35 @@ K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otv Tieto vlastnosti sa vzťahujú k definícii otvoreného zdrojového kódu ([Open Source Definition](https://opensource.org/osd)) a stavajú na nej. -[GitHub](www.github.com) je obľúbený nástroj, ktorý umožňuje kontrolu verzií: manažment a celkové sledovanie zmien v konkrétnej časti softvéru. Služby ako [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/) a ďalšie poskytujú rozhranie na prístup k nástroju, ako aj služby vzdialeného úložiska, ktoré je možné využiť na udržiavanie a zdieľanie výskumného softvéru a spoluprácu na ňom. Nástroj je dosť rozšírený a hoci si na začiatku vyžaduje viac učenia, ukázalo sa, že je neoceniteľným nástrojom pri vytváraní otvorených a reprodukovateľných pracovných postupov výskumu. +[GitHub](www.github.com) je obľúbený nástroj, ktorý umožňuje kontrolu verzií: manažment a celkové sledovanie zmien v konkrétnej časti softvéru. Služby ako [GitHub](www.github.com), [GitLab](https://about.gitlab.com/), [Bitbucket](https://bitbucket.org/) a iné poskytujú rozhranie na prístup k nástroju, ako aj služby vzdialeného úložiska, ktoré je možné využiť na spoluprácu a udržiavanie a zdieľanie výskumného softvéru Nástroj je dosť rozšírený a hoci si na začiatku vyžaduje viac učenia, ukázalo sa, že je neoceniteľným nástrojom pri vytváraní otvorených a reprodukovateľných pracovných postupov výskumu. -Uložiť výskumný softvér na GitHub je len prvý krok, je rovnako dôležité, aby mal zverejnený trvalý identifikátor, ako napríklad DOI. Exituje niekoľko spôsobov, ako spojiť DOI s repozitárom GitHub: najjednoduchší spôsob na vytvorenie a pridelenie trvalého identifikátora je využitie repozitára [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(bezplatný, otvorený univerzálny repozitár vytvorený organizáciami [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) a [CERN](https://home.cern/)\), hoci k dispozícii sú aj ďalšie repozitáre na archivovanie softvéru a získanie DOI ako [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo sa integruje s GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) s cieľom archivovať softvér a prideliť mu DOI, keď ho vývojári formálne zverejnia v GitHub-e. +Uložiť výskumný softvér na GitHub je len prvý krok, je rovnako dôležité, aby mal zverejnený trvalý identifikátor, ako napríklad DOI. Exituje niekoľko spôsobov, ako spojiť DOI s repozitárom GitHub: najjednoduchší spôsob na vytvorenie a pridelenie trvalého identifikátora je využitie repozitára [Zenodo](www.https://zenodo.org/) \(bezplatný, otvorený univerzálny repozitár, ktorý vytvorili organizácie [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/) a [CERN](https://home.cern/)\), hoci k dispozícii sú aj ďalšie repozitáre na archivovanie softvéru a získanie DOI, napríklad [Figshare](https://figshare.com/). [Zenodo sa integruje s GitHub](https://guides.github.com/activities/citable-code/) s cieľom archivovať softvér a prideliť mu DOI, keď ho vývojári formálne zverejnia v GitHub-e. -Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože softvér štandardne \(rovnako ako iné výsledky tvorivej činnosti\) patrí pod výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), pozn. prekl. - na Slovensku v súlade s autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete nechať iných používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdrojom na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie, vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označený ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). +Verejne zdieľaný softvér v skutočnosti nie je softvér s otvoreným zdrojovým kódom, pokiaľ nemá vhodnú licenciu, pretože na softvér sa štandardne \(rovnako ako iné výsledky tvorivej činnosti\) vzťahujú výhradné autorské práva tvorcov. Znamená to, že nikto iný nemôže použiť, kopírovať, šíriť či modifikovať vašu prácu \([choosealicense.com](https://choosealicense.com/no-permission/)\). \(Ak skutočne chcete zdieľať svoj kód bez akýchkoľvek obmedzení, môžete ho venovať verejnej sfére ([dedicate it to the public domain](https://choosealicense.com/licenses/#unlicense)), (pozn. prekl. - na Slovensku treba postupovať v súlade so slovenským autorským zákonom.\) Namiesto toho by ste mali pre svoj softvér vybrať vhodnú licenciu, a to na základe toho, čo chcete umožniť iným používateľov robiť so svojím kódom \(alebo im v tom zabrániť\). Stránka na výber licencie ([choosealicense.org](https://choosealicense.com)) je užitočný zdroj na rozlíšenie medzi licenciami, hoci neuvádza ([všetky dostupné alebo obľúbené open-source licencie](https://opensource.org/licenses)). Po výbere licencie vložte text s menom autora/autorov a rokom vloženia do repozitára softvérov ako obyčajný textový súbor označený ako LICENCIA (plaintext LICENSE file). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_research_software_open_source.png) -Hoci zdieľanie softvéru v akejkoľvek forme je lepšie ako ho nezdieľať vôbec, jeho dopad bude väčší a použitie ďalšími používateľmi, vrátane vás samotných v budúcnosti, jednoduchšie, ak budete zdieľať aj dokumentáciu. Táto môže zahŕňať užitočné poznámky v kóde, ktoré vysvetlia **prečo** ste niečo urobili \(skôr ako to, čo ste urobili, pretože to by malo byť zrejmé\), informatívny README súbor, ktorý opisuje, čo váš softvér robí a obsahuje užitočné informácie \(napr., spôsob inštalácie, citovanie, spustenia, dôležité závislosti\), tutoriály/príklady a/alebo API dokumentáciu \(ktorá sa môže automaticky vygenerovať zo správne naformátovaných poznámok v kóde\). +Hoci je lepšie zdieľať softvér v akejkoľvek forme ako ho nezdieľať vôbec, jeho dopad bude väčší a ďalší používatelia, vrátane vás samotných v budúcnosti, ho budú môcť použiť jednoduchšie, ak budete zdieľať aj dokumentáciu. Táto môže zahŕňať užitočné poznámky v kóde, ktoré vysvetlia **prečo** ste niečo urobili \(skôr ako to, čo ste urobili, pretože to by malo byť zrejmé\), informatívny README súbor, ktorý opisuje to, čo váš softvér robí a obsahuje užitočné informácie \(napr., spôsob inštalácie, citovanie, spustenia, dôležité závislosti\), tutoriály/príklady a/alebo API dokumentáciu \(ktorá sa môže automaticky vygenerovať zo správne naformátovaných poznámok v kóde\). Chýbajúce alebo nedostupné závislosti alebo nedostatočná dokumentácia výpočtového prostredia predstavujú veľmi časté prekážky opätovného použitia a reprodukovateľnosti. Jeden zo spôsobov ako odstrániť tieto prekážky je zdieľať kód s výpočtovým prostredím pomocou kontajnerovej technológie. Kontajnery obsahujú kód so závislosťami a výpočtovým prostredím, takže ďalší používatelia môžu vašu analýzu spustiť jednoduchšie. Medzi príklady implementácie kontajnerov vo výskume patria platformy [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675), [Binder](https://mybinder.readthedocs.io/en/latest/) a [Code Ocean](https://codeocean.com/). -Keď používate softvér, či už ste ho napísali vy alebo niekto iný, kto ho aj sprístupnil, je dôležité, aby ste ho správne citovali kvôli reprodukovateľnosti \(viac v [Časti 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); stručne - verzia, ktorú ste použili, môže zmeniť výsledky alebo interpretáciu\) a priznaniu autorstva (kreditu) tvorcom softvéru \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Rozhodnutie o tom, kedy citovať, je na vás ako na vedcovi, ale odporúčame citovať vždy, keď softvér vykonal nejakú činnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vašich výsledkov, interpretácie alebo záverov. Najlepší spôsob ako umožniť, aby sa dal _váš_ kód ľahko citovať, je využiť prepojenie repozitárov GitHub a Zenodo, spomenuté vyššie v texte, a uviesť výsledný identifikátor digitálneho objektu (DOI) na zrejmom mieste, ako je README súbor softvéru, možno spolu s navrhovanou formou citácie. Pri citovaní softvéru by ste mali uviesť minimálne meno autora/autorov, názov softvéru, číslo verzie a jedinečný identifikátor/lokátor \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Ak používate softvér niekoho iného a oni uviedli DOI, môžete pomocou tohto identifikátora jednoducho identifikovať softvér a nasmerovať naň. Pokiaľ softvér nearchivovali, mali by ste uviesť adresu URL, kde sa dá softvér nájsť a číslo verzie alebo \(napr.\) commit hash (pozn. prekl., ide o identifikátor (hash) zmeny súboru (commit)). +Keď používate softvér, či už ste ho napísali vy alebo niekto iný, kto ho aj sprístupnil, je dôležité, aby ste softvér správne citovali kvôli reprodukovateľnosti \(viac v [Časti 4](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md); stručne - verzia, ktorú ste použili, môže zmeniť výsledky alebo interpretáciu\) a priznaniu autorstva (kreditu) tvorcom softvéru \([Niemeyer 2016](doi.org/10/gc5sjd), [Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Rozhodnutie o tom, kedy citovať, je na vás ako na vedcovi, ale odporúčame citovať vždy, keď softvér vykonal nejakú činnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vašich výsledkov, interpretácie alebo záverov. Najlepší spôsob ako umožniť, aby sa dal _váš_ kód ľahko citovať, je využiť prepojenie repozitárov GitHub a Zenodo, spomenuté vyššie v texte, a uviesť výsledný identifikátor digitálneho objektu (DOI) na zrejmom mieste, ako je README súbor softvéru, možno spolu s navrhovanou formou citácie. Pri citovaní softvéru by ste mali uviesť minimálne meno autora/autorov, názov softvéru, číslo verzie a jedinečný identifikátor/lokátor \([Smith 2016](https://doi.org/10/bw3g)\). Ak používate softvér niekoho iného, kto uviedol aj DOI, môžete pomocou tohto identifikátora jednoducho identifikovať softvér a nasmerovať naň. Pokiaľ softvér nearchivovali, mali by ste uviesť adresu URL, kde sa dá softvér nájsť a číslo verzie alebo \(napr.\) commit hash (pozn. prekl., ide o identifikátor (hash) zmeny súboru (commit)). Komplikovanejšie koncepty obsahujú aj automatické testovanie a nepretržitú integráciu softvéru, balíky softvéru v binárnych formátoch a správu a manažment projektov s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré rieši viacero osôb \(t.j., kódexy správania, príručky prispievateľov/contributing guides\). Niektorým témam sa venujú [Scopatz a Huff \(2015\)](http://lilith.fisica.ufmg.br/~dickman/transfers/comp/textos/Effective%20Computation%20in%20Physics%20(Python).pdf). [Wilson et al. \(2017\)](https://doi.org/10/gbkbwp) tiež poskytujú praktického sprievodcu najlepších postupov vedeckého programovanie (scientific computing), ktorý obsahuje rady špecifické pre vývoj výskumného softvéru. ## ##### Open-source hardvér -Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Vedci vo svojom výskume často používajú proprietárne prístroje alebo hardvér, ktorý nie je voľne prístupný, nedá sa opätovne použiť alebo prispôsobiť. Vedecký hardvér zahŕňa všetko od sekvenčných nástrojov a mikroskopov až po špecializované testovacie zariadenia a urýchľovače častíc. Napríklad komunita pre otvorený vedecký hardvér \(OScH\, z angl. Open Science Hardware) prostredníctvom svojho Globálneho plánu otvoreného vedeckého hardvéru ([Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/))presadzuje, aby hnutie za otvorený softvér zahrnulo aj vedecké nástroje, hardvér a výskumnú infraštruktúru . +Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Vedci vo svojom výskume často používajú proprietárne prístroje alebo hardvér, ktorý nie je voľne prístupný, nedá sa opätovne použiť alebo prispôsobiť. Vedecký hardvér zahŕňa všetko od sekvenčných nástrojov a mikroskopov až po špecializované testovacie zariadenia a urýchľovače častíc. Napríklad komunita pre otvorený vedecký hardvér \(OScH\, z angl. Open Science Hardware) prostredníctvom svojho Globálneho plánu otvoreného vedeckého hardvéru ([Global Open Science Hardware Roadmap](http://openhardware.science/global-open-science-hardware-roadmap/))presadzuje, aby hnutie za otvorený softvér zahrnulo aj vedecké nástroje, hardvér a výskumnú infraštruktúru. ## #### Zručnosti -* Vytvoriť repozitár v vo webovej službe GitHub a umožniť integráciu s repozitárom Zenodo. Zabezpečiť prvé vydanie softvéru. Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. +* Vytvoriť repozitár vo webovej službe GitHub a umožniť integráciu s repozitárom Zenodo. Zabezpečiť prvé vydanie softvéru. Create a repository on GitHub, and enable the integration with Zenodo. Mint the first release of the software. -* Vybrať softvérovú licenciu za pomoci nástroja \(napr.\) [choosealicense](https://choosealicense.com) alebo iniciatívy [Open Source Initiative](https://opensource.org/licenses). +* Vybrať softvérovú licenciu pomocou nástroja \(napr.\) [choosealicense](https://choosealicense.com) alebo iniciatívy [Open Source Initiative](https://opensource.org/licenses). -* Vytvoriť dokumentáciu pre softvérový balík, vrátane súboru README, poznámok či príkladov. Create documentation for a software package, including README, comments, and examples. +* Vytvoriť dokumentáciu pre softvérový balík, vrátane súboru README, poznámok a príkladov. * V článku správne citovať použitý softvér. ? Správne citovať softvér použitý pre článok. Appropriately cite software used for a paper. @@ -82,17 +82,17 @@ Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Ved Otázka: "Nemôžem zdieľať svoj softvér - je príliš chaotický / nemá dobrú dokumentáciu / neurobil som dobré poznámky!" -Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - ľudia majú málokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako to napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumu aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, potom je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a citáciám pre vás!\). +Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - tvorcovia majú málokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumu, aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, tak je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a citáciám pre vás!\). Otázka: "Čo ak niekto použije kód, ktorý som zdieľal, na nekalé účely alebo bude tvrdiť, že ho napísal?" -Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili? zneužili váš softvér. Napríklad častá?často používaná?bežná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednosti a zároveň deklaruje, že sa neposkytuje žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. +Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili váš softvér. Napríklad často používaná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednosti a zároveň deklaruje, že sa neposkytuje žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. Otázka: "Ak budem zdieľať svoj kód v online repozitári, zaplavia ma žiadosti o používateľskú podporu." -Odpoveď: Hoci je možné je vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť odporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr., klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). +Odpoveď: Hoci je možné je vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť odporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr. klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). -Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu,, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, potom si vývojár/vývojári ponechávajú výhradné autorské práva. Open-source licencia musí byť pripojená ku kódu, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. +Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, znamená to, že si vývojár/vývojári ponecháva/jú výhradné autorské práva. Ku kódu musí byť pripojená open-source licencia, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. ## ### Výsledky vzdelávania From 2cf5d6930a378e3bc77d3f9e2076ffdb9d97dde1 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 15 Feb 2022 15:51:36 +0100 Subject: [PATCH 066/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 58 +++++++++---------- 1 file changed, 29 insertions(+), 29 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index cb02054..e6bb621 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -6,7 +6,7 @@ Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukovateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. -Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota odhaliť vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a zberu dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vysokého štandardu integrity. +Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov, a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota odhaliť vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a zberu dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vysokého štandardu integrity. Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný kameň vedy, a obzvlášť na týchto päť krokov: @@ -26,9 +26,9 @@ O každom kroku bude informovať jasná a otvorená dokumentácia, čím sa zabe ### Odôvodnenie -K príčinám nereprodukovateľnosti môžu ďalej prispievať spoločné ? všeobecné ? preklenujúce ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora-dole" (‘top-down’ overarching factor). Z perspektívy pôsobenia zdola nahor (‘bottom-up’ perspective) je to kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. +K príčinám nereprodukovateľnosti môžu tiež prispievať spoločné ? všeobecné ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora nadol" (‘top-down’ overarching factor). Medzi faktory pôsobiace "zdola nahor" (‘bottom-up’ perspective) patrí kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. -Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a okamžite tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdiť aktuálny stav a sledovať zlepšenie v rámci procesu prijímania krokov na ešte väčšie zvýšenie reprodukovateľnosti. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu sú ukázané na obrázku nižšie. +Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a okamžite tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdenie aktuálneho stavu a sledovanie zlepšenia v rámci procesu prijímania krokov, aby sa tak zvýšila reprodukovateľnosť. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu sú ukázané na obrázku nižšie. ![](/Images/image_2.png) @@ -36,61 +36,61 @@ Zdroj: Symposium report, October 2015. Reproducibility and reliability of biomed [Goodman, Fanelli, & Ioannidis \(2016\)](https://doi.org/10/gc5sjs) uvádzajú, že v epidemiológii, výpočtovej biológii, ekonómii a klinických štúdiách sa reprodukovateľnosť často definuje ako: -_"schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. To znamená, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ +_"schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. Znamená to, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ -Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale vytvoria nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom, môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. +Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale získajú nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky. simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. -Reproducibility can be assessed at several different levels: at the level of an individual project \(e.g., a paper, an experiment, a method or a dataset\), an individual researcher, a lab or research group, an institution, or even a research field. Slightly different kinds of criteria and points of assessment might apply to these different levels. For example, an institution upholds reproducibility practices if it institutes policies that reward researchers who conduct reproducible research. On the other hand, a research field might be considered to have a higher level of reproducibility if it develops community-maintained resources that promote and enable reproducible research practices, such as data repositories, or common data-sharing standards. +Reprodukovateľnosť sa môže posudzovať na niekoľkých rôznych úrovniach: na úrovni jednotlivého projektu \(napr. článok, experiment, metóda alebo dátový súbor\), na úrovni jednotlivého výskumníka, laboratória alebo výskumnej skupiny či dokonca výskumnej oblasti. Na rôzne úrovne sa môžu aplikovať mierne odlišné druhy kritérií a body posúdenia. Inštitúcia môže napríklad podporovať postupy reprodukovateľnosti, ak zavedie politky, ktoré odmeňujú vedcov realizujúcich reprodukovateľný výskum. Na druhej strane sa môže výskumná oblasť považovaťza oblasť s vyššou úrovňou reprodukovateľnost, ak jej komunita vytvorí a udržiava zdroje, ktoré podporujú a umožňujú používať postupy reprodukovateľného výskumu, ako sú dátové repoziráre alebo spoločné štandardy zdieľania dát. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -There are three major objectives that need to be addressed here: +V tejto časti sa zameriaveme na tri hlavné ciele: -1. Understand the important impact of creating reproducible research. +1. Pochopiť dôležitosť dopadu tvorby reprodukovateľného výskumu. Understand the important impact of creating reproducible research. -2. Understand the overall setup of reproducible research \(including workflow design, data management and dynamic reporting\). +2. Pochopiť celkový systém reprodukovateľného výskumu \(vrátane nadizajnovania pracovných postupov, manažmentu dát a dynamického informovania\). Understand the overall setup of reproducible research \(including workflow design, data management and dynamic reporting\). -3. Be aware of the individual steps in the reproducibility process, as well as the corresponding resources that can be employed. +3. Poznať jednotlivé kroky v procese reprodukovateľnosti, ako aj príslušné zdorje, ktoré sa môžu použiť. Be aware of the individual steps in the reproducibility process, as well as the corresponding resources that can be employed. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznatky -The following is an indicative list of take-away points on reproducibility: +Indikatívny zoznam bodov k reprodukovateľnosti, ktoré by ste si mali pamatať: The following is an indicative list of take-away points on reproducibility: -* What is the ‘reproducibility crisis’, and meta-analyses of reproducibility. +* Čo je kríza ‘reprodukovateľnosti’ a čo sú meta-analýzy reprodukovateľnosti. What What is the ‘reproducibility crisis’, and meta-analyses of reproducibility. -* Principles of reproducibility, and integrity and ethics in research. +* Princípy reprodukovateľnoti a integrita a etika vo výskume. Principles of reproducibility, and integrity and ethics in research. -* What are the computing options and environments that allow collaborative and reproducible set up. +* Aké sú výpočtové možnosti a prostredia, ktoré umožňujú kolaboratívny a reprodukovateľný systém. What are the computing options and environments that allow collaborative and reproducible set up. -* Factors that affect reproducibility of research. +* Faktory, ktoré ovplyvňujú reprodukovateľnosť výskumu. Factors that affect reproducibility of research. -* Data analysis documentation and open research workflows. +* Dokumnetácia analýzy dát a otvorené vedecko-výskumné pracovné postupy. Data analysis documentation and open research workflows. -* Reproducible analysis environments \(virtualization\). +* Prostredia reprodukovateľnej analýzy \(virtualizácia\). Reproducible analysis environments \(virtualization\). -* Addressing the "Researcher Degrees of Freedom" \([Wicherts et al., 2016](https://doi.org/10/gc5sjn)\). +* Riešenie "Stupňov slobody vedca ("Researcher Degrees of Freedom") \([Wicherts et al., 2016](https://doi.org/10/gc5sjn)\). ## -#### Skills +#### Zručnosti -There are several practical tips for reproducibility that one should have in mind when setting out the particular skills necessary to ensure this. Best practices in reproducibility borrow from Open Science practices more generally but their integration offers benefits to the individual researcher themselves, whether they choose to share their research or not. The reason that integrating reproducibility best practices benefits the individual researcher is that they improve the planning, organization, and documentation of research. Below we outline one example of implementing reproducibility into a research workflow with references to these practices in the handbook. +Pri aplikácii konkrétnych zručností potrebných na zbezepečenie reprodukovateľnosti treba mať na pamati niekoľko praktických tipov, ktoré môžu pomôcť. Najlepšie postupy reprodukovateľnosti vo všeobecnosti čerpajú z postupov otvorenej vedy, ale ich integrácia je pre jednotlivých vedcov prínosom sama o sebe, bez ohľadu na to, či sa rozhodnú ich začleniť alebo nezačleniť do svojho výskumu. Dôvodom toho, že z integrácie najlepších postupov reprodukovateľnosti majú osoh jednotliví vedci, je to, že vedci dokážu zlepšiť plánovanie, organizáciu a dokumentovanie výskumu. Nižšie v texte uvádzame príklad implementácie reprodukovateľnosti do pracovných postupov výskumu s odkazom na tieto postupy v rámci príručky. ## -##### **1. Plan for reproducibility before you start** +##### **1. Naplánujte si reprodukovateľnosť predtým, ako začnete Plan for reproducibility before you start** -###### Create a study plan or protocol. +###### Vytvorte plán alebo protokol výskumu. Create a study plan or protocol. Pripadá mi ako keby hovorili o príprave farmaceutickej štúdie -Begin documentation at study inception by writing a study plan or protocol that includes your proposed study design and methods. Use a reporting guideline from the [Equator Network](http://www.equator-network.org/) if applicable. Track changes to your study plan or protocol using version control \(reference to Version Control\). Calculate the power or sample size needed and report this calculation in your protocol as underpowered studies are prone to irreproducibility. +Začnite s dokumentovaním na počiatku výskumu tým, že napíšte plán alebo protokol výskumu, ktorý bude obsahovať vami navrhovaný dizajn a metódy výskumu. Použite odporúčania na informovanie o výskume iniciatívy [Equator Network](http://www.equator-network.org/), ak je to možné. Zaznamenávajte zmeny svojho plánu alebo protokolu výskumu použitím kontroly verzií \(odkaz na Kontrolu verzií\). Vypočítajte potrebnú silu alebo veľkosť vzorky a informujte o tomto výpočte vo svojom protokole, keďže podhodnotený výskum sa stáva nereprodukovateľným ? sa ťažšie reprodukuje. Calculate the power or sample size needed and report this calculation in your protocol as underpowered studies are prone to irreproducibility. -###### Choose reproducible tools and materials +###### Vyberte reprodukovateľné nástroje a materiály Choose reproducible tools and materials -Select antibodies that work using an antibody search engine like [CiteAb](https://www.citeab.com/). Avoid irreproducibility through misidentified cell lines by choosing ones that are authenticated by the [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Whenever possible, choose software and hardware tools where you retain ownership of your research and can migrate your research out of the platform for reuse \(see Open Research Software and Open Source\). +Vyberte protilátky, ktoré fungujú, pomocou vyhľadávača protilátok ako [CiteAb](https://www.citeab.com/). Vyhnite sa nereprodukovateľnosti spôsobenej nepsrávne identifikovanými bunkovými líniami tým, že vyberiete tie, ktoré overila nezávislá skupina zaoberajúca sa overovaním bunkových línií [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Vždy, keď je to možné, vyberte taký softvér a hardvér, ktorý vám umožní ponechať si vlastnícke práva k výskumu a migrovať či preniesť váš výskum mimo platformy na opakované použitie \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). -###### Set-up a reproducible project +###### Vytvorte reprodukovateľnyý projekt Set-up a reproducible project Centralize and organize your project management using an online platform, a central repository, or folder for all research files. You could use GitHub as a place to store project files together or manage everything using a electronic lab notebook such as [Benchling](https://benchling.com/), [Labguru](https://www.labguru.com/),or [SciNote](https://scinote.net/). Within your centralized project, follow best practices by separating your data from your code into different folders. Make your raw data read-only and keep separate from processed data \(reference to Data Management\). From 4f46d58710c8b714d22ea4c189bb36f4f696315d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 16 Feb 2022 16:05:33 +0100 Subject: [PATCH 067/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 48 +++++++++---------- 1 file changed, 24 insertions(+), 24 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index e6bb621..8c2ea05 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -80,63 +80,63 @@ Indikatívny zoznam bodov k reprodukovateľnosti, ktoré by ste si mali pamatať Pri aplikácii konkrétnych zručností potrebných na zbezepečenie reprodukovateľnosti treba mať na pamati niekoľko praktických tipov, ktoré môžu pomôcť. Najlepšie postupy reprodukovateľnosti vo všeobecnosti čerpajú z postupov otvorenej vedy, ale ich integrácia je pre jednotlivých vedcov prínosom sama o sebe, bez ohľadu na to, či sa rozhodnú ich začleniť alebo nezačleniť do svojho výskumu. Dôvodom toho, že z integrácie najlepších postupov reprodukovateľnosti majú osoh jednotliví vedci, je to, že vedci dokážu zlepšiť plánovanie, organizáciu a dokumentovanie výskumu. Nižšie v texte uvádzame príklad implementácie reprodukovateľnosti do pracovných postupov výskumu s odkazom na tieto postupy v rámci príručky. ## -##### **1. Naplánujte si reprodukovateľnosť predtým, ako začnete Plan for reproducibility before you start** +##### **1. Naplánujte si reprodukovateľnosť predtým, ako začnete Plan for reproducibility before you start** ###### Vytvorte plán alebo protokol výskumu. Create a study plan or protocol. Pripadá mi ako keby hovorili o príprave farmaceutickej štúdie Začnite s dokumentovaním na počiatku výskumu tým, že napíšte plán alebo protokol výskumu, ktorý bude obsahovať vami navrhovaný dizajn a metódy výskumu. Použite odporúčania na informovanie o výskume iniciatívy [Equator Network](http://www.equator-network.org/), ak je to možné. Zaznamenávajte zmeny svojho plánu alebo protokolu výskumu použitím kontroly verzií \(odkaz na Kontrolu verzií\). Vypočítajte potrebnú silu alebo veľkosť vzorky a informujte o tomto výpočte vo svojom protokole, keďže podhodnotený výskum sa stáva nereprodukovateľným ? sa ťažšie reprodukuje. Calculate the power or sample size needed and report this calculation in your protocol as underpowered studies are prone to irreproducibility. -###### Vyberte reprodukovateľné nástroje a materiály Choose reproducible tools and materials +###### Zvoľte si reprodukovateľné nástroje a materiály Choose reproducible tools and materials -Vyberte protilátky, ktoré fungujú, pomocou vyhľadávača protilátok ako [CiteAb](https://www.citeab.com/). Vyhnite sa nereprodukovateľnosti spôsobenej nepsrávne identifikovanými bunkovými líniami tým, že vyberiete tie, ktoré overila nezávislá skupina zaoberajúca sa overovaním bunkových línií [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Vždy, keď je to možné, vyberte taký softvér a hardvér, ktorý vám umožní ponechať si vlastnícke práva k výskumu a migrovať či preniesť váš výskum mimo platformy na opakované použitie \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). +Vyberte protilátky, ktoré fungujú, pomocou vyhľadávača protilátok ako [CiteAb](https://www.citeab.com/). Vyhnite sa nereprodukovateľnosti spôsobenej nepsrávne identifikovanými bunkovými líniami tým, že vyberiete tie, ktoré overila nezávislá skupina zaoberajúca sa overovaním bunkových línií [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Vždy, keď je to možné, vyberte taký softvér a hardvér, ktorý vám umožní ponechať si vlastnícke práva k výskumu a migrovať či preniesť váš výskum mimo platformy na opätovné použitie \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). -###### Vytvorte reprodukovateľnyý projekt Set-up a reproducible project +###### Vytvorte reprodukovateľný projekt Set-up a reproducible project -Centralize and organize your project management using an online platform, a central repository, or folder for all research files. You could use GitHub as a place to store project files together or manage everything using a electronic lab notebook such as [Benchling](https://benchling.com/), [Labguru](https://www.labguru.com/),or [SciNote](https://scinote.net/). Within your centralized project, follow best practices by separating your data from your code into different folders. Make your raw data read-only and keep separate from processed data \(reference to Data Management\). +Centralizujte a manažujte svoj projekt pomocou online platformy, centrálneho repozitára alebo priečinku na všetky výskumné súbory. Môžete použiť GitHub, ako miesto na uloženie projektových súborov spolu alebo všetko manažovať pomocou elektronických laboratórnych záznamov, ako sú [Benchling](https://benchling.com/), [Labguru](https://www.labguru.com/) alebo [SciNote](https://scinote.net/). V rámci centralizovaného projektu dodržiavajte odporúčané postupy a to tak, že oddelíte dáta od kódu do rozdielnych priečinkov \(odkaz na Manažment dát\). -When saving and backing up your research files, choose formats and informative file names that allow for reuse. File names should be both machine and human readable \(reference to Data Management\). In your analysis and software code, use relative paths. Avoid proprietary file formats and use open file formats \(see 6 Open Licensing and File Formats\). +Keď ukladáte a zálohujete svoje výskumné súbory, vyberajte také formáty a informatívne názvy súborov, ktoré umožňujú opätovné použitie. Názvy súborov majú byť čitateľné strojovo a aj pre človeka \(odkaz na Manažment dát\). Vo svojej analýze a softvérovom kóde používajte relatívne cesty. Vyhnite sa proprietárnym formátom súborov a používajte otvorené formáty súborov \(pozri časť 6 Otvorené licencie a formáty súborov\). ## -##### **2. Keep track of things** +##### **2. Vytvárajte a uchovávajte záznamy o všetkom, čo robíte Keep track of things** -###### Registration +###### Registrácia -Preregister important study design and analysis information to increase transparency and counter publication bias of negative results. Free tools to help you make your first registration include [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/), and [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Clinical trials should use [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). +Je dôležité predregistrovať dizajn výskumu a informácie o analýze ? Predregistrujte dôležitý dizajn výskumu a informácie o analýze, aby ste zvýšili transparentnosť a zabránili skresleneému publikovaniu negatívnych výsledkov. Medzi voľne dostupné nástroje, ktoré môžete použiť na prvú registráciu, patria [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/) a [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Klinické štúdie by mali používať [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). Preregister important study design and analysis information to increase transparency and counter publication bias of negative results. Free tools to help you make your first registration include [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/), and [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Clinical trials should use [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). -###### Version control +###### Kontrola verzií -Track changes to your files, especially your analysis code, using version control \(see Open Research Software and Open Source\). +Sledujte zmeny svojich súborov, obzvlášť svojho analytického kódu ? kódu na analýzu (analysis code) pomocou kontroly verzií \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). Track changes to your files, especially your analysis code, using version control \(see Open Research Software and Open Source\). -###### Documentation +###### Dokumentácia -Document everything done by hand in a README file. Create a data dictionary \(also known as a codebook\) to describe important information about your data. For an easy introduction, use: [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) and refer to Data Management. +Dokumentujte všetko, čo sa robí ručne v súbore README. Na opis dôležitých informácií o svojich dátach si vytvorte dátový slovník (známy aj ako číselník/codebook\). Na jednoduchý úvod pouužite Modul na organizáciu dát od Karla Bromana [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) a odkážte na Manažment dát. Document everything done by hand in a README file. Create a data dictionary \(also known as a codebook\) to describe important information about your data. For an easy introduction, use: [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) and refer to Data Management. -###### Literate programming +###### Dokumentované programovanie (Literate programming) -Consider using [Jupyter Notebooks](http://jupyter.org/), [KnitR](https://yihui.name/knitr/), [Sweave](https://support.rstudio.com/hc/en-us/articles/200552056-Using-Sweave-and-knitr), or other approaches to literate programming to integrate your code with your narrative and documentation. +Zvážte používanie [Jupyter Notebooks](http://jupyter.org/), [KnitR](https://yihui.name/knitr/), [Sweave](https://support.rstudio.com/hc/en-us/articles/200552056-Using-Sweave-and-knitr) alebo iných prístupov k dokumentovanému programovaniu, aby ste integrovali svoj kód do slovneého opisu ? naratívu a dokumentácie. to integrate your code with your narrative and documentation. ## -##### **3. Share and license your research** +##### **3. Prideľte svojmu výskumu licenciu a zdieľajte ho Share and license your research** -###### Data +###### Dáta -Avoid supplementary files, decide on an acceptable permissive license, and share your data using a repository. Follow best practices as outlined in the Open Research Data and Materials chapter. +Vyhnite sa doplnkovým súborom, rozhodnite sa pre permisívne licencie a zdieľajte svoje dáta prostredníctovm repozitára. Dodržiavajte odporúčané postupy tak, ako sú uvedené v časti Otvorené výskumné dáta a materiály. -###### Materials +###### Materiály Share your materials so they can be reused. Deposit reagents with repositories like [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), and [ATCC](https://www.atcc.org/) to make them easily accessible to other researchers. For more information, see the Open Materials subsection of [Open Research Data and Materials](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md). -###### Software, notebooks, and containers +###### Softvér, laboratoŕone záznamy/knihy a kontajnery License your code to inform about how it may be \(re\)used. Share notebooks with services such as [mybinder](http://mybinder.org) that allow for public viewing and execution of the entire notebook on shared resources. Share containers or notebooks with services such as [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) or [Code Ocean](https://codeocean.com/). Follow best practices outlined in Open Research Software and Open Source. ## -##### **4. Report your research transparently** +##### **4. Transparentne informujte o svojom výskume** Report and publish your methods and interventions explicitly and transparently and fully to allow for replication. Guidelines from the [Equator Network](http://www.equator-network.org/), tools like [Protocols.io](https://www.protocols.io/), or processes like [Registered Reports](https://cos.io/rr/) can help you report reproducibly. Remember to post your results to your public registration platform \(such as [ClinicalTrials.gov](https://www.socialscienceregistry.org/) or the [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/)\) within a year of finishing your study no matter the nature or direction of your results. ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: "Everything is in the paper; anyone can reproduce this from there!" @@ -151,7 +151,7 @@ Q: "Terminologies describing reproducibility are challenging." A: See Barba \(2018\) for a discussion on terminology describing reproducibility and replicability. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Understand the necessity of reproducible research and its reasoning. @@ -160,7 +160,7 @@ A: See Barba \(2018\) for a discussion on terminology describing reproducibility 3. Know tools that can support reproducible research. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Button et al. (2013). Power failure: why small sample size undermines the reliability of neuroscience. [doi.org/10.1038/nrn3475](https://doi.org/10.1038/nrn3475) From 83ddae2a41518c67379327e4e05bb406386c7d50 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 17 Feb 2022 12:51:34 +0100 Subject: [PATCH 068/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 80 +++++++++---------- 1 file changed, 40 insertions(+), 40 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index 8c2ea05..7c4cf4f 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -4,15 +4,15 @@ ### Čo je to? -Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukovateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. +Reprodukovateľnosť znamená, že výskumné dáta a kód sú sprístupnené preto, aby ostatní mohli dosiahnuť rovnaké výsledky tak, ako sa uvádzajú vo vedeckých výstupoch. S reprodukovateľnosťou úzko súvisí pojem replikovateľnosti, čo znamená opätovné použitie vedeckých metód na dosiahnutie podobných záverov. Tieto pojmy sú základnými prvkami empirického výskumu. -Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov, a tak k väčšej dôvere k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota odhaliť vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a zberu dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane nadizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vysokého štandardu integrity. +Zlepšenie reprodukovateľnosti vedie k vyššej dôslednosti a presnosti (rigour) a kvalite vedeckých výstupov, čím sa zvyšuje dôvera k vede. V súčasnosti rastie potreba a ochota odhaliť vedecko-výskumné pracovné postupy od začatia projektu a zberu dát až po interpretáciu a informovanie o výsledkoch. Tento vývoj prináša svoje vlastné výzvy, vrátane dizajnovania integrovaných vedecko-výskumných pracovných postupov, ktoré si môžu osvojiť spolupracovníci pri zachovaní vysokého štandardu integrity. -Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný kameň vedy, a obzvlášť na týchto päť krokov: +Pojem reprodukovateľnosti sa priamo aplikuje na vedeckú metódu, základný kameň vedy, obzvlášť na týchto päť krokov: 1. formulovanie hypotézy -2. nadizajnovanie výskumu ? štúdie Designing the study +2. dizajnovanie výskumu ? štúdie Designing the study 3. realizácia výskumu a zber dát Running the study and collecting the data @@ -26,9 +26,9 @@ O každom kroku bude informovať jasná a otvorená dokumentácia, čím sa zabe ### Odôvodnenie -K príčinám nereprodukovateľnosti môžu tiež prispievať spoločné ? všeobecné ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora nadol" (‘top-down’ overarching factor). Medzi faktory pôsobiace "zdola nahor" (‘bottom-up’ perspective) patrí kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. +K príčinám nereprodukovateľnosti môžu prispievať spoločné ? všeobecné ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora nadol" (‘top-down’ overarching factor). Medzi faktory pôsobiace "zdola nahor" (‘bottom-up’ perspective) patrí kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. -Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a okamžite tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdenie aktuálneho stavu a sledovanie zlepšenia v rámci procesu prijímania krokov, aby sa tak zvýšila reprodukovateľnosť. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu sú ukázané na obrázku nižšie. +Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a ihneď tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdenie aktuálneho stavu a sledovanie zlepšenia v rámci procesu prijímania krokov, aby sa tak zvýšila reprodukovateľnosť. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu nájdete na obrázku nižšie. ![](/Images/image_2.png) @@ -36,39 +36,39 @@ Zdroj: Symposium report, October 2015. Reproducibility and reliability of biomed [Goodman, Fanelli, & Ioannidis \(2016\)](https://doi.org/10/gc5sjs) uvádzajú, že v epidemiológii, výpočtovej biológii, ekonómii a klinických štúdiách sa reprodukovateľnosť často definuje ako: -_"schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. Znamená to, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ +_"Schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. Znamená to, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ -Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale získajú nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky. simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. +Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale získajú sa nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky. This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. -Reprodukovateľnosť sa môže posudzovať na niekoľkých rôznych úrovniach: na úrovni jednotlivého projektu \(napr. článok, experiment, metóda alebo dátový súbor\), na úrovni jednotlivého výskumníka, laboratória alebo výskumnej skupiny či dokonca výskumnej oblasti. Na rôzne úrovne sa môžu aplikovať mierne odlišné druhy kritérií a body posúdenia. Inštitúcia môže napríklad podporovať postupy reprodukovateľnosti, ak zavedie politky, ktoré odmeňujú vedcov realizujúcich reprodukovateľný výskum. Na druhej strane sa môže výskumná oblasť považovaťza oblasť s vyššou úrovňou reprodukovateľnost, ak jej komunita vytvorí a udržiava zdroje, ktoré podporujú a umožňujú používať postupy reprodukovateľného výskumu, ako sú dátové repoziráre alebo spoločné štandardy zdieľania dát. +Reprodukovateľnosť sa môže posudzovať na niekoľkých rôznych úrovniach: na úrovni jednotlivého projektu \(napr. článok, experiment, metóda alebo dátový súbor\), na úrovni jednotlivého výskumníka, laboratória alebo výskumnej skupiny či dokonca výskumnej oblasti. Na rôzne úrovne sa môžu aplikovať mierne odlišné druhy kritérií a body posudzovania. Inštitúcia môže napríklad podporovať postupy reprodukovateľnosti, ak zavedie politiky, ktoré odmeňujú vedcov realizujúcich reprodukovateľný výskum. Na druhej strane sa môže výskumná oblasť považovať za oblasť s vyššou úrovňou reprodukovateľnosti, ak jej komunita vytvorí a udržiava zdroje, ktoré podporujú a umožňujú používať postupy reprodukovateľného výskumu, ako sú dátové repozitáre alebo spoločné štandardy zdieľania dát. ## ### Ciele vzdelávania -V tejto časti sa zameriaveme na tri hlavné ciele: +V tejto časti sa zameriame na tri hlavné ciele: 1. Pochopiť dôležitosť dopadu tvorby reprodukovateľného výskumu. Understand the important impact of creating reproducible research. -2. Pochopiť celkový systém reprodukovateľného výskumu \(vrátane nadizajnovania pracovných postupov, manažmentu dát a dynamického informovania\). Understand the overall setup of reproducible research \(including workflow design, data management and dynamic reporting\). +2. Pochopiť celkový systém reprodukovateľného výskumu \(vrátane dizajnovania pracovných postupov, manažmentu dát a dynamického informovania\). Understand the overall setup of reproducible research \(including workflow design, data management and dynamic reporting\). -3. Poznať jednotlivé kroky v procese reprodukovateľnosti, ako aj príslušné zdorje, ktoré sa môžu použiť. Be aware of the individual steps in the reproducibility process, as well as the corresponding resources that can be employed. +3. Poznať jednotlivé kroky v procese reprodukovateľnosti, ako aj príslušné zdroje, ktoré sa môžu použiť. Be aware of the individual steps in the reproducibility process, as well as the corresponding resources that can be employed. ### Kľúčové prvky ## #### Poznatky -Indikatívny zoznam bodov k reprodukovateľnosti, ktoré by ste si mali pamatať: The following is an indicative list of take-away points on reproducibility: +Indikatívny zoznam bodov súvisiacich s reprodukovateľnosťou, ktoré by ste si mali pamätať: The following is an indicative list of take-away points on reproducibility: * Čo je kríza ‘reprodukovateľnosti’ a čo sú meta-analýzy reprodukovateľnosti. What What is the ‘reproducibility crisis’, and meta-analyses of reproducibility. -* Princípy reprodukovateľnoti a integrita a etika vo výskume. Principles of reproducibility, and integrity and ethics in research. +* Princípy reprodukovateľnosti a integrita a etika vo výskume. Principles of reproducibility, and integrity and ethics in research. * Aké sú výpočtové možnosti a prostredia, ktoré umožňujú kolaboratívny a reprodukovateľný systém. What are the computing options and environments that allow collaborative and reproducible set up. * Faktory, ktoré ovplyvňujú reprodukovateľnosť výskumu. Factors that affect reproducibility of research. -* Dokumnetácia analýzy dát a otvorené vedecko-výskumné pracovné postupy. Data analysis documentation and open research workflows. +* Dokumentácia analýzy dát a otvorené vedecko-výskumné pracovné postupy. Data analysis documentation and open research workflows. * Prostredia reprodukovateľnej analýzy \(virtualizácia\). Reproducible analysis environments \(virtualization\). @@ -77,31 +77,31 @@ Indikatívny zoznam bodov k reprodukovateľnosti, ktoré by ste si mali pamatať ## #### Zručnosti -Pri aplikácii konkrétnych zručností potrebných na zbezepečenie reprodukovateľnosti treba mať na pamati niekoľko praktických tipov, ktoré môžu pomôcť. Najlepšie postupy reprodukovateľnosti vo všeobecnosti čerpajú z postupov otvorenej vedy, ale ich integrácia je pre jednotlivých vedcov prínosom sama o sebe, bez ohľadu na to, či sa rozhodnú ich začleniť alebo nezačleniť do svojho výskumu. Dôvodom toho, že z integrácie najlepších postupov reprodukovateľnosti majú osoh jednotliví vedci, je to, že vedci dokážu zlepšiť plánovanie, organizáciu a dokumentovanie výskumu. Nižšie v texte uvádzame príklad implementácie reprodukovateľnosti do pracovných postupov výskumu s odkazom na tieto postupy v rámci príručky. +Pri aplikácii konkrétnych zručností potrebných na zabezpečenie reprodukovateľnosti treba mať na pamäti niekoľko praktických tipov, ktoré môžu pomôcť. Odporúčané postupy reprodukovateľnosti vo všeobecnosti čerpajú z postupov otvorenej vedy, ale ich integrácia je pre jednotlivých vedcov prínosom sama o sebe, bez ohľadu na to, či sa rozhodnú, že ich začlenia alebo nezačlenia do svojho výskumu. Dôvodom toho, že z integrácie najlepších postupov reprodukovateľnosti majú osoh jednotliví vedci, je to, že vedci dokážu zlepšiť plánovanie, organizáciu a dokumentovanie výskumu. Nižšie v texte uvádzame príklad implementácie reprodukovateľnosti do pracovných postupov výskumu s odkazom na tieto postupy v jednotlivých častiach príručky. ## ##### **1. Naplánujte si reprodukovateľnosť predtým, ako začnete Plan for reproducibility before you start** ###### Vytvorte plán alebo protokol výskumu. Create a study plan or protocol. Pripadá mi ako keby hovorili o príprave farmaceutickej štúdie -Začnite s dokumentovaním na počiatku výskumu tým, že napíšte plán alebo protokol výskumu, ktorý bude obsahovať vami navrhovaný dizajn a metódy výskumu. Použite odporúčania na informovanie o výskume iniciatívy [Equator Network](http://www.equator-network.org/), ak je to možné. Zaznamenávajte zmeny svojho plánu alebo protokolu výskumu použitím kontroly verzií \(odkaz na Kontrolu verzií\). Vypočítajte potrebnú silu alebo veľkosť vzorky a informujte o tomto výpočte vo svojom protokole, keďže podhodnotený výskum sa stáva nereprodukovateľným ? sa ťažšie reprodukuje. Calculate the power or sample size needed and report this calculation in your protocol as underpowered studies are prone to irreproducibility. +Začnite s dokumentovaním na počiatku výskumu tým, že napíšte plán alebo protokol výskumu, ktorý bude obsahovať vami navrhnutý dizajn a metódy výskumu. Použite odporúčania na informovanie o výskume iniciatívy [Equator Network](http://www.equator-network.org/), ak je to možné. Zaznamenávajte zmeny svojho plánu alebo protokolu výskumu použitím kontroly verzií \(pozri Kontrola verzií\). Vypočítajte potrebnú silu alebo veľkosť vzorky a informujte o tomto výpočte vo svojom protokole, keďže podhodnotený výskum sa stáva nereprodukovateľným ? sa ťažšie reprodukuje. Calculate the power or sample size needed and report this calculation in your protocol as underpowered studies are prone to irreproducibility. ###### Zvoľte si reprodukovateľné nástroje a materiály Choose reproducible tools and materials -Vyberte protilátky, ktoré fungujú, pomocou vyhľadávača protilátok ako [CiteAb](https://www.citeab.com/). Vyhnite sa nereprodukovateľnosti spôsobenej nepsrávne identifikovanými bunkovými líniami tým, že vyberiete tie, ktoré overila nezávislá skupina zaoberajúca sa overovaním bunkových línií [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Vždy, keď je to možné, vyberte taký softvér a hardvér, ktorý vám umožní ponechať si vlastnícke práva k výskumu a migrovať či preniesť váš výskum mimo platformy na opätovné použitie \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). +Vyberte protilátky, ktoré fungujú, pomocou vyhľadávača protilátok ako [CiteAb](https://www.citeab.com/). Zabráňte nereprodukovateľnosti spôsobenej nesprávne identifikovanými bunkovými líniami tým, že vyberiete tie, ktoré overila nezávislá skupina zaoberajúca sa overovaním bunkových línií [International Cell Line Authentication Committee](http://iclac.org/). Vždy, keď je to možné, vyberte taký softvér a hardvér, ktorý vám umožní ponechať si vlastnícke práva k výskumu a migrovať či preniesť váš výskum mimo platformy s cieľom opätovného použitia \(pozri Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód\). ###### Vytvorte reprodukovateľný projekt Set-up a reproducible project -Centralizujte a manažujte svoj projekt pomocou online platformy, centrálneho repozitára alebo priečinku na všetky výskumné súbory. Môžete použiť GitHub, ako miesto na uloženie projektových súborov spolu alebo všetko manažovať pomocou elektronických laboratórnych záznamov, ako sú [Benchling](https://benchling.com/), [Labguru](https://www.labguru.com/) alebo [SciNote](https://scinote.net/). V rámci centralizovaného projektu dodržiavajte odporúčané postupy a to tak, že oddelíte dáta od kódu do rozdielnych priečinkov \(odkaz na Manažment dát\). +Centralizujte a manažujte svoj projekt pomocou online platformy, centrálneho repozitára alebo priečinku na všetky výskumné súbory. Môžete použiť GitHub, ako miesto, kde uložíte projektové súbory spolu, alebo všetko manažovať pomocou elektronických laboratórnych záznamov, ako sú [Benchling](https://benchling.com/), [Labguru](https://www.labguru.com/) alebo [SciNote](https://scinote.net/). V rámci centralizovaného projektu dodržiavajte odporúčané postupy tak, že oddelíte dáta od kódu do rozdielnych priečinkov \(pozri Manažment dát\). -Keď ukladáte a zálohujete svoje výskumné súbory, vyberajte také formáty a informatívne názvy súborov, ktoré umožňujú opätovné použitie. Názvy súborov majú byť čitateľné strojovo a aj pre človeka \(odkaz na Manažment dát\). Vo svojej analýze a softvérovom kóde používajte relatívne cesty. Vyhnite sa proprietárnym formátom súborov a používajte otvorené formáty súborov \(pozri časť 6 Otvorené licencie a formáty súborov\). +Keď ukladáte a zálohujete svoje výskumné súbory, vyberajte také formáty a informatívne názvy súborov, ktoré umožňujú opätovné použitie. Názvy súborov majú byť čitateľné strojovo a aj pre človeka \(pozri Manažment dát\). Vo svojej analýze a softvérovom kóde používajte relatívne cesty. Vyhnite sa proprietárnym formátom súborov a používajte otvorené formáty súborov \(pozri časť 6 Otvorené licencie a formáty súborov\). ## -##### **2. Vytvárajte a uchovávajte záznamy o všetkom, čo robíte Keep track of things** +##### **2. Zaznamenávajte všetko, čo robíte Keep track of things** ###### Registrácia -Je dôležité predregistrovať dizajn výskumu a informácie o analýze ? Predregistrujte dôležitý dizajn výskumu a informácie o analýze, aby ste zvýšili transparentnosť a zabránili skresleneému publikovaniu negatívnych výsledkov. Medzi voľne dostupné nástroje, ktoré môžete použiť na prvú registráciu, patria [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/) a [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Klinické štúdie by mali používať [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). Preregister important study design and analysis information to increase transparency and counter publication bias of negative results. Free tools to help you make your first registration include [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/), and [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Clinical trials should use [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). +Je dôležité predregistrovať dizajn výskumu a informácie o analýze ? Predregistrujte dôležitý dizajn výskumu a informácie o analýze, aby ste zvýšili transparentnosť a zabránili skreslenému publikovaniu negatívnych výsledkov. Medzi voľne dostupné nástroje, ktoré môžete použiť na prvú registráciu, patria [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/) a [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Klinické štúdie by mali používať [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). Preregister important study design and analysis information to increase transparency and counter publication bias of negative results. Free tools to help you make your first registration include [AsPredicted](https://aspredicted.org/), [Open Science Framework](https://osf.io/), and [Registered Reports](https://cos.io/rr/). Clinical trials should use [Clinicaltrials.gov](https://clinicaltrials.gov/). ###### Kontrola verzií @@ -109,55 +109,55 @@ Sledujte zmeny svojich súborov, obzvlášť svojho analytického kódu ? kódu ###### Dokumentácia -Dokumentujte všetko, čo sa robí ručne v súbore README. Na opis dôležitých informácií o svojich dátach si vytvorte dátový slovník (známy aj ako číselník/codebook\). Na jednoduchý úvod pouužite Modul na organizáciu dát od Karla Bromana [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) a odkážte na Manažment dát. Document everything done by hand in a README file. Create a data dictionary \(also known as a codebook\) to describe important information about your data. For an easy introduction, use: [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) and refer to Data Management. +V súbore README dokumentujte všetko, čo sa robí ručne. Na opis dôležitých informácií o svojich dátach si vytvorte dátový slovník (známy aj ako číselník/codebook\). Na jednoduchý úvod použite Modul na organizáciu dát od Karla Bromana [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) a odkážte na Manažment dát. Document everything done by hand in a README file. Create a data dictionary \(also known as a codebook\) to describe important information about your data. For an easy introduction, use: [Karl Broman’s Data Organization module](http://kbroman.org/dataorg/pages/dictionary.html) and refer to Data Management. ###### Dokumentované programovanie (Literate programming) -Zvážte používanie [Jupyter Notebooks](http://jupyter.org/), [KnitR](https://yihui.name/knitr/), [Sweave](https://support.rstudio.com/hc/en-us/articles/200552056-Using-Sweave-and-knitr) alebo iných prístupov k dokumentovanému programovaniu, aby ste integrovali svoj kód do slovneého opisu ? naratívu a dokumentácie. to integrate your code with your narrative and documentation. +Zvážte používanie [Jupyter Notebooks](http://jupyter.org/), [KnitR](https://yihui.name/knitr/), [Sweave](https://support.rstudio.com/hc/en-us/articles/200552056-Using-Sweave-and-knitr) alebo iných prístupov k dokumentovanému programovaniu, aby ste integrovali svoj kód do slovného opisu ? naratívu a dokumentácie. to integrate your code with your narrative and documentation. ## -##### **3. Prideľte svojmu výskumu licenciu a zdieľajte ho Share and license your research** +##### **3. Licencujte a zdieľajte svoj výskum** ###### Dáta -Vyhnite sa doplnkovým súborom, rozhodnite sa pre permisívne licencie a zdieľajte svoje dáta prostredníctovm repozitára. Dodržiavajte odporúčané postupy tak, ako sú uvedené v časti Otvorené výskumné dáta a materiály. +Vyhnite sa doplnkovým súborom, voľte permisívne licencie a zdieľajte svoje dáta prostredníctvom repozitára. Dodržiavajte odporúčané postupy tak, ako sú uvedené v časti Otvorené výskumné dáta a materiál. -###### Materiály +###### Materiál -Share your materials so they can be reused. Deposit reagents with repositories like [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/), and [ATCC](https://www.atcc.org/) to make them easily accessible to other researchers. For more information, see the Open Materials subsection of [Open Research Data and Materials](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md). +Zdieľajte svoj materiál, aby sa dal opätovne využiť. Uložte činidlá do repozitárov ako [Addgene](https://www.addgene.org/), [The Bloomington Drosophila Stock Center](https://bdsc.indiana.edu/) a [ATCC](https://www.atcc.org/), aby k nim mali iní výskumníci ľahký prístup. Viac informácií nájdete v odseku Otvorený materiál v časti [Otvorené výskumné dáta a materiál](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md). -###### Softvér, laboratoŕone záznamy/knihy a kontajnery +###### Softvér, laboratórne záznamy/knihy a kontajnery -License your code to inform about how it may be \(re\)used. Share notebooks with services such as [mybinder](http://mybinder.org) that allow for public viewing and execution of the entire notebook on shared resources. Share containers or notebooks with services such as [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) or [Code Ocean](https://codeocean.com/). Follow best practices outlined in Open Research Software and Open Source. +Licencujte svoj kód s cieľom informovať, ako sa môže \(opätovne\) použiť. Zdieľajte laboratórne záznamy/knihy prostredníctvom služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejnosti pozrieť si a spustiť celý laboratórny záznam na zdieľaných zdrojoch. Zdieľajte kontajnery alebo záznamy prostredníctvom služieb ako [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo [Code Ocean](https://codeocean.com/). Dodržiavajte odporúčané postupy uvedené v časti Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód. ## ##### **4. Transparentne informujte o svojom výskume** -Report and publish your methods and interventions explicitly and transparently and fully to allow for replication. Guidelines from the [Equator Network](http://www.equator-network.org/), tools like [Protocols.io](https://www.protocols.io/), or processes like [Registered Reports](https://cos.io/rr/) can help you report reproducibly. Remember to post your results to your public registration platform \(such as [ClinicalTrials.gov](https://www.socialscienceregistry.org/) or the [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/)\) within a year of finishing your study no matter the nature or direction of your results. +Informujte o svojich metódach a krokoch explicitne, transparentne a úplne, aby bol možná replikácia ? aby sa dal výskum replikovať. Odporúčania iniciatívy [Equator Network](http://www.equator-network.org/), nástroje ako [Protocols.io](https://www.protocols.io/) alebo procesy ako [Registered Reports](https://cos.io/rr/) vám môžu pomôcť informovať reprodukovateľným spôsobom. Nezabudnite informovať o svojich výsledkoch na verejnej platforme, kde ste registrovali svoj výskum \(ako napríklad [ClinicalTrials.gov](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/)\) to do jedného roka od skončenia svojho výskumu, a to bez ohľadu na charakter alebo smerovanie výsledkov. Report and publish your methods and interventions explicitly and transparently and fully to allow for replication. Guidelines from the [Equator Network](http://www.equator-network.org/), tools like [Protocols.io](https://www.protocols.io/), or processes like [Registered Reports](https://cos.io/rr/) can help you report reproducibly. Remember to post your results to your public registration platform \(such as [ClinicalTrials.gov](https://www.socialscienceregistry.org/) or the [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/)\) within a year of finishing your study no matter the nature or direction of your results. ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "Everything is in the paper; anyone can reproduce this from there!" +Otázka: "Všetko je v článku, môže na jeho základe ktokoľvek reprodukovať! Everything is in the paper; anyone can reproduce this from there!" -A: This is one of the most common misconceptions. Even having an extremely detailed description of the methods and workflows employed to reach the final result will not be sufficient in most cases to reproduce it. This can be due to several aspects, including different computational environments, differences in the software versions, implicit biases that were not clearly stated, etc. +Odpoveď: Ide o jeden z najčastejších omylov. Dokonca ani nesmierne podrobný opis metód a pracovných postupov použitých na dosiahnutie konečného výsledku nebude vo väčšine prípadov stačiť na reprodukovanie výsledku. Môže to vyplývať z niekoľkých aspektov, vrátane rôznych výpočtových prostredí, rozdielov medzi verziami softvéru, skrytému nesprávnemu informovaniu ? zaujatosti ? konfliktu záujmov, ktoré neboli jasne uvedené ? deklarované atď. This is one of the most common misconceptions. Even having an extremely detailed description of the methods and workflows employed to reach the final result will not be sufficient in most cases to reproduce it. This can be due to several aspects, including different computational environments, differences in the software versions, implicit biases that were not clearly stated, etc. -Q: "I don’t have the time to learn and establish a reproducible workflow." +Otázka: "Nemám čas učiť sa a zavádzať reprodukovateľné pracovné postupy. I don’t have the time to learn and establish a reproducible workflow." -A: In addition to a significant number of freely available online services that can be combined and facilitate the setting up of an entire workflow, spending the time and effort to put this together will increase both the scientific validity of the final results as well as minimize the time of re-running or extending it in further studies. +Odpoveď: K dispozícii je značné množstvo voľne dostupných online služieb, ktoré sa dajú kombinovať a ktoré uľahčia vytvorenie kompletného pracovného postupu. Okrem toho čas a úsilie, ktoré tomu venujete, zvýšia vedeckú platnosť konečných výsledkov a minimalizujú čas na opakovanie alebo rozšírenie pracovného postupu v ďalšom výskume. In addition to a significant number of freely available online services that can be combined and facilitate the setting up of an entire workflow, spending the time and effort to put this together will increase both the scientific validity of the final results as well as minimize the time of re-running or extending it in further studies. -Q: "Terminologies describing reproducibility are challenging." +Otázka: "Terminológia opisujúca reprodukovateľnosť je náročná. Terminologies describing reproducibility are challenging." -A: See Barba \(2018\) for a discussion on terminology describing reproducibility and replicability. +Odpoveď: pozri Barba \(2018\) pre diskusiu o terminológii opisujúcej reprodukovateľnosť a replikovateľnosť. for a discussion on terminology describing reproducibility and replicability. ## ### Výsledky vzdelávania -1. Understand the necessity of reproducible research and its reasoning. +1. Porozumieť nutnosti reprodukovateľného výskumu a jej odôvodneniu. Understand the necessity of reproducible research and its reasoning. -2. Be able to establish a reproducible workflow within the context of an example task. +2. Vedieť vytvoriť reprodukovateľný pracovný postup v rámci kontextu vzorovej úlohy ? vzorového zadania ? príkladu. Be able to establish a reproducible workflow within the context of an example task. -3. Know tools that can support reproducible research. +3. Poznať nástroje, ktoré dokážu podporiť reprodukovateľný výskum. Know tools that can support reproducible research. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From 635b943ee5543429351a7a83cb263ee28bef8fdf Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 17 Feb 2022 12:52:38 +0100 Subject: [PATCH 069/105] Update README.md --- 02OpenScienceBasics/README.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/README.md b/02OpenScienceBasics/README.md index 793bc23..4761c1a 100644 --- a/02OpenScienceBasics/README.md +++ b/02OpenScienceBasics/README.md @@ -3,12 +3,12 @@ Táto kapitola má za cieľ poskytnúť konkrétny kontext a kľúčové body najrelevantnejších aspektov otvorenej vedy. Kapitola začína základnými pojmami a princípmi otvorenej vedy a pokračuje k prvkom ako otvorené výskumné dáta, otvorený prístup, otvorené recenzné konanie a politiky otvorenej vedy, spolu s praktickejšími aspektmi, ako je reprodukovateľný výskum, softvér s otvoreným zdrojovým kódom (open source softvér) a otvorené licencie a formáty súborov. -Každá časť má takú štruktúru, ktorá zahŕňa krátky opis témy; vysvetlenie súvislosti s otvorenou vedou; kľúčové ciele vzdelávania, ktoré by sa mali zdôrazniť v rámci kontextu školenia či vzdelávacej akcie; hlavné zložky \(poznatky a zručnosti\), ktoré by sa mali zapojiť; niektoré časté otázky/prekážky/mylné predstavy, ktoré sa pri danej téme vyskytujú, a nakoniec očakávané výsledky vzdelávania a ďalšie odporúčané čítanie. +Každá časť má štruktúru, ktorá zahŕňa krátky opis témy; vysvetlenie súvislosti s otvorenou vedou; kľúčové ciele vzdelávania, ktoré by sa mali zdôrazniť v rámci kontextu školenia či vzdelávacej akcie; hlavné zložky \(poznatky a zručnosti\), ktoré by sa mali zapojiť; niektoré časté otázky/prekážky/mylné predstavy, ktoré sa pri danej téme vyskytujú, a nakoniec očakávané výsledky vzdelávania a ďalšie odporúčané čítanie. ## Kapitoly * [1. Pojmy a princípy otvorenosti](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) -* [2. Otvorené výskumné dáta a materiály](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) +* [2. Otvorené výskumné dáta a materiál](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) * [3. Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) * [4. Reprodukovateľný výskum a analýza dát](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) * [5. Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) From cfe1e903edf0ceea924ca4a66e71a0b684def03a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 17 Feb 2022 12:55:44 +0100 Subject: [PATCH 070/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- 02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 7be62a9..f467d9b 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -1,5 +1,5 @@ ## -## 2. Otvorené výskumné dáta a materiály +## 2. Otvorené výskumné dáta a materiál ### Čo je to? @@ -134,9 +134,9 @@ Ako je uvedené vyššie, konečným cieľom zdieľania výskumných dát je dos ## -##### Otvorené materiály +##### Otvorený materiál -Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálov. Použitie materiálov podmieňuje vedná disciplína a niekedy samotné laboratórium. Nižšie v texte sú uvedené príklady materiálov, ktoré môžete zdieľať, ale vždy sa poraďte s kolegami v svojej disciplíne, aby ste zistili, ktoré repozitár sa používajú. Keď máte materiál, dáta a publikácie z toho istého výskumného projektu uložené v rôznych repozitároch, prepojte ich krížovými odkazmi a jedinečným identifikátorom, aby sa dali ľahko nájsť. +Okrem zdieľania dát závisí otvorenosť výskumu aj od zdieľanie materiálu. Použitie materiálu podmieňuje vedná disciplína a niekedy samotné laboratórium. Nižšie v texte sú uvedené príklady materiálu, ktorý môžete zdieľať, ale vždy sa poraďte s kolegami v svojej disciplíne, aby ste zistili, ktoré repozitár sa používajú. Keď máte materiál, dáta a publikácie z toho istého výskumného projektu uložené v rôznych repozitároch, prepojte ich krížovými odkazmi a jedinečným identifikátorom, aby sa dali ľahko nájsť. ###### Činidlá (Reagens) @@ -148,7 +148,7 @@ Protokol opisuje formálny alebo oficiálny záznam vedeckých experimentálnych ###### Záznamy/dokumenty, kontajnery, softvér a hardvér -Reprodukovateľnú analýzu podporuje použitie dokumentovaného programovania (literate programming), kontajnerovej technológie a virtualizácie. Okrem zdieľania kódu a dát, by ste tiež mali zdieľať záznamy/dokumenty (napr. z denníky z webovej aplikácie Jupyter Notebook), otvorený softvér (napr. šablóny Docker Image) alebo iné analytické materiály či softvérové závislosti (software dependancies). Zdieľajte záznamy/dokumenty prostredníctvom otvorených služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejné prezeranie alebo spustenie celého dokumentu (notebook) na zdieľaných zdrojoch. Kontajnery a záznamy/dokumenty sa môžu zdieľať prostredníctvom projektu [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo platformy [Code Ocean](https://codeocean.com/). Softvér a hardvér, ktorý používate vo svojom výskume, by sa mal zdieľať v súlade s najlepšou praxou pre dokumentáciu, ako je to navrhnuté v [Časti 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Protokoly prístupné iba na čítanie by ste mali uložiť v odborovom registri, ako je [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) a [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo vo všeobecnom registri ako [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Mnoho časopisov, ako napríklad [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/) alebo [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/), uverejní váš protokol. Najlepšie postupy na publikovanie protokolu v otvorenom režime sú rovnaké ako postupy na publikovanie vašej správy v otvorenom režime \(pozri [Časť 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). +Reprodukovateľnú analýzu podporuje použitie dokumentovaného programovania (literate programming), kontajnerovej technológie a virtualizácie. Okrem zdieľania kódu a dát, by ste tiež mali zdieľať záznamy/dokumenty (napr. z denníky z webovej aplikácie Jupyter Notebook), otvorený softvér (napr. šablóny Docker Image) alebo iné analytický materiál či softvérové závislosti (software dependancies). Zdieľajte záznamy/dokumenty prostredníctvom otvorených služieb ako [mybinder](http://mybinder.org), ktoré umožňujú verejné prezeranie alebo spustenie celého dokumentu (notebook) na zdieľaných zdrojoch. Kontajnery a záznamy/dokumenty sa môžu zdieľať prostredníctvom projektu [Rocker](https://arxiv.org/abs/1710.03675) alebo platformy [Code Ocean](https://codeocean.com/). Softvér a hardvér, ktorý používate vo svojom výskume, by sa mal zdieľať v súlade s najlepšou praxou pre dokumentáciu, ako je to navrhnuté v [Časti 3](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md). Protokoly prístupné iba na čítanie by ste mali uložiť v odborovom registri, ako je [ClinicalTrials.gov](https://clinicaltrials.gov/) a [SocialScienceRegistry](https://www.socialscienceregistry.org/) alebo vo všeobecnom registri ako [Open Science](https://osf.io/)[ Framework](https://osf.io/). Mnoho časopisov, ako napríklad [Trials](https://trialsjournal.biomedcentral.com/), [JMIR Research Protocols](https://www.researchprotocols.org/) alebo [Bio-Protocol](https://bio-protocol.org/), uverejní váš protokol. Najlepšie postupy na publikovanie protokolu v otvorenom režime sú rovnaké ako postupy na publikovanie vašej správy v otvorenom režime \(pozri [Časť 5](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md)\). ## From 860d7a9d4ca25f82d43ca607a13694a66828d481 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 17 Feb 2022 12:56:17 +0100 Subject: [PATCH 071/105] Update SUMMARY.md --- SUMMARY.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/SUMMARY.md b/SUMMARY.md index 84d15d4..53d22a4 100644 --- a/SUMMARY.md +++ b/SUMMARY.md @@ -4,7 +4,7 @@ * [Úvod](01Introduction/README.md) * [Základy otvorenej vedy](02OpenScienceBasics/README.md) * [Pojmy a princípy otvorenosti](02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md) - * [Otvorené výskumné dáta a materiály](02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) + * [Otvorené výskumné dáta a materiál](02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md) * [Otvorený výskumný softvér a otvorený zdrojový kód](02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md) * [Reprodukovateľný výskum a analýza dát](02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md) * [Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu](02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md) From c0a5870295ab24e6f987762c1f972847437e426a Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 17 Feb 2022 14:54:52 +0100 Subject: [PATCH 072/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- .../05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 28 +++++++++---------- 1 file changed, 14 insertions(+), 14 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index 8a24490..77dbf11 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -1,15 +1,15 @@ ## -## 5. Open Access to Published Research Results +## 5. Otvorený prístup k publikovaným výsledkom výskumu -### What is it? +### Čo je to? -Open Access to publications means that research publications like articles and books can be accessed online, free of charge by any user, with no technical obstacles \(such as mandatory registration or login to specific platforms\). At the very least, such publications can be read online, downloaded and printed. Ideally, additional rights such as the right to copy, distribute, search, link, crawl and mine should also be provided. Open Access can be realised through two main non-exclusive routes: +Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výzkumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Prinajmenšom sa takéto publikácie dajú čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: -* Green Open Access \(self-archiving\): The published work or the final peer-reviewed manuscript that has been accepted for publication is made freely and openly accessible by the author, or a representative, in an online repository. Some publishers request that Open Access be granted only after an embargo period has elapsed. This embargo period can last anywhere between several months and several years. For publications that have been deposited in a repository but are under embargo, usually at least the metadata are openly accessible. +* Zelený otvorený prístup \(samo-archivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca v online repozitári voľne a otvorene sprístupní publikovanú prácu alebo finálny rukopis po recenznom konaní, ktorý bol prijatý na publikovanie. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať od niekoľkých mesiacov po niekoľko rokov. Pri publiákciách, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, sú zvyčajne voľne prístupné aspoň ich metadáta. -* Gold Open Access \(Open Access publishing\): The published work is made available in Open Access mode by the publisher immediately upon publication. The most common business model is based on one-off payments by authors \(commonly called APCs – article processing charges – or BPCs – book processing charges\). Where Open Access content is combined with content that requires a subscription or purchase, in particular in the context of journals, conference proceedings and edited volumes, this is called hybrid Open Access. +* Zlatý otvorený prístup \(Publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po publikovaní. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo nákup, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes) ide o hybridný otvorený prístup. -### Rationale +### Odôvodnenie One of the most common ways to disseminate research results is by writing a manuscript and publishing it in a journal, conference proceedings or book. For many years those publications were available to the public under a payment by means of a subscription fee or individually. However, at the turn of the 21st century a new movement appeared with a clear objective: make all the research results available to the public without any restriction. This movement took the name of Open Access and established two initial strategies to achieve its final goal. The first strategy was to provide tools and assistance to scholars to deposit their refereed journal articles in open electronic repositories. The second one was to launch a new generation of journals using copyright and other tools to ensure permanent open access to all the articles they publish. As a result of the first strategy we see self-archiving practices: researchers depositing and disseminating papers in institutional or subject based repositories. And as a result of the second strategy we have seen the creation of the open access journals that provide free access to readers and allow reuse of their contents without almost any restriction. @@ -22,7 +22,7 @@ The rise of many business models around open access journals poses a lot of misu Regarding self archiving, researchers are confused by the different requirements established by the publishers in relation with version of a paper that they can deposit in a repository and when this version can be available to the public. This delay in allowing public access to the full text is often called embargo period and it is not uniform for all the journals. Institutions who provide a repository for its researchers should facilitate self archiving practices by digesting all those publisher requirements. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania 1. Learn about the different options a researcher has when deciding where to publish a paper, including funder requirements. @@ -36,10 +36,10 @@ Regarding self archiving, researchers are confused by the different requirements 6. Trainees will learn about different business models used by open-access journals, and opportunities for obtaining funds to support publishing if needed. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznatky **Repositories and self-archiving** @@ -53,7 +53,7 @@ In relation to the moment to make the paper publicly available, many journals es ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_access_archives.png) -**Open Access publishing** +**Publikovanie v režime otvoreného prístupu** The number of Open Access Journals has increased during the last years becoming a real option for researchers when deciding where to publish their findings. According to the Directory of Open Access Journals \([DOAJ](http://www.doaj.org)\), currently there are more than 11,000 journals. Nevertheless is important to remark that an open access journal must provide free access to its contents but it also must license them to allow reusability. No legal notice must be legally understood as "all rights reserved". Although the definition of an open access journal does not include any condition about the business model, there is a fact that those journals are commonly known as journal where you have to pay to publish. This misconception is due to the fact that the most successful journals and the ones that got the highest impact follow this model. Nevertheless, a recent study shows that the majority of journals registered in DOAJ do not charge any fee for publication \(Data available [here](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/)\). @@ -64,7 +64,7 @@ Some funders, have decided to establish their own publishing platforms to provid Some disciplines prefer to use other formats than journals to publish results, for instance books. Initially, publishers were very reluctant to allow researchers to self archive a full book or even a book chapter. However, [some publishers](https://docs.google.com/spreadsheets/d/1-Lq_zzaGqge8SdY1DX-YXTN43JLn75jf2OhidJqXM60/edit#gid=142126524) have begun to adopt policies to facilitate it. On the other hand, some university presses have shifted their publication model to open access to increase the visibility of their contents, especially monographs. This change can be explained as an answer to the cuts in some of the expenditures in monographs due to the restrictions in library budgets. A common model for this open access university presses is to provide a free version in PDF and sell paper or epub versions \(see for instance UCL\). Moreover the creation of the [Directory of Open Access Books](https://doabooks.org/) have increased their discoverability. In a similar way than other journal initiatives, there have appeared some projects to join forces to establish a common fund to build open access monographs, for instance [Knowledge Unlatched](http://www.knowledgeunlatched.org/). ## -#### Skills +#### Zručnosti * Choose a suitable repository or server to post a preprint according to your discipline @@ -75,7 +75,7 @@ Some disciplines prefer to use other formats than journals to publish results, f * Find available funds or discounts to publish in open-access journals if needed ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: "If I publish my work as a preprint, it won’t be acknowledged - I will only receive credit for a peer-reviewed journal article." @@ -92,7 +92,7 @@ The hybrid model is very controversial and it could raise a lot of questions abo You may discuss the future of the scholarly communication by presenting some of the offsetting models or transition projects like [OA2020 global alliance](https://oa2020.org/) proposed by the Max Planck Society. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Trainees will be able to choose where to publish their research paper, describing the implications and consequences of this choice. @@ -103,7 +103,7 @@ You may discuss the future of the scholarly communication by presenting some of 4. Trainees who manage repositories will be able to describe the tools and services that allow researchers to self-archive. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Björk (2017). Growth of hybrid open access, 2009–2016. _PeerJ_ 5:e3878 [doi.org/10.7717/peerj.3878](https://doi.org/10.7717/peerj.3878) From fe1a842352b28931ce3e6a735f50826cd2c35bc8 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 21 Feb 2022 16:19:10 +0100 Subject: [PATCH 073/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- .../05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 30 +++++++++---------- 1 file changed, 15 insertions(+), 15 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index 77dbf11..d2b9dcf 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -3,45 +3,45 @@ ### Čo je to? -Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výzkumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Prinajmenšom sa takéto publikácie dajú čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: +Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výskumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Takéto publikácie sa dajú prinajmenšom čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: -* Zelený otvorený prístup \(samo-archivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca v online repozitári voľne a otvorene sprístupní publikovanú prácu alebo finálny rukopis po recenznom konaní, ktorý bol prijatý na publikovanie. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať od niekoľkých mesiacov po niekoľko rokov. Pri publiákciách, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, sú zvyčajne voľne prístupné aspoň ich metadáta. +* Zelený otvorený prístup \(samo-archivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publiákcie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. -* Zlatý otvorený prístup \(Publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po publikovaní. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo nákup, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes) ide o hybridný otvorený prístup. +* Zlatý otvorený prístup \(publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po uverejnení. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo kúpu, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes) ide o hybridný otvorený prístup. ### Odôvodnenie -One of the most common ways to disseminate research results is by writing a manuscript and publishing it in a journal, conference proceedings or book. For many years those publications were available to the public under a payment by means of a subscription fee or individually. However, at the turn of the 21st century a new movement appeared with a clear objective: make all the research results available to the public without any restriction. This movement took the name of Open Access and established two initial strategies to achieve its final goal. The first strategy was to provide tools and assistance to scholars to deposit their refereed journal articles in open electronic repositories. The second one was to launch a new generation of journals using copyright and other tools to ensure permanent open access to all the articles they publish. As a result of the first strategy we see self-archiving practices: researchers depositing and disseminating papers in institutional or subject based repositories. And as a result of the second strategy we have seen the creation of the open access journals that provide free access to readers and allow reuse of their contents without almost any restriction. +Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky vedecko-výskumné výsledky bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samo-archivácie: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredncívtvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. -Beyond those two strategies established in the [Budapest Open Access Initiative](http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) in 2002, we have seen the growth of new methods of dissemination. Among them, we find the publication of preprints through institutional repositories and preprint servers. Preprints are widely used in physical sciences and now emerging in life sciences and other fields. Preprints are documents that have not been peer reviewed but are considered as a complete scientific publication in a first stage. Some of the preprints servers include open peer review services and the availability to post new versions of the initial paper once reviewed by peers. Following this trend of including open peer review processes in preprint servers we have seen the development of new publishing platforms supported by funders like the [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) or the [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Even the European Commission is planning to to launch a [publishing platform for the Horizon 2020 funded projects](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf). +Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírene vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách a živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako nadácia [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Dokonca aj Európska komisia plánuje spustiť [publikačnú platformu pre projekty financované z programu Horizont 2020](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf), (pozn. prekl.: v súčasnosti EK prevádzkuje platformu Open Research Europe: https://open-research-europe.ec.europa.eu/ - jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa a Horizont 2020). -The choice of a journal or a publishing platform may affect the availability and accessibility of the research results. There are several options for researchers when deciding where, when, and how to publish their findings. It is fundamental to know all the implications to avoid future problems. +Výber časopisu alebo publikačnej platformy môže ovplyvniť dostupnosť výsledkov výskumu a prístup k nim. Vedci majú niekoľko možností, keď sa rozhodujú, kedy, kde a ako uverejnia svoje zistenia. Je nevyhnutné poznať všetky dôsledky, aby sa predišlo problémom v budúcnosti. -The rise of many business models around open access journals poses a lot of misunderstandings and uncertainties to the researchers when deciding where to publish. Moreover, paywalled journals offer individual open access models, the so-called hybrid model, that brings more complexity when deciding where and how to publish. +Nárast mnohých obchodných modelov súvisiacich s časopismi s otvoreným prístupom predstavuje pre vedcov veľa nedorozumenia a neistoty, keď sa rozhodujú, kde budú publikovať. Okrem toho poskytujú platené časopisy (paywalled journals) samostaný model otvoreného prístupu, takzvaný hybridný model, ktorý prináša ešte viac zložitosti do procesu rozhodovania, kde a ako publikovať. -Regarding self archiving, researchers are confused by the different requirements established by the publishers in relation with version of a paper that they can deposit in a repository and when this version can be available to the public. This delay in allowing public access to the full text is often called embargo period and it is not uniform for all the journals. Institutions who provide a repository for its researchers should facilitate self archiving practices by digesting all those publisher requirements. +Pri samo-archivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavateľov v súvislosti s verziou článku, ktorá sa môže uložiť do repozitára a tým, kedy sa môže sprístupniť verejnosti. Toto obdobie zdržania prístupu verejnosti k plnému textu sa často nazýva embargo a nie je rovnaké pre všetky časopisy. Inštitúcie, ktoré poskytujú svojim výskumníkom repozitár, by mali uľahčiť samo-archivovanie tak, že zapracujú všetky požiadavky vydavateľov. ## ### Ciele vzdelávania -1. Learn about the different options a researcher has when deciding where to publish a paper, including funder requirements. +1. Dozvedieť sa o rôznych možnostiach, ktoré má výskumník, keď sa rozhoduje, kde uverejní článok, vrátane požiadaviek financovateľa. -2. Be able to decide if a paper can be published before peer review, for example in a preprint server. Trainees will learn how to determine which options they have according to their disciplines/journal policies, and if there would be consequences afterwards that might jeopardize final publication in a peer-reviewed journal. +2. Vedieť sa rozhodnúť, či článok môže byť uverejnený pred recenzným konaním, napríklad na preprintovom serveri. Účastníci vzdelávania sa naučia, ako posúdiť, ktoré možnosti majú podľa politík disciplíny alebo časopisu a či by to malo následky, ktoré by mohli ohroziť konečné publikovanie v recenzovanom časopise. -3. Trainees will learn how to discover the differences between policies of peer-reviewed journals, particularly when submitting something available as a preprint. They will learn the differences among open-access journals, such as which require a fee for submission/publication and which licenses they use. +3. Účastníci vzdelávania sa naučia, ako zistiť rozdiely medzi rôznymi politikami recenzovaných časopisov, obzvlášť pri podaní materiálu dostupného ako preprint. Dozvedia sa o rozdieloch medzi časopismi s otvoreným prístupom, ako napríklad to, či vyžadujú poplatok za podanie/uverejnenie a ktoré licencie používajú. -4. Trainees will learn about the implications of publishing in paywalled journals for future self-archiving in a repository, and the publisher requirements in terms of version and embargo. Trainees will also learn about hybrid open-access journals. +4. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o dopade publikovania v platenom (paywalled) časopise na možnosť samo-archivovania v repozitári v budúcnosti a o podmienkach vydavateľa týkajúcich sa verzie a embarga. Účastníci sa tiež dozvedia o hybridných časopisoch s otvoreným prístupom. -5. \(optional depending on audience\) Trainees will learn about open-access opportunities when publishing in books, since this is the main avenue of dissemination for some disciplines. +5. \(Voliteľné v uávislosti od publika\) Účastníci vzdelávania sa dozvedia o príležitostiach na publikovanie kníh v otvorenom režime, keďže ide o hlavný spôsob šírenia v niektorých disciplínach. -6. Trainees will learn about different business models used by open-access journals, and opportunities for obtaining funds to support publishing if needed. +6. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o rôznych obchodných modeloch časopisov s otvoreným prístupom a príležitostiach na získanie finančných prostriedkov na podporu publikovania, ak je to potrebné. ### Kľúčové prvky ## #### Poznatky -**Repositories and self-archiving** +**Repozitáre a samo-archivovanie** At the beginning of 2018 more than 4600 repositories are available for researchers to self-archive their publications according to the [Registry of Open Access Repositories](http://roar.eprints.org/). In this list we can find institutional repositories, subject based or thematic repositories and harvesters. The first ones are generally managed by research performing institutions to provide to their community a place to archive and share openly papers and other research outputs. Subject based repositories are usually managed by research communities and most of the contents are related to a certain discipline. Finally, harvesters aggregate content from different repositories becoming sites to perform general searches and build other value-added services. It is fundamental for a repository to be harvested to acquire more visibility. For that purpose, repository managers need to follow standard guidelines regarding the use of metadata and the values of these metadata. Moreover, institutional repositories can be linked with other information databases to increase discoverability, for example [PubMed](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/) offers the possibility to link its registers by the [linkout project](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/projects/linkout/doc/IR-application.shtml). Repositories have always been seen as an alternative way to access to scientific publications when accessing to the original source is not affordable. Currently there are tools like the [Unpaywall](http://unpaywall.org/) browser extension that facilitates this alternative. From d13f4e5a5bf97b27dcbdab81af757b066c78a666 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 23 Feb 2022 16:40:29 +0100 Subject: [PATCH 074/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- .../05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 14 +++++++------- 1 file changed, 7 insertions(+), 7 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index d2b9dcf..e309d26 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -5,13 +5,13 @@ Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výskumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Takéto publikácie sa dajú prinajmenšom čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: -* Zelený otvorený prístup \(samo-archivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publiákcie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. +* Zelený otvorený prístup \(samoarchivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publiákcie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. * Zlatý otvorený prístup \(publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po uverejnení. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo kúpu, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes) ide o hybridný otvorený prístup. ### Odôvodnenie -Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky vedecko-výskumné výsledky bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samo-archivácie: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredncívtvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. +Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky vedecko-výskumné výsledky bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samoarchivovania: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredncívtvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírene vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách a živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako nadácia [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Dokonca aj Európska komisia plánuje spustiť [publikačnú platformu pre projekty financované z programu Horizont 2020](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf), (pozn. prekl.: v súčasnosti EK prevádzkuje platformu Open Research Europe: https://open-research-europe.ec.europa.eu/ - jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa a Horizont 2020). @@ -19,7 +19,7 @@ Výber časopisu alebo publikačnej platformy môže ovplyvniť dostupnosť výs Nárast mnohých obchodných modelov súvisiacich s časopismi s otvoreným prístupom predstavuje pre vedcov veľa nedorozumenia a neistoty, keď sa rozhodujú, kde budú publikovať. Okrem toho poskytujú platené časopisy (paywalled journals) samostaný model otvoreného prístupu, takzvaný hybridný model, ktorý prináša ešte viac zložitosti do procesu rozhodovania, kde a ako publikovať. -Pri samo-archivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavateľov v súvislosti s verziou článku, ktorá sa môže uložiť do repozitára a tým, kedy sa môže sprístupniť verejnosti. Toto obdobie zdržania prístupu verejnosti k plnému textu sa často nazýva embargo a nie je rovnaké pre všetky časopisy. Inštitúcie, ktoré poskytujú svojim výskumníkom repozitár, by mali uľahčiť samo-archivovanie tak, že zapracujú všetky požiadavky vydavateľov. +Pri samoarchivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavateľov v súvislosti s verziou článku, ktorá sa môže uložiť do repozitára a tým, kedy sa môže sprístupniť verejnosti. Toto obdobie zdržania prístupu verejnosti k plnému textu sa často nazýva embargo a nie je rovnaké pre všetky časopisy. Inštitúcie, ktoré poskytujú svojim výskumníkom repozitár, by mali uľahčiť samoarchivovanie tak, že zapracujú všetky požiadavky vydavateľov. ## ### Ciele vzdelávania @@ -30,7 +30,7 @@ Pri samo-archivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavate 3. Účastníci vzdelávania sa naučia, ako zistiť rozdiely medzi rôznymi politikami recenzovaných časopisov, obzvlášť pri podaní materiálu dostupného ako preprint. Dozvedia sa o rozdieloch medzi časopismi s otvoreným prístupom, ako napríklad to, či vyžadujú poplatok za podanie/uverejnenie a ktoré licencie používajú. -4. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o dopade publikovania v platenom (paywalled) časopise na možnosť samo-archivovania v repozitári v budúcnosti a o podmienkach vydavateľa týkajúcich sa verzie a embarga. Účastníci sa tiež dozvedia o hybridných časopisoch s otvoreným prístupom. +4. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o dopade publikovania v platenom (paywalled) časopise na možnosť samoarchivovania v repozitári v budúcnosti a o podmienkach vydavateľa týkajúcich sa verzie a embarga. Účastníci sa tiež dozvedia o hybridných časopisoch s otvoreným prístupom. 5. \(Voliteľné v uávislosti od publika\) Účastníci vzdelávania sa dozvedia o príležitostiach na publikovanie kníh v otvorenom režime, keďže ide o hlavný spôsob šírenia v niektorých disciplínach. @@ -41,11 +41,11 @@ Pri samo-archivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavate ## #### Poznatky -**Repozitáre a samo-archivovanie** +**Repozitáre a samoarchivovanie** -At the beginning of 2018 more than 4600 repositories are available for researchers to self-archive their publications according to the [Registry of Open Access Repositories](http://roar.eprints.org/). In this list we can find institutional repositories, subject based or thematic repositories and harvesters. The first ones are generally managed by research performing institutions to provide to their community a place to archive and share openly papers and other research outputs. Subject based repositories are usually managed by research communities and most of the contents are related to a certain discipline. Finally, harvesters aggregate content from different repositories becoming sites to perform general searches and build other value-added services. It is fundamental for a repository to be harvested to acquire more visibility. For that purpose, repository managers need to follow standard guidelines regarding the use of metadata and the values of these metadata. Moreover, institutional repositories can be linked with other information databases to increase discoverability, for example [PubMed](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/) offers the possibility to link its registers by the [linkout project](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/projects/linkout/doc/IR-application.shtml). Repositories have always been seen as an alternative way to access to scientific publications when accessing to the original source is not affordable. Currently there are tools like the [Unpaywall](http://unpaywall.org/) browser extension that facilitates this alternative. +Na začiatku roku 2018 mali výskumníci k dispozícii viac ako 4600 repozitárov na samoarchivovanie publikácií podľa Registra repozitárov s otvoreným prístupom [Registry of Open Access Repositories](http://roar.eprints.org/) (pozn prekl., v roku 2022 viac ako 4700). V tomto zozname sa nachádzajú inštitucionálne repozitáre, predmetové alebo tematické repozitáre a harvestre. Inštitucionálne repozitáre vo všeobecnosti manažujú vedecko-výskumné s cieľom poskytnúť svojej komunite priestor na archivovanie a otvorené zdieľanie článkov a iných výstupov výskumu. Tematické repozitáre zvyčajne manžujú komunity vedcov a a väčšina obsahu súvisí s určitou dsiciplínou. A nakoniec harvestre agregujú obsah z rôznych repozitárov, čím sa z nich stáva miesto, kde je možné realizovať všeobecné vyhľadávanie a vytvárať ďalšie služby s pridanou hodnotou. Aby bol repozitár viditeľný, musí byť "harvestovaný" (musia sa o ňom zbierať informácie). Preto musia manažéri repozitárov dodržiavať štandardné odporúčania týkajúce sa použitia metadát a ich hodnoty. Okrem toho môžu byť inštitucionálne repozitáre prepojené s ďalšími informačnými databázami, aby zvýšili možnosť svojho vyhľadania, napríklad databáza [PubMed](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/) ponúka možnosť prepojiť svoje registre prostredníctvom služby LinkOut [linkout project](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/projects/linkout/doc/IR-application.shtml). Repozitáre boli vždy vnímané ako alternatívna cesta prístupu k vedeckým publikáciám pri snahe dostať sa k pôvodným zdrojom, ktoré nie sú cenovo dostupné. V súčasnosti sú k dispozícii nástroje ako [Unpaywall](http://unpaywall.org/), rozšírenie prehliadača, ktoré umožňuje takúto alternatívu. -When choosing a journal to publish research results, researchers should take a moment to read the journal policy regarding the transfer of copyright. Many journals still require for publication that authors transfer full copyright. This transfer of rights implies that authors must ask for permission to reuse their own work beyond what is allowed by the applicable law and unless there are some uses already granted. Among those granted uses we can find teaching purposes, sharing with colleagues, and especially how researchers can self-archive their papers in repositories. Sometimes there a common policy among all the journals published by the same publishers but in general journals have their own policy, especially when they are published on behalf of a scientific society. When looking at the self-archiving conditions we must identify two key issues: the version of the paper that can be deposited and when it can be publicly available. +Pri výbere časopisu, v ktorom sa budú publikovať výsledky výskumu, by si vedci mali nechať čas na prečítanie politky časopisu týkajúcej sa prenosu autorských práv (transfer of copyright). Veľa časopisov stále podmieňuje publikovanie prenosom všetkých autorských práv autora. V dôsledku toho potom musia autori žiadať o povolenie opätovne použiť svoju vlastnú prácu nad rámec toho, čo povoľujú príslušné zákony, pokiaľ povolenie použiť prácu na nejaké účely už nie je udelené. Medzi takýmito povolenými použitiami je použitie na výučbu, zdieľanie s kolegami a obzvlášť to, ako môžu výskumníci samoarchivovať svoje práce v repozitároch. Niekedy majú časopisy vydávané tým istým vydavateľom spoločnú politiku, ale vo všeobecnosti majú časopisy svoje vlastné politiky, zvlášť ak sú vydávané v mene vedeckej spoločnosti. Keď sa pozeráme na podmienky samoarchivovania, treba identifikovať dva kľúčové body: verzia článku, ktorá sa môže uložiť, a kedy sa môže sprístupniť verejnosti. Regarding the version, some journals allow the dissemination of the submitted version, also known as preprint, and they allow its replacement for a reviewed version once the final paper has been published. Due to the increase of policies requiring access to research results, most of the journals allow to deposit the accepted version of the paper, also known as the author manuscript or postprint. This version is the final text once the peer review process has ended but it has not the final layout of the publication. Finally some journals allow researchers to deposit the final published version, also known as the version of record. From 49806d2e9bf1751da64eeb098c9bf2bf818c835c Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 24 Feb 2022 16:16:06 +0100 Subject: [PATCH 075/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- 02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index e309d26..f39ad57 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -47,9 +47,9 @@ Na začiatku roku 2018 mali výskumníci k dispozícii viac ako 4600 repozitáro Pri výbere časopisu, v ktorom sa budú publikovať výsledky výskumu, by si vedci mali nechať čas na prečítanie politky časopisu týkajúcej sa prenosu autorských práv (transfer of copyright). Veľa časopisov stále podmieňuje publikovanie prenosom všetkých autorských práv autora. V dôsledku toho potom musia autori žiadať o povolenie opätovne použiť svoju vlastnú prácu nad rámec toho, čo povoľujú príslušné zákony, pokiaľ povolenie použiť prácu na nejaké účely už nie je udelené. Medzi takýmito povolenými použitiami je použitie na výučbu, zdieľanie s kolegami a obzvlášť to, ako môžu výskumníci samoarchivovať svoje práce v repozitároch. Niekedy majú časopisy vydávané tým istým vydavateľom spoločnú politiku, ale vo všeobecnosti majú časopisy svoje vlastné politiky, zvlášť ak sú vydávané v mene vedeckej spoločnosti. Keď sa pozeráme na podmienky samoarchivovania, treba identifikovať dva kľúčové body: verzia článku, ktorá sa môže uložiť, a kedy sa môže sprístupniť verejnosti. -Regarding the version, some journals allow the dissemination of the submitted version, also known as preprint, and they allow its replacement for a reviewed version once the final paper has been published. Due to the increase of policies requiring access to research results, most of the journals allow to deposit the accepted version of the paper, also known as the author manuscript or postprint. This version is the final text once the peer review process has ended but it has not the final layout of the publication. Finally some journals allow researchers to deposit the final published version, also known as the version of record. +Pokiaľ ide o verzie - niektoré časopisy umožňujú šírenie podanej verzie, tiež známej ako preprint, a umožňujú jej nahradenie recenzovanou verziou po uverejnení finálneho článku. Kvôli nárastu politík vyžadujúcich prístup k výsledkom výskumu umožňuje väčšina časopisov uložiť prijatej verzie článku, známej tiež ako autorský rukopis alebo post-print. Táto verzia predstavuje finálny text, ktorý prešiel recenzným konaním ale ešte nie konečnou úpravou (rozloženie, korektúry, formátovanie a pod.). A nakoniec niektoré časopisy umožňujú výskumníkom uložiť finálnu publikovanú verziu, známu tiež ako verzia vedeckého záznamu (finálna verzia). -In relation to the moment to make the paper publicly available, many journals establish a period of time from its original publication: the embargo period, which can range from zero to 60 months. Some journals include or exclude embargoes depending on the versions. For instance the accepted version could be made publicly available after publication but the published version must wait 12 months. +V súvislosti s časom sprístupnenia článku verejnosti má mnoho časopisov stanovené časové obdobie od pôvodného vydania článku: ide o obdobie embarga, ktoré sa pohybuje v rozpätí od nula do 60 mesiacov. Niektoré časopisy zahŕňajú alebo vylučujúembrago v závaislosti od verzie. Napríklad je možné po publikovaní článku sprístupniť verejnosti prijatú verziu po publikovaní, ale so sprístupnením publikovanej verzie sa musí počkať 12 mesiacov. ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_access_archives.png) From e259898520841e5b6d5f6a29930112ffa116c94b Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 28 Feb 2022 16:51:48 +0100 Subject: [PATCH 076/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- .../05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 58 +++++++++---------- 1 file changed, 29 insertions(+), 29 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index f39ad57..ac847cf 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -5,19 +5,19 @@ Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výskumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Takéto publikácie sa dajú prinajmenšom čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: -* Zelený otvorený prístup \(samoarchivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publiákcie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. +* Zelený otvorený prístup \(samoarchivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publikacie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. -* Zlatý otvorený prístup \(publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po uverejnení. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo kúpu, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes) ide o hybridný otvorený prístup. +* Zlatý otvorený prístup \(publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po uverejnení. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatkok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo kúpu, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes), ide o hybridný otvorený prístup. ### Odôvodnenie -Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky vedecko-výskumné výsledky bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samoarchivovania: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredncívtvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. +Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky výsledky výskumu bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samoarchivovania: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredníctvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. -Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírene vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách a živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako nadácia [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Dokonca aj Európska komisia plánuje spustiť [publikačnú platformu pre projekty financované z programu Horizont 2020](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf), (pozn. prekl.: v súčasnosti EK prevádzkuje platformu Open Research Europe: https://open-research-europe.ec.europa.eu/ - jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa a Horizont 2020). +Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 v Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírené vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách o živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako napríklad nadácia Wellcome [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia Billa a Melindy Gatesových [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Dokonca aj Európska komisia plánuje spustiť [publikačnú platformu pre projekty financované z programu Horizont 2020](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf), (pozn. prekl.: v súčasnosti EK prevádzkuje platformu Open Research Europe: https://open-research-europe.ec.europa.eu/ - jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa a Horizont 2020). Výber časopisu alebo publikačnej platformy môže ovplyvniť dostupnosť výsledkov výskumu a prístup k nim. Vedci majú niekoľko možností, keď sa rozhodujú, kedy, kde a ako uverejnia svoje zistenia. Je nevyhnutné poznať všetky dôsledky, aby sa predišlo problémom v budúcnosti. -Nárast mnohých obchodných modelov súvisiacich s časopismi s otvoreným prístupom predstavuje pre vedcov veľa nedorozumenia a neistoty, keď sa rozhodujú, kde budú publikovať. Okrem toho poskytujú platené časopisy (paywalled journals) samostaný model otvoreného prístupu, takzvaný hybridný model, ktorý prináša ešte viac zložitosti do procesu rozhodovania, kde a ako publikovať. +Nárast mnohých obchodných modelov súvisiacich s časopismi s otvoreným prístupom predstavuje pre vedcov veľa nedorozumenia a neistoty, keď sa rozhodujú, kde budú publikovať. Okrem toho poskytujú platené časopisy (paywalled journals) samostatný model otvoreného prístupu, takzvaný hybridný model, ktorý prináša ešte viac zložitosti do procesu rozhodovania, kde a ako publikovať. Pri samoarchivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavateľov v súvislosti s verziou článku, ktorá sa môže uložiť do repozitára a tým, kedy sa môže sprístupniť verejnosti. Toto obdobie zdržania prístupu verejnosti k plnému textu sa často nazýva embargo a nie je rovnaké pre všetky časopisy. Inštitúcie, ktoré poskytujú svojim výskumníkom repozitár, by mali uľahčiť samoarchivovanie tak, že zapracujú všetky požiadavky vydavateľov. @@ -32,7 +32,7 @@ Pri samoarchivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavate 4. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o dopade publikovania v platenom (paywalled) časopise na možnosť samoarchivovania v repozitári v budúcnosti a o podmienkach vydavateľa týkajúcich sa verzie a embarga. Účastníci sa tiež dozvedia o hybridných časopisoch s otvoreným prístupom. -5. \(Voliteľné v uávislosti od publika\) Účastníci vzdelávania sa dozvedia o príležitostiach na publikovanie kníh v otvorenom režime, keďže ide o hlavný spôsob šírenia v niektorých disciplínach. +5. \(Voliteľné v závislosti od publika\) Účastníci vzdelávania sa dozvedia o príležitostiach na publikovanie kníh v otvorenom režime, keďže ide o hlavný spôsob šírenia v niektorých disciplínach. 6. Účastníci vzdelávania sa dozvedia o rôznych obchodných modeloch časopisov s otvoreným prístupom a príležitostiach na získanie finančných prostriedkov na podporu publikovania, ak je to potrebné. @@ -43,64 +43,64 @@ Pri samoarchivovaní sú výskumníci zmätení rôznymi požiadavkami vydavate **Repozitáre a samoarchivovanie** -Na začiatku roku 2018 mali výskumníci k dispozícii viac ako 4600 repozitárov na samoarchivovanie publikácií podľa Registra repozitárov s otvoreným prístupom [Registry of Open Access Repositories](http://roar.eprints.org/) (pozn prekl., v roku 2022 viac ako 4700). V tomto zozname sa nachádzajú inštitucionálne repozitáre, predmetové alebo tematické repozitáre a harvestre. Inštitucionálne repozitáre vo všeobecnosti manažujú vedecko-výskumné s cieľom poskytnúť svojej komunite priestor na archivovanie a otvorené zdieľanie článkov a iných výstupov výskumu. Tematické repozitáre zvyčajne manžujú komunity vedcov a a väčšina obsahu súvisí s určitou dsiciplínou. A nakoniec harvestre agregujú obsah z rôznych repozitárov, čím sa z nich stáva miesto, kde je možné realizovať všeobecné vyhľadávanie a vytvárať ďalšie služby s pridanou hodnotou. Aby bol repozitár viditeľný, musí byť "harvestovaný" (musia sa o ňom zbierať informácie). Preto musia manažéri repozitárov dodržiavať štandardné odporúčania týkajúce sa použitia metadát a ich hodnoty. Okrem toho môžu byť inštitucionálne repozitáre prepojené s ďalšími informačnými databázami, aby zvýšili možnosť svojho vyhľadania, napríklad databáza [PubMed](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/) ponúka možnosť prepojiť svoje registre prostredníctvom služby LinkOut [linkout project](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/projects/linkout/doc/IR-application.shtml). Repozitáre boli vždy vnímané ako alternatívna cesta prístupu k vedeckým publikáciám pri snahe dostať sa k pôvodným zdrojom, ktoré nie sú cenovo dostupné. V súčasnosti sú k dispozícii nástroje ako [Unpaywall](http://unpaywall.org/), rozšírenie prehliadača, ktoré umožňuje takúto alternatívu. +Na začiatku roku 2018 mali výskumníci podľa Registra repozitárov s otvoreným prístupom [Registry of Open Access Repositories](http://roar.eprints.org/) k dispozícii viac ako 4600 repozitárov na samoarchivovanie publikácií (pozn. prekl., v roku 2022 viac ako 4700). V tomto zozname sa nachádzajú inštitucionálne repozitáre, predmetové alebo tematické repozitáre a harvestre. Inštitucionálne repozitáre vo všeobecnosti manažujú vedecko-výskumné inštitúcie s cieľom poskytnúť svojej komunite priestor na archivovanie a otvorené zdieľanie článkov a iných výstupov výskumu. Tematické repozitáre zvyčajne manažujú komunity vedcov a a väčšina obsahu súvisí s určitou disciplínou. A nakoniec harvestre agregujú obsah z rôznych repozitárov, čím sa z nich stáva miesto, kde je možné realizovať všeobecné vyhľadávanie a vytvárať ďalšie služby s pridanou hodnotou. Aby bol repozitár viditeľný, musí byť "harvestovaný" (musia sa o ňom zbierať informácie). Preto musia manažéri repozitárov dodržiavať štandardné odporúčania týkajúce sa použitia a hodnôt metadát. Okrem toho môžu byť inštitucionálne repozitáre prepojené s ďalšími informačnými databázami s cieľom zvýšiť možnosť svojho vyhľadania, napríklad databáza [PubMed](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/) ponúka možnosť prepojiť svoje registre prostredníctvom služby LinkOut [linkout project](https://www.ncbi.nlm.nih.gov/projects/linkout/doc/IR-application.shtml). Repozitáre boli vždy vnímané ako alternatívna cesta prístupu k vedeckým publikáciám pri snahe dostať sa k pôvodným zdrojom, ktoré nie sú cenovo dostupné. V súčasnosti sú k dispozícii nástroje ako [Unpaywall](http://unpaywall.org/), rozšírenie prehliadača, ktoré umožňuje takúto alternatívu. -Pri výbere časopisu, v ktorom sa budú publikovať výsledky výskumu, by si vedci mali nechať čas na prečítanie politky časopisu týkajúcej sa prenosu autorských práv (transfer of copyright). Veľa časopisov stále podmieňuje publikovanie prenosom všetkých autorských práv autora. V dôsledku toho potom musia autori žiadať o povolenie opätovne použiť svoju vlastnú prácu nad rámec toho, čo povoľujú príslušné zákony, pokiaľ povolenie použiť prácu na nejaké účely už nie je udelené. Medzi takýmito povolenými použitiami je použitie na výučbu, zdieľanie s kolegami a obzvlášť to, ako môžu výskumníci samoarchivovať svoje práce v repozitároch. Niekedy majú časopisy vydávané tým istým vydavateľom spoločnú politiku, ale vo všeobecnosti majú časopisy svoje vlastné politiky, zvlášť ak sú vydávané v mene vedeckej spoločnosti. Keď sa pozeráme na podmienky samoarchivovania, treba identifikovať dva kľúčové body: verzia článku, ktorá sa môže uložiť, a kedy sa môže sprístupniť verejnosti. +Pri výbere časopisu, v ktorom sa budú publikovať výsledky výskumu, by si vedci mali nechať čas na prečítanie politiky časopisu týkajúcej sa prenosu autorských práv (transfer of copyright). Veľa časopisov stále podmieňuje publikovanie prenosom všetkých autorských práv autora. V dôsledku toho potom musia autori žiadať o povolenie opätovne použiť svoju vlastnú prácu nad rámec toho, čo povoľujú príslušné zákony, pokiaľ povolenie použiť prácu na nejaké účely už nie je udelené. Medzi takýmito povolenými použitiami je použitie na výučbu, zdieľanie s kolegami a obzvlášť to, ako môžu výskumníci samoarchivovať svoje práce v repozitároch. Niekedy majú časopisy vydávané tým istým vydavateľom spoločnú politiku, ale vo všeobecnosti majú časopisy svoje vlastné politiky zvlášť, ak sú vydávané v mene vedeckej spoločnosti. Keď sa pozeráme na podmienky samoarchivovania, treba identifikovať dva kľúčové body: verzia článku, ktorá sa môže uložiť, a kedy sa môže sprístupniť verejnosti. -Pokiaľ ide o verzie - niektoré časopisy umožňujú šírenie podanej verzie, tiež známej ako preprint, a umožňujú jej nahradenie recenzovanou verziou po uverejnení finálneho článku. Kvôli nárastu politík vyžadujúcich prístup k výsledkom výskumu umožňuje väčšina časopisov uložiť prijatej verzie článku, známej tiež ako autorský rukopis alebo post-print. Táto verzia predstavuje finálny text, ktorý prešiel recenzným konaním ale ešte nie konečnou úpravou (rozloženie, korektúry, formátovanie a pod.). A nakoniec niektoré časopisy umožňujú výskumníkom uložiť finálnu publikovanú verziu, známu tiež ako verzia vedeckého záznamu (finálna verzia). +Pokiaľ ide o verzie - niektoré časopisy umožňujú šírenie podanej verzie, tiež známej ako preprint, a umožňujú jej nahradenie recenzovanou verziou po uverejnení finálneho článku. Kvôli nárastu politík vyžadujúcich prístup k výsledkom výskumu umožňuje väčšina časopisov uložiť prijatú verziu článku, známu tiež ako autorský rukopis alebo post-print. Táto verzia predstavuje finálny text, ktorý prešiel recenzným konaním ale ešte nie konečnou úpravou (rozloženie textu, korektúry, formátovanie a pod.). A nakoniec niektoré časopisy umožňujú výskumníkom uložiť finálnu publikovanú verziu, známu tiež ako verzia vedeckého záznamu (finálna verzia). -V súvislosti s časom sprístupnenia článku verejnosti má mnoho časopisov stanovené časové obdobie od pôvodného vydania článku: ide o obdobie embarga, ktoré sa pohybuje v rozpätí od nula do 60 mesiacov. Niektoré časopisy zahŕňajú alebo vylučujúembrago v závaislosti od verzie. Napríklad je možné po publikovaní článku sprístupniť verejnosti prijatú verziu po publikovaní, ale so sprístupnením publikovanej verzie sa musí počkať 12 mesiacov. +V súvislosti s časom sprístupnenia článku verejnosti má mnoho časopisov stanovené časové obdobie od pôvodného vydania článku: ide o obdobie embarga, ktoré sa pohybuje v rozpätí od nula do 60 mesiacov. Niektoré časopisy zahŕňajú alebo vylučujú embargo v závislosti od verzie. Napríklad prijatá verzia sa po uverejnení môže sprístupniť verejnosti, ale so sprístupnením publikovanej verzie sa musí počkať 12 mesiacovv. ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_access_archives.png) **Publikovanie v režime otvoreného prístupu** -The number of Open Access Journals has increased during the last years becoming a real option for researchers when deciding where to publish their findings. According to the Directory of Open Access Journals \([DOAJ](http://www.doaj.org)\), currently there are more than 11,000 journals. Nevertheless is important to remark that an open access journal must provide free access to its contents but it also must license them to allow reusability. No legal notice must be legally understood as "all rights reserved". Although the definition of an open access journal does not include any condition about the business model, there is a fact that those journals are commonly known as journal where you have to pay to publish. This misconception is due to the fact that the most successful journals and the ones that got the highest impact follow this model. Nevertheless, a recent study shows that the majority of journals registered in DOAJ do not charge any fee for publication \(Data available [here](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/)\). +Počet časopisov s otvoreným prístupom v posledných rokoch vzrástol a predstavuje reálnu cestu publikovania pre vedcov, keď sa rozhodujú, kde zverejnia výsledky výskumu. Podľa Registra open access časopisov/Directory of Open Access Journals \([DOAJ](http://www.doaj.org)\) existuje v súčasnosti viac ako 11000 časopisov (pozn. prekl., viac ako 17000 vo februári 2022). Avšak treba poznamenať, že časopis s otvoreným prístupom musí poskytnúť voľný prístup k svojmu obsahu, ako aj licencovať články, aby sa mohli opätovne použiť. Žiadne právne upozornenie sa nesmie právne chápať ako "všetky práva vyhradené". Hoci definícia časopisu s otvoreným prístupom nezahŕňa žiadne podmienky súvisiace s obchodným modelom, tieto časopisy sú vo všeobecnosti známe ako časopisy, v ktorých treba za publikovanie platiť. Avšak nedávny výskum ukázal, že väčšina časopisov indexovaných v DOAJ neúčtuje za publikovanie žiadne poplatky \(údaje dostupné [tu](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/)\. -Currently many paywalled journals offer individual open access options to researchers once the paper is accepted after peer review. Those options include the publication under a free content license and free accessibility to anyone since its first publication. This model is commonly known as the hybrid model because in the same issue of a journal, readers can find open access and paywalled contributions. Usually publishers ask for a fee to open individual contributions. Recent studies show that the hybrid fees are higher than the average of the article processing charges in some pure open access journals \([Jahn & Tullney 2016](https://doi.org/10/bnqm)\). One of the reasons researchers choose the hybrid model is to fulfil some of the requirements of funders policy, especially the ones requiring immediate public access to research results or short embargo periods. +Mnoho časopisov s plateným prístupom v súčasnosti ponúka vedcom individuálne možnosti otvoreného prístupu po prijatí článku, ktorý prešiel recenzným konaním. Medzi tieto možnosti patrí publikovanie s licenciou na voľný prístup k obsahu a voľným prístupom pre kohokoľvek od prvého zverejnenia. Tento model je bežne známy ako hybridný model, pretože v tom istom čísle časopisu môžu čitatelia nájsť príspevky s otvoreným ako aj plateným prístupom. Vydavatelia zvyčajne žiadajú poplatok za otvorenie jednotlivých príspevkov. Nedávne výskumy ukazujú, že hybridné poplatky sú vyššie ako priemerné poplatky za spracovanie článku (article processing charges) v niektorých časopisoch s výhradne otvoreným prístupom \([Jahn & Tullney 2016](https://doi.org/10/bnqm)\). Jeden z dôvodov, prečo si výskumníci volia hybridný model, je splnenie niektorých požiadaviek politík finacovateľov, obzvlašť takých, ktoré vyžadujú okamžitý prístup verejnosti k výsledkom výskumu alebo krátke obdobie embarga. -Some funders, have decided to establish their own publishing platforms to provide their grantees with a place to release their findings. In general, to publish in those platforms costs around 1000 € and all the materials are released under a CC BY license. The publication is not limited to papers, researchers can include, for instance, data and software. There is no previous peer review process and therefore researchers publish documents that only pass through a limited editorial review to check the format but there is not an evaluation on the content. Peer review is done in a transparent way allowing anyone to see who wrote it and what the comments were. After the open peer review, authors can upload updated versions of their papers accordingly. +Niektorí financovatelia sa rozhodli založiť svoje vlastné publikačné platformy, aby poskytli príjemcom grantov miesto na zverejnenie výsledkov výskumu. Vo všeobecnosti stojí publikovanie na týchto platformách 1000 eur a všetky materiály sa zverejňujú pod licenciou CC-BY. Publikovanie sa neobmedzuje iba na články, výskumníci môžu uverejniť napríklad aj dáta a softvér. Materiál neprechádza vopred žiadnym recenzným konaním a výskumníci preto publikujú dokumenty, ktoré prechádzajú obmedzenou redakčnou kontrolou formátu ale nie hodnotením obsahu. Recenzné konanie prebieha transparentným spôsobom, ktorý umožňuje každému vidieť, kto článok napísal a aké boli komentáre. Po otvorenom recenznom konaní môžu autori nahrať aktualizovanú verziu článku. -Some disciplines prefer to use other formats than journals to publish results, for instance books. Initially, publishers were very reluctant to allow researchers to self archive a full book or even a book chapter. However, [some publishers](https://docs.google.com/spreadsheets/d/1-Lq_zzaGqge8SdY1DX-YXTN43JLn75jf2OhidJqXM60/edit#gid=142126524) have begun to adopt policies to facilitate it. On the other hand, some university presses have shifted their publication model to open access to increase the visibility of their contents, especially monographs. This change can be explained as an answer to the cuts in some of the expenditures in monographs due to the restrictions in library budgets. A common model for this open access university presses is to provide a free version in PDF and sell paper or epub versions \(see for instance UCL\). Moreover the creation of the [Directory of Open Access Books](https://doabooks.org/) have increased their discoverability. In a similar way than other journal initiatives, there have appeared some projects to join forces to establish a common fund to build open access monographs, for instance [Knowledge Unlatched](http://www.knowledgeunlatched.org/). +Niektoré disciplíny uprednostňujú na zverejnenie výsledkov iné formáty ako časopisy, napríklad knihy. Vydavatelia najprv neboli veľmi ochotní umožniť výskumníkom samoarchivovať kompletnú knihu či dokonca ani kapitolu. Avšak [niektorí vydavatelia](https://docs.google.com/spreadsheets/d/1-Lq_zzaGqge8SdY1DX-YXTN43JLn75jf2OhidJqXM60/edit#gid=142126524) začali prijímať politiky, ktoré to umožňujú. Na druhej strane zmenili niektoré univerzitné vydavateľstvá svoj publikačný model na model otvoreného prístupu s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojho obsahu, obzvlášť monografií. Tento posun sa môže chápať ako odpoveď na zníženie výdavkov na monografie kvôli obmedzeniam v rozpočtoch knižníc. Bežný model univerzitných vydavateľstiev s otvoreným prístupom poskytuje voľne dostupnú verziu vo formáte PDF a predáva tlačenú verziu alebo verziu vo formáte epub \(pozri napríkladsee UCL\). Okrem toho vytvorenie Registra open access kníh [Directory of Open Access Books](https://doabooks.org/) zvýšilo vyhľadateľnosť takýchto kníh. Podobne ako iniciatívy časopisov sa objavili ďalšie projekty, ktoré spojili sily na založenie spoločného fondu na zabezpečenie otvoreného prístupu k monografiám, napríklad [Knowledge Unlatched](http://www.knowledgeunlatched.org/) (pozn. prekl. od roku 2021 patrí Knowledge Unlatched vydaveľstvu Wiley). ## #### Zručnosti -* Choose a suitable repository or server to post a preprint according to your discipline +* Vybrať si vhodný repozitár alebo server na zverejnenie preprintu podľa svojej disciplíny. -* Self archive a publication in a suitable repository, institutional or subject-based, following the possible restrictions posed by the publisher, mainly related to the allowed version to be deposit and the embargo period +* Samoarchivovať publikáciu vo vhodnom inštitucionálnom alebo tematickom repozitári v súlade s možnými obmedzeniami vydavateľa vzťahujúcimi sa hlavne na verziu, ktorá sa môže uložiť a obdobie embarga. -* Choose among the options of open-access journals and publishing platforms available +* Vybrať si z možných dostupných časopisov a publikačných platforiem s otvoreným prístupom. -* Find available funds or discounts to publish in open-access journals if needed +* Nájsť dostupné finančné prostriedky alebo zľavy na publikovanie v časopisoch s otvoreným prístupom, ak je to potrebné. ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "If I publish my work as a preprint, it won’t be acknowledged - I will only receive credit for a peer-reviewed journal article." +Otázka: "Ak uverejním svoju prácu ako preprint, nebude uznaná?akceptovaná??nikto je nebude poznať - uznanie?kredit dostanem iba za recenzovaný článok uverejnený v časopis. If I publish my work as a preprint, it won’t be acknowledged - I will only receive credit for a peer-reviewed journal article." -A: Many funders are acknowledging the growing presence of preprint publishing in their policies: Howard Hughes Medical Institute \(HHMI\), Wellcome Trust, the Medical Research Council \(UK\) and the National Institutes of Health \(NIH\) announced policies allowing researchers to cite their own preprints in grant applications and reports \([Luther 2017](https://scholarlykitchen.sspnet.org/2017/04/18/stars-aligning-preprints/)\). In addition, preprints help establish priority of results and may increase the impact - and citation count - of a later peer-reviewed article \([McKiernan 2016](https://doi.org/10/gbqsng)\). +Odpoveď: Veľa financovateľov v súčasnosti vo svojich politikách reflektuje rastúci trend publikovania preprintov: Lekársky inštitút Howarda Hughesa/Howard Hughes Medical Institute \(HHMI\, (pozn. prekl., nezisková výskumná organizácia)), Wellcome Trust (pozn. prekl., charitatívna nadácia), Rada pre výskum v oblasti medicíny/ the Medical Research Council \(UK\) a Národný inštitút zdravia/the National Institutes of Health \(NIH\) zverejnili politiky umožňujúce výskumníkom uvádzať svoje vlastné preprinty v grantových žiadostiach a výkazoch/správach \([Luther 2017](https://scholarlykitchen.sspnet.org/2017/04/18/stars-aligning-preprints/)\). Preprinty navyše napomáhajú určiť prioritu výsledkov??prvenstvo a môžu zvýšiť dopad, a počet citácií, článku, ktorý bol recenzovaný neskôr. In addition, preprints help establish priority of results and may increase the impact - and citation count - of a later peer-reviewed article \([McKiernan 2016](https://doi.org/10/gbqsng)\). -There are still some researchers reluctant to deposit other versions than the final published version. It is important to inform them about the copyright implications when they sign a transfer document. +Niektorí výskumníci sa stále zdráhajú uložiť inú ako finálnu publikovanú verziu. Je dôležité informovať ich o dôsledkoch autorského práva, keď podpíšu dokument o prenose týchto práv. There are still some researchers reluctant to deposit other versions than the final published version. It is important to inform them about the copyright implications when they sign a transfer document. -Avoid the misconception of understanding an open-access journal as a journal where authors must pay to publish. The author-pay model is just one of the existing business models for an open-access journal. You might show data about the number of journals that do not ask for a publication fee \(for example, as of 31 January 2018, [DOAJ reports](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/) that 71% of the 11,001 open-access journals listed require no publishing charge\). You may want to show other business models like the [SCOAP3 Initiative](https://scoap3.org/), the [LingOA project](http://www.lingoa.eu), or the [Open Library of Humanities](https://www.openlibhums.org/). +Nepodľahnite mylnej predstave, že časopis otvoreným prístupom je časopis, v ktorom musia autori za publikovanie platiť. Model s popatkom hradeným autorom je len jeden z existujúcich obchodných modelov časopisu s otvoreným prístupom. Môžete ukázať dáta o počte časopisov, ktoré nežiadajú publikačný poplatok \(napríklad od 31. januára 2018 [DOAJ informácie](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/) nepožaduje 71% z 11001 časopisov s otvoreným prístupom žiadne publikačné poplatky\). Môžete ukázať ďalšie obchodné modely ako Iniciatíva SCOAP3 [SCOAP3 Initiative](https://scoap3.org/), nezisková nadácia Linguistics in Open Access [LingOA project](http://www.lingoa.eu) alebo publikačná platforma organizácie [Open Library of Humanities](https://www.openlibhums.org/). -The use of publishing platforms has implications for research evaluation, the peer-review process, and the role of publishers. There are still many research assessments based on journal metrics and therefore this new way of publishing challenges those evaluations. Moreover the fact that peer review is completely transparent allows readers to identify reviewers and track the versioning of the paper. Finally, if those platforms become the common tool to publish results, publishers would need to redefine their role in the scholarly communication process. +Využívanie publikačných platforiem má dopad na hodnotenie výskumu, recenzný proces a úlohu vydavateľov. Hodnotenie vedy stále často prebieha na základe metrík časopisov, a preto tento nový spôsob publikovania predstavuje výzvu takýchto hodnotení ? spochybňuje takéto hodnotenia. To, že recenzné konanie je úplne transparentné, umožňuje čitateľom identifikovať recenzentov a sledovať jednotlivé verzie článku. A nakoniec, ak sa tieto platformy stanú bežným nástrojom na publikovanie výsledkov, vydavatelia budú musieť znovu definovať svoju úlohu v procese vedeckej komunikácie. The use of publishing platforms has implications for research evaluation, the peer-review process, and the role of publishers. There are still many research assessments based on journal metrics and therefore this new way of publishing challenges those evaluations. Moreover the fact that peer review is completely transparent allows readers to identify reviewers and track the versioning of the paper. Finally, if those platforms become the common tool to publish results, publishers would need to redefine their role in the scholarly communication process. -The hybrid model is very controversial and it could raise a lot of questions about the costs, possible double-dipping, and the use \(or lack\) of licensing. +Hybridný model je veľmi kontroverzný a mohol by vyvolať mnoho otázok o nákladoch, možnom dvojitom spoplatňovaní (double-dipping) a použití \(alebo absencii\) licencií. The hybrid model is very controversial and it could raise a lot of questions about the costs, possible double-dipping, and the use \(or lack\) of licensing. -You may discuss the future of the scholarly communication by presenting some of the offsetting models or transition projects like [OA2020 global alliance](https://oa2020.org/) proposed by the Max Planck Society. +Môžete diskutovať o budúcnosti vedeckej komunikácie tým, že ukážete niektoré kompenzačné/vyvažujúce modely alebo projekty zamerané na prechod na otvorený prístup (transition projects) ako projekt globálnej aliancie OA 2020 [OA2020 global alliance](https://oa2020.org/), ktorý navrhla Spoločnosť Maxa Plancka/Max Planck Society. You may discuss the future of the scholarly communication by presenting some of the offsetting models or transition projects like [OA2020 global alliance](https://oa2020.org/) proposed by the Max Planck Society. ## ### Výsledky vzdelávania -1. Trainees will be able to choose where to publish their research paper, describing the implications and consequences of this choice. +1. Účastníci vzdelávania si dokážu vybrať, kde publikovať svoj výskumný článok, opísať dôsledky svojej voľby. Trainees will be able to choose where to publish their research paper, describing the implications and consequences of this choice. -2. Trainees will be able to determine the self-archiving policy of a journal where they want to publish based on the information available at the corresponding website or at any of the portals that provide general information as [Sherpa/Romeo](http://www.sherpa.ac.uk/romeo/), [Dulcinea](http://www.accesoabierto.net/dulcinea/), and [Heloïse](https://heloise.ccsd.cnrs.fr/). +2. Účastníci vzdelávania dokážu vyhaľadať a porozumieť politike časopisu určujúcej podmienky samoarchivovania v časopise, v ktorom chcú publikovať, a to na základe informácií dostupných na príslušnej webstránke alebo ktoromkoľvek portáli poskytujúcom všeobecné informácie ako [Sherpa/Romeo](http://www.sherpa.ac.uk/romeo/), [Dulcinea](http://www.accesoabierto.net/dulcinea/) a [Heloïse](https://heloise.ccsd.cnrs.fr/). Trainees will be able to determine the self-archiving policy of a journal where they want to publish based on the information available at the corresponding website or at any of the portals that provide general information as [Sherpa/Romeo](http://www.sherpa.ac.uk/romeo/), [Dulcinea](http://www.accesoabierto.net/dulcinea/), and [Heloïse](https://heloise.ccsd.cnrs.fr/). -3. Trainees who want to establish a new open-access journal will be able to describe their own self-archiving policy, license, and business model. +3. Účastníci vzdelávania, ktorí chcú založiť nový časopis s otvoreným prístupom, dokážu opísať svoju vlastnú politiku samoarchivovania, licencie a obchodný model. Trainees who want to establish a new open-access journal will be able to describe their own self-archiving policy, license, and business model. -4. Trainees who manage repositories will be able to describe the tools and services that allow researchers to self-archive. +4. Účastníci vzdelávania, ktorí manažujú repozitáre, dokážu opísať nástroje a služby, ktoré umožňujú samoarchivovanie. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From f23b6b0fcea4564f4e746032803e703a65b23fe5 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 12 Apr 2022 15:39:53 +0200 Subject: [PATCH 077/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- .../01OpenConceptsAndPrinciples.md | 18 +++++++++--------- 1 file changed, 9 insertions(+), 9 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index 49259dd..caeb9b6 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -15,11 +15,11 @@ Ciele a predpoklady, ktoré sú základom snahy implementovať tieto rôzne post * **Pragmatická škola (Pragmatic school):** Vychádza z princípu, že spolupráca a kritika zefektívňuje a posilňuje produkciu poznatkov. Táto oblasť sa snaží využiť sieťové efekty prepájaním vedcov a sprehľadnením vedecko-výskumných metód. -* **Škola infraštruktúry (Infrastructure school):** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. +* **Škola zameraná na infraštruktúru (Infrastructure school):** Tento smer vychádza z predpokladu, že efektívny výskum vyžaduje ľahko dostupné platformy, nástroje a služby na šírenie a spoluprácu. * **Verejná škola (Public school):** Vychádza z uznania toho, že skutočný spoločenský dopad vyžaduje zapojenie spoločnosti do výskumu a jednoducho zrozumiteľnú komunikácia vedecko-výskumných výsledkov. Táto oblasť sa snaží zapojiť verejnosť do spolupráce na výskume prostredníctvom občianskej vedy a zjednodušiť pochopenie vedy prostredníctvom súhrnov pre laickú verejnosť, blogov a iných menej formálnych spôsobov komunikácie. -* **Škola merania (Measurement school):** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého dopadu sa ukázali ako problematické \(napríklad, prílišným zameraním na publikovanie, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom aktivít predtým neviditeľných . +* **Škola zameraná na metriky (Measurement school):** Založená na poznaní toho, že tradičné metriky vedeckého dopadu sa ukázali ako problematické \(napríklad, prílišným zameraním na publikovanie, často len na úrovni časopisu\). Tento smer hľadá "alternatívne metriky", ktoré dokážu využiť nové možnosti digitálne zosieťovaných nástrojov na sledovanie a meranie dopadu vedy prostredníctvom aktivít predtým neviditeľných . ### Odôvodnenie @@ -47,13 +47,13 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo * Zahŕňa mnoho rôznych aspektov, ktoré spolu často súvisia a ktoré ovplyvňujú celý výskumný cyklus, vrátane otvoreného publikovania, otvorených dát, softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vedecké záznamy, otvorený recenzný proces, otvorené šírenie a otvorené materiály \(definície nájdete v glosári\). -* História otvorenej vedy a motivácia v pozadí hnutia. +* História otvorenej vedy a motivácia, ktorá viedla k vzniku hnutia. * Počiatky akademického publikovania siahajú do 17. storočia k prvým akademickým časopisom. * Rastúca motivácia zdieľať zdroje medzi jednotlivými vednými disciplínami, ako aj zvýšená transparentnosť s cieľom dosiahnuť väčšiu efektívnosť, presnosť, zodpovednosť, udržateľnosť pre budúce generácie a reprodukovateľnosť. - * Etické prípady?argumenty, pri ktorých zvýšená transparentnosť môže viesť k zníženiu podvodov, manipuláciu s dátami a selektívnemu informovaniu o výsledkoch výskumu. Ethical cases whereby increased transparency can reduce fraud, data manipulation, and selective reporting of results. + * Etické problémy, pri ktorých zvýšená transparentnosť môže viesť k zníženiu podvodov, manipuláciu s dátami a selektívnemu informovaniu o výsledkoch výskumu. * Súčasný stav je dôsledkom tlaku vedecko-výskumných akadémií a vlád na otvorenejšie zdieľanie výskumu financovaného z verejných zdrojov, často s cieľom dosiahnuť rýchlejší spoločenský a ekonomický rast a inovácie. @@ -69,7 +69,7 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo * Otvorená veda by mohla zvýšiť dôveru vo vedu a spoľahlivosť vedeckých výsledkov. -* Otvorená veda a vzťah k licenciám a otázkam autorského práva. +* Otvorená veda a otázky licencovania a autorského práva. * Otvorené výstupy výskumu zvyčajne majú otvorené licencie, aby sa maximalizovalo opätovné použite výstupov výskumu, pričom tieto licencie umožňujú tvorcovi ponechať si vlastnícke práva a mať priznané autorstvo svojej práce. @@ -82,15 +82,15 @@ Odpoveď: Otvorená veda znamená robiť tradičnú vedu na rôznych úrovniach Otázka: "Vylučuje "otvorená veda" humanitné a spoločenské vedy?" -Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum (Open Research)" alebo "otvorené vedecké poznanie (Open Scholarship)", aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto má zmysel prijať ho na účely komunikácie, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. +Odpoveď: Nie, termín otvorená veda je inkluzívny. ? Nie, HSS sú súčasťou otvorenej vedy. No, the term Open Science is inclusive. Otvorená veda sa niekedy označuje aj v širšom zmysle ako "otvorený výskum (Open Research)" alebo "otvorené vedecké poznanie (Open Scholarship)", aby zahŕňala aj iné disciplíny, princípy a praktiky. Termín otvorená veda sa však bežne používa na viacerých úrovniach, preto má zmysel prijať ho na účely komunikácie, za predpokladu, že zahŕňa všetky výskumné disciplíny. -Otázka: "Vedie otvorená veda k zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" +Otázka: "Prispieva otvorená veda k nepsrávenmu použitiu/zneužitiu alebo nepochopeniu výskumu?" -Odpoveď: Nie, v skutočnosti aplikovanie otvorenej vedy chráni pred zneužívaním či nepochopením. Transparentnosť vedie k dôvere, istote a umožňuje ostatným overiť a validovať výskumný proces. +Odpoveď: Nie, v skutočnosti aplikovanie otvorenej vedy chráni pred neprávnym použitím/zneužitím či nepochopením. Transparentnosť vedie k dôvere, istote a umožňuje ostatným overiť a validovať výskumný proces. Otázka: "Nebude dôsledkom otvorenej vedy prílišné preťaženie informáciami?" -Odpoveď: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako ich mať príliš málo a riskovať, že dôležité informácie nám budú chýbať. A máme k dispozícii technológie ako RSS informačné kanály, strojové učenie a umelá inteligencia, ktoré uľahčujú agregovanie obsahu. +Odpoveď: Je lepšie mať príliš veľa informácií a zaoberať sa tým, ako ich mať príliš málo a riskovať, že dôležité informácie nám budú chýbať. A k dispozícii máme aj technológie ako RSS informačné kanály, strojové učenie a umelá inteligencia, ktoré uľahčujú agregovanie obsahu. ## ### Výsledky vzdelávania From 411d892e11f7cdf1f3c9a13df2c84cbd49263dc1 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 12 Apr 2022 16:01:46 +0200 Subject: [PATCH 078/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- .../02OpenResearchDataAndMaterials.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index f467d9b..5ba5887 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -3,7 +3,7 @@ ### Čo je to? -Otvorené výskumné dáta sú voľne prístupné dáta, ktoré je možné opätovne použiť, remixovať a opätovne šíriť na účely akademického výskumu a výučby ako aj mimo nich. V ideálnom prípade nie je opätovné použitie alebo šírenie otvorených dát nijako obmedzené a dáta majú vhodné licencie. Vo výnimočných prípadoch, napríklad na ochranu identity ľudských subjektov, sú stanovené špeciálne alebo ohraničené obmedzenia prístupu k dátam. Otvorené zdieľanie dát umožňuje dáta preskúmať, čím sa vytvára základ overenia a reprodukovateľnosti výskumu a otvára sa cesta širšej spolupráci. Na otvorené dáta sa môže vzťahovať nanajvýš požiadavka uviesť autora a podmienka rovnakého šírenia (attribute and sharealike) \(pozri [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). +Otvorené výskumné dáta sú voľne prístupné dáta, ktoré je možné opätovne použiť, remixovať a opätovne šíriť na účely akademického výskumu a výučby ako aj mimo nich. V ideálnom prípade nie je opätovné použitie alebo šírenie otvorených dát nijako obmedzené a dáta majú vhodné licencie. Vo výnimočných prípadoch, napríklad na ochranu identity ľudských subjektov, sú stanovené špeciálne alebo limitované obmedzenia prístupu k dátam. Otvorené zdieľanie dát umožňuje dáta preskúmať, čím sa vytvára základ overenia a reprodukovateľnosti výskumu a otvára sa cesta širšej spolupráci. Na otvorené dáta sa môže vzťahovať nanajvýš požiadavka uviesť autora a podmienka rovnakého šírenia (attribute and sharealike) \(pozri [Open Data Handbook](http://opendatahandbook.org/guide/en/what-is-open-data)\). ## @@ -35,15 +35,15 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje #### Poznatky a zručnosti ##### Princípy FAIR -V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom Princípy FAIR dát ([FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples)). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné a **R**e-usable (opätovne použiteľné): +V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného použitia výskumných dát pod názvom Princípy FAIR dát ([FAIR Data Principles](https://www.force11.org/group/fairgroup/fairprinciples)). Predstavujú súbor princípov a najlepších postupov vypracovaných komunitou s cieľom zabezpečiť, aby boli dáta alebo akékoľvek digitálne objekty **F**indable (vyhľadateľné), **A**ccessible (prístupné), **I**nteroperable (interoperabilné) a **R**e-usable (opätovne použiteľné): **Findable (vyhľadateľné):** Prvá vec, ktorú treba zabezpečiť, aby sa dali dáta opätovne použiť, je ich vyhľadateľnosť. Ľudia aj počítače by mali dokázať nájsť dáta ľahko a jednoducho. Automatické a spoľahlivé vyhľadanie súborov dát a služieb závisí od strojovo čitateľných trvalých identifikátorov \(PID\) a metadát. -**Accessible(prístupné):** \(Meta\)dáta by sa mali dať vyhľadať podľa identifikátora pomocou štandardizovaného a otvoreného komunikačného protokolu, s možnosťou autentifikácie autorizácie. Metadáta by mali byť dostupné aj v prípade, ak samotné dáta už nie sú viac dostupné. +**Accessible (prístupné):** \(Meta\)dáta by sa mali dať vyhľadať podľa identifikátora pomocou štandardizovaného a otvoreného komunikačného protokolu, s možnosťou autentifikácie autorizácie. Metadáta by mali byť dostupné aj v prípade, ak samotné dáta už nie sú viac dostupné. -**Interoperable(interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a interpretovateľný rôznymi nástrojmi, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. +**Interoperable (interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a čitateľný pomocou rôznych nástrojov, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. -**Re-usable(opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť metadáta a dáta opísané tak dobre, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupne licencii/licenciách. +**Re-usable (opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť metadáta a dáta opísané tak dobre, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupnej licencii/licenciách. Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú princípy FAIR osobitný dôraz na zlepšenie schopnosti strojov automaticky nájsť a použiť dáta alebo akékoľvek digitálne objekty, ako aj na podporu ich opätovného použitia jednotlivcami. Princípy FAIR sú usmerňujúce zásady, nie normy. Pojem FAIR opisuje vlastnosti alebo správanie, ktoré je potrebné na to, aby sa dáta dali čo najviac opätovne použiť \(napr., opis, citovanie\). Tieto vlastnosti je možné dosiahnuť pomocou rôznych štandardov. @@ -102,7 +102,7 @@ Balíky dát (Data packages) sú súbory na opis a zdieľanie sprievodných dát * Dáta sú navždy: súbory dát prežijú svoj pôvodný účel. Obmedzenia dát môžu byť zjavné v rámci ich pôvodného kontextu, napríklad knižničný katalóg, ale nemusia byť zrejmé potom, ako sa dáta oddelia od účelu, na ktorý boli vytvorené. -* Dáta nemôžu stáť samostatne: na zodpovednú interpretáciu dát potrebujú používatelia informácie o ich kontexte a pôvode - ako a prečo vznikli, aké objekty a pojmy zo skutočného sveta predstavujú, aké sú obmedzenia hodnôt. +* Nestačí zverejniť iba samotné dáta: na zodpovednú interpretáciu dát potrebujú používatelia informácie o ich kontexte a pôvode - ako a prečo vznikli, aké objekty a pojmy zo skutočného sveta predstavujú, aké sú obmedzenia hodnôt. * Štruktúrovanie metadát súborov dát predstavuje štandardný, strojovo čitateľný spôsob, ktorý podporuje propagáciu, zdieľateľnosť a opätovné použitie dát. From c9d1e96550a22946401a713eeda2276e3a8a6f12 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 12 Apr 2022 16:15:49 +0200 Subject: [PATCH 079/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index 173e98f..a4b8fae 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -9,7 +9,7 @@ Otvorený výskumný softvér alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom znam Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalší rozvoj alebo reprodukovanie daného výskumu si vyžaduje prístup k úplnému zdrojovému kódu daného softvéru \([Barnes, 2010](https://doi.org/10/cj8t6n); [Morin et al., 2012](https://doi.org/10/m5t); [Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg); [Prins et al. 2015](https://doi.org/10/f3mn4p); [Lowndes et al., 2018](https://doi.org/10/gc4jb3)\). Ako povedali Buckheit a Donoho, parafrázujúc Jona Claerbouta, "Článok o výpočtovom výsledku je reklama, nie veda. Skutočný vedecký článok informuje o úplnom softvérovom prostredí, kóde a dátach, ktoré priniesli výsledok." \([Buckheit & Donoho, 1995](https://doi.org/10.1007/978-1-4612-2544-7_5)\). Otvorený prístup k otvorenému zdrojovému kódu výskumného softvéru tiež zlepšuje impakt výskumu \([Vandewalle, 2012](https://doi.org/10/gc5sjp)\). -Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr., v článku \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. +Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr. v článku \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. @@ -20,7 +20,7 @@ Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby 2. Naučiť sa, ako používať existujúci otvorený softvér a ako ho správne citovať alebo uviesť autora. -3. Naučiť sa, ako používať spoločné?bežné nástroje a služby na otvorené zdieľanie výskumných kódov. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. +3. Naučiť sa, ako používať bežné nástroje a služby na otvorené zdieľanie výskumných kódov. Learn how to use common tools and services for sharing research codes openly. 4. Vedieť vybrať vhodnú licenciu pre softvér a pochopiť rozdiel medzi permisívnymi a nepermisívnymi licenciami. @@ -37,9 +37,9 @@ K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otv * Má softvér podmienky na používanie? -* Je zdrojový kód dostupný na kontrolu? Je možné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? +* Je možné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? -* Je úplná história zdrojového kódu k dispozícii na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? +* Je vývoj verzií zdrojového kódu k dispozícií na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? * Sú závislosti (dependencies) softvéru \(hardvér a softvér\) správne opísané? Vyžaduje získanie a použitie týchto závislostí iba primerane minimálne úsilie? Are the dependencies of the software (hardware and software) described properly?Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? From e59ac9d2ab03d6374d6fe9fa9340eb3772c82f3d Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 13 Apr 2022 10:23:50 +0200 Subject: [PATCH 080/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- 02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index a4b8fae..ee23e26 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -11,7 +11,7 @@ Moderný výskum sa spolieha na softvér a ďalší rozvoj alebo reprodukovanie Zdieľanie softvéru, ktorý sa použil vo výskume \(či už ide výpočtový výskum alebo výskum využívajúci analýzu/interpretáciu založenú na softvéri\), je potrebná ale nie postačujúca podmienka reprodukovateľnosti. Vyplýva to z nevyhnutnej nejednoznačnosti, ktorá vzniká pri snahe o úplný opis softvéru pomocou prirodzeného jazyka, napr. v článku \([Ince et al., 2012](https://doi.org/10/hqg)\). Mnoho \(ak nie väčšina\) softvérových programov môže navyše obsahovať nejaké nezistené chyby \([Soergel, 2015](https://doi.org/10/gc5sjg)\), takže dokonca aj "dokonale" napísaný opis softvéru by nedokázal vysvetliť?objasniť?zdôvodniť?zahrnúť všetky výsledky. so even a "perfect" written description of software would not be able to account for all results. -Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvére publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvére. +Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby bol tvorcom, vývojárom, priznaný kredit za ich úsilie buď prostredníctvom citovania \([Smith et al., 2016](https://doi.org/10/bw3g)\) alebo meta-článkov o softvéri publikovaných napríklad v časopise [Journal of Open Research Software](http://openresearchsoftware.metajnl.com) alebo [Journal of Open Source Software](http://joss.theoj.org). Neil Chue Hong vedie zoznam mnohých odborových časopisov ([list of many domain-specific journals](https://www.software.ac.uk/which-journals-should-i-publish-my-software)), ktoré uverejňujú články o softvéri. ## ### Ciele vzdelávania @@ -29,7 +29,7 @@ Otvorené zdieľanie softvéru umožňuje okrem reprodukovateľnosti aj to, aby ## #### Poznatky -K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvére či výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na jeho hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: +K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otvorené zdieľanie a spoluprácu na softvéri či výskume. Najprv si overte otvorenosť existujúceho výskumného softvéru, na jeho hodnotenie môžete použiť tento kontrolný zoznam: * Je softvér dostupný a dá sa stiahnuť a inštalovať? From 7bcf5550b47a4a05f865c24792e40031afdfb69b Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 12:15:03 +0200 Subject: [PATCH 081/105] Update 03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md --- .../03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md index ee23e26..78bf157 100644 --- a/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md +++ b/02OpenScienceBasics/03OpenResearchSoftwareAndOpenSource.md @@ -37,9 +37,9 @@ K dispozícii máme niekoľko platforiem, ktoré do nejakej miery podporujú otv * Má softvér podmienky na používanie? -* Je možné preskúmať zdrojový kód? Is the source code available for inspection? +* Je možné preskúmať zdrojový kód? Je možné zdrojový kód skontrolovať? Is the source code available for inspection? -* Je vývoj verzií zdrojového kódu k dispozícií na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? +* Je vývoj verzií zdrojového kódu k dispozícií na preskúmanie prostredníctvom verejne dostupnej histórie verzií ? prostredníctvom verejne dostupných predchádzajúcich verzií? Is the full history of the source code available for inspection through a publicly available version history? * Sú závislosti (dependencies) softvéru \(hardvér a softvér\) správne opísané? Vyžaduje získanie a použitie týchto závislostí iba primerane minimálne úsilie? Are the dependencies of the software (hardware and software) described properly?Do these dependencies require only a reasonably minimal amount of effort to obtain and use? @@ -80,17 +80,17 @@ Vyššie uvedené princípy otvoreného zdroja sa vzťahujú aj na hardvér. Ved ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Otázka: "Nemôžem zdieľať svoj softvér - je príliš chaotický / nemá dobrú dokumentáciu / neurobil som dobré poznámky!" +Otázka: "Nemôžem zdieľať svoj softvér - je príliš chaotický / nemá dobrú dokumentáciu / nemám dobré poznámky!" Odpoveď: Vývojári výskumného softvéru na celom svete tento pocit chápu - tvorcovia majú málokedy pocit, že ich kód je pripravený na verejné zdieľanie alebo že je "dokončený". Avšak ako napísal [Barnes \(2010\)](https://doi.org/10/cj8t6n), “ak je váš kód dostatočne dobrý na to, aby urobil svoju úlohu, je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať - a jeho vydanie pomôže vášmu výskumu, aj vašej oblasti." Inými slovami, ak ste so svojím softvérom takí spokojní, že publikujete štúdiu alebo oznámite výsledky, tak je kód dostatočne vyvinutý na to, aby ste ho mohli zdieľať so svojimi kolegami. \(Naopak, ak nemáte dobrý pocit zo zdieľania kódu, potom možno potrebuje viac času na vývoj alebo testovanie pred tým, ako ho použijete v publikácii.\). Okrem toho zdieľaním svojho kódu umožníte iným, aby ho zlepšovali a ďalej rozvíjali, čo povedie k ešte väčšiemu dopadu a inovácii \(a citáciám pre vás!\). Otázka: "Čo ak niekto použije kód, ktorý som zdieľal, na nekalé účely alebo bude tvrdiť, že ho napísal?" -Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili váš softvér. Napríklad často používaná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednosti a zároveň deklaruje, že sa neposkytuje žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. +Odpoveď: Výberom vhodnej licencie na svoj softvér si zabezpečíte ochranu pred tým, aby iní ľudia akokoľvek použili váš softvér. Napríklad často používaná licencia MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)) obsahuje aj obmedzenie zodpovednosti a zároveň deklaruje, že sa neposkytuje žiadna záruka. Ak sa bude niekto iný snažiť tvrdiť, že napísal softvér, ktorý ste vy sprístupnili, môžete poukázať na časové pečiatky (timestamps) vo svojom repozitári alebo archivované verzie, ako na dôkaz toho, že vaša práca bola prvá. Selecting an appropriate license for your software will help protect you from any uses of your software by others; for example, the common [MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/) includes both limitations of liability and states that no warranty is provided. If someone else tries to claim that they wrote the software you made available, then you can point to the timestamps on your repository or archived versions as proof of your prior work. Otázka: "Ak budem zdieľať svoj kód v online repozitári, zaplavia ma žiadosti o používateľskú podporu." -Odpoveď: Hoci je možné je vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť odporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr. klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). +Odpoveď: Hoci je možné, že vás potencionálni používatelia požiadajú o pomoc, buď cez email alebo \(napr.\) podaním otázky/problému v online repozitári, nemáte žiadnu povinnosť poskytnúť podporu, ak tak nechcete alebo nemôžete urobiť. Vhodná licencia vás dokonca pred tým právne ochráni \(napr. klauzula o neposkytnutí žiadnych záruk licencie MIT ([MIT License](https://choosealicense.com/licenses/mit/)\)). Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softvér otvorený. V skutočnosti je to tak, že pokiaľ softvér nemá licenciu, ktorá udeľuje povolenie iným používateľom na použite, kopírovanie, modifikovanie a/alebo distribúciu, znamená to, že si vývojár/vývojári ponecháva/jú výhradné autorské práva. Ku kódu musí byť pripojená open-source licencia, aby sa softvér mohol považovať za softvér s otvoreným zdrojovým kódom. @@ -99,7 +99,7 @@ Bežné mylné predstavy: zverejnenie kódu online stačí na to, aby bol softv 1. Naučiť sa zdieľať softvér pod najvhodnejšou licenciou \(t.j., vedieť používať aj nástroje, aj licencie\). -2. Vedieť sa nahrať (upload), vytvárať verzie a registrovať časť kódu s trvalým identifikátorom. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. +2. Vedieť nahrať (upload), vytvárať verzie a registrovať časť kódu s trvalým identifikátorom. Be able to upload, version, and register a piece of code under a persistent identifier. 3. Vedieť citovať softvér použitý vo vedeckom článku. Be able to cite software used for a research article. From b8b400c9922720cccb1838619322c3685e92cfa6 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 12:31:15 +0200 Subject: [PATCH 082/105] Update 02OpenResearchDataAndMaterials.md --- 02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md | 4 ++-- 1 file changed, 2 insertions(+), 2 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md index 5ba5887..6893345 100644 --- a/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md +++ b/02OpenScienceBasics/02OpenResearchDataAndMaterials.md @@ -24,7 +24,7 @@ Výskumné dáta sú často najcennejším výstupom mnohých výskumných proje 4. Vedieť využiť plán manažmentu dát a zabezpečiť prístup k dátam a ich vyhľadateľnosť, dokonca aj v prípade, ak obsahujú citlivé údaje. -5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát(de-identifikácia), sprostredkovaný prístup\). +5. Pochopiť plusy a mínusy otvoreného zdieľania rôznych typov dát \(napr., súkromie, citlivosť, anonymizácia dát(odstránenie údajov umožňujúcich identifikáciu osoby), sprostredkovaný prístup\). 6. Pochopiť dôležitosť primeraných metadát na udržateľné archivovanie výskumných dát. @@ -43,7 +43,7 @@ V roku 2014 boli navrhnuté základné princípy na optimalizáciu opätovného **Interoperable (interoperabilné):** Dáta by sa mali dať kombinovať a používať s inými dátami alebo nástrojmi. Formát dát by preto mal byť otvorený a čitateľný pomocou rôznych nástrojov, vrátane iných záznamov dát. Interoperabilita sa vzťahuje na dáta, ako aj metadáta. \(Meta\)dáta by mali používať slovníky, ktoré sa riadia princípmi FAIR. -**Re-usable (opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musia byť metadáta a dáta opísané tak dobre, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupnej licencii/licenciách. +**Re-usable (opätovne použiteľné):** V konečnom dôsledku je cieľom princípov FAIR optimalizácia opätovného použitia dát. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť popis metadát a dát taký dobrý, aby sa dali replikovať a/alebo kombinovať v rôznych kontextoch. Opätovné použitie \(meta\)dát tiež musí byť stanovené v jasnej a prístupnej licencii/licenciách. Na rozdiel od partnerských iniciatív zameraných na vedca - človeka kladú princípy FAIR osobitný dôraz na zlepšenie schopnosti strojov automaticky nájsť a použiť dáta alebo akékoľvek digitálne objekty, ako aj na podporu ich opätovného použitia jednotlivcami. Princípy FAIR sú usmerňujúce zásady, nie normy. Pojem FAIR opisuje vlastnosti alebo správanie, ktoré je potrebné na to, aby sa dáta dali čo najviac opätovne použiť \(napr., opis, citovanie\). Tieto vlastnosti je možné dosiahnuť pomocou rôznych štandardov. From a4792aecc4ebee205bb8d6a87fe6212e83c59817 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 12:41:33 +0200 Subject: [PATCH 083/105] Update 04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md --- .../04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md | 6 +++--- 1 file changed, 3 insertions(+), 3 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md index 7c4cf4f..295051d 100644 --- a/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md +++ b/02OpenScienceBasics/04ReproducibleResearchAndDataAnalysis.md @@ -26,7 +26,7 @@ O každom kroku bude informovať jasná a otvorená dokumentácia, čím sa zabe ### Odôvodnenie -K príčinám nereprodukovateľnosti môžu prispievať spoločné ? všeobecné ? zastrešujúce faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora nadol" (‘top-down’ overarching factor). Medzi faktory pôsobiace "zdola nahor" (‘bottom-up’ perspective) patrí kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. +K príčinám nereprodukovateľnosti môžu prispievať všeobecné faktory, ktoré ale tiež môžu viesť k implementácii špecifických opatrení zameraných na riešenie týchto príčin. Kultúra a prostredie, v ktorom výskum prebieha, predstavujú dôležitý všeobecný faktor pôsobiaci "zhora nadol" (‘top-down’ overarching factor). Medzi faktory pôsobiace "zdola nahor" (‘bottom-up’ perspective) patrí kontinuálne vzdelávanie a školenie vedcov, ktoré dokážu zvýšiť povedomie a šíriť postupy správnej praxe. Overarching factors can further contribute to the causes of non-reproducibility, but can also drive the implementation of specific measures to address these causes. The culture and environment in which research takes place is an important ‘top-down’ overarching factor. From a ‘bottom-up’ perspective, continuing education and training for researchers can raise awareness and disseminate good practice. Hoci je dôležité porozumieť celému radu faktorov, ktoré prispievajú k reprodukovateľnosti, môže byť dosť náročné rozdeliť ich na kroky, ktoré sa dajú okamžite prevziať do existujúceho výskumného programu a ihneď tak zlepšiť jeho reprodukovateľnosť. Jeden z prvých krokov, ktorý treba urobiť, je posúdenie aktuálneho stavu a sledovanie zlepšenia v rámci procesu prijímania krokov, aby sa tak zvýšila reprodukovateľnosť. Niektoré problémy súvisiace s reprodukovateľnosťou výskumu nájdete na obrázku nižšie. @@ -36,7 +36,7 @@ Zdroj: Symposium report, October 2015. Reproducibility and reliability of biomed [Goodman, Fanelli, & Ioannidis \(2016\)](https://doi.org/10/gc5sjs) uvádzajú, že v epidemiológii, výpočtovej biológii, ekonómii a klinických štúdiách sa reprodukovateľnosť často definuje ako: -_"Schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. Znamená to, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované údaje (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ +_"Schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu za použitia rovnakých materiálov, ako použil pôvodný riešiteľ výskumu. Znamená to, že druhý výskumník môže použiť rovnaké nespracované dáta (raw data) na vytvorenie rovnakých analytických súborov a použiť rovnaké štatistické analýzy v snahe dosiahnuť rovnaké výsledky. the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study using the same materials as were used by the original investigator. That is, a second researcher might use the same raw data to build the same analysis files and implement the same statistical analysis in an attempt to yield the same results."_ Toto sa odlišuje od replikovateľnosti: _"ktorá sa vzťahuje na schopnosť výskumníka duplikovať výsledky predchádzajúceho výskumu, ak sa použijú tie isté postupy ale získajú sa nové dáta."_ Jednoduchší spôsob uvažovania o tom môže byť, že reprodukovateľnosť sa zameriava na metódy, kým replikovateľnosť na výsledky. This is distinct from replicability: _"which refers to the ability of a researcher to duplicate the results of a prior study if the same procedures are followed but new data are collected."_ A simpler way of thinking about this might be that reproducibility is methods-oriented, whereas replicability is results-oriented. @@ -72,7 +72,7 @@ Indikatívny zoznam bodov súvisiacich s reprodukovateľnosťou, ktoré by ste s * Prostredia reprodukovateľnej analýzy \(virtualizácia\). Reproducible analysis environments \(virtualization\). -* Riešenie "Stupňov slobody vedca ("Researcher Degrees of Freedom") \([Wicherts et al., 2016](https://doi.org/10/gc5sjn)\). +* Riešenie "Stupňov slobody vedca ? "Stupov vedeckej slobody" ("Researcher Degrees of Freedom") \([Wicherts et al., 2016](https://doi.org/10/gc5sjn)\). ## #### Zručnosti From a79d3fb85e5aa2ae5da61ad2ca1698749a3653cf Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 14:15:44 +0200 Subject: [PATCH 084/105] Update 05OpenAccessToPublishedResearchResults.md --- .../05OpenAccessToPublishedResearchResults.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md index ac847cf..97f5f0a 100644 --- a/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md +++ b/02OpenScienceBasics/05OpenAccessToPublishedResearchResults.md @@ -5,7 +5,7 @@ Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výskumu ako články alebo knihy sú dostupné online, bezplatne pre čitateľa, bez akýchkoľvek technických bariér \(ako napríklad povinná registrácia alebo prihlásenie do špecifickej platformy\). Takéto publikácie sa dajú prinajmenšom čítať online, stiahnuť a vytlačiť. V ideálnom prípade by tiež mali byť poskytnuté ďalšie práva ako právo dielo kopírovať, šíriť, vyhľadávať, odkazovať naň, prehľadávať ho (crawl) a ťažiť z neho dáta (mine). Otvorený prístup je možné zabezpečiť dvomi cestami, ktoré sa navzájom nevylučujú: -* Zelený otvorený prístup \(samoarchivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí období embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publikacie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. +* Zelený otvorený prístup \(samoarchivovanie/self-archiving\): autor alebo zástupca sprístupní publikovanú prácu alebo finálny recenzovaný rukopis, ktorý bol prijatý na publikovanie, voľne a otvorene v online repozitári. Niektorí vydavatelia požadujú, aby bol otvorený prístup umožnený len po uplynutí embarga. Obdobie embarga môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Publikacie, ktoré boli uložené v repozitári ale podliehajú embargu, majú zvyčajne voľne prístupné aspoň metadáta. * Zlatý otvorený prístup \(publikovanie v režime otvoreného prístupu\): publikovaná práca je dostupná v režime otvoreného prístupu ihneď po uverejnení. Najčastejší obchodný model je založený na jednorazovom poplatku \(bežne nazývaný APC - article processing charges/poplatkok za spracovanie článku alebo BPC - book processing charges/poplatok za spracovanie knihy\). Ak je obsah v otvorenom režime kombinovaný s obsahom, ktorý vyžaduje predplatné alebo kúpu, obzvlášť v prípade časopisov, zborníkov z konferencií alebo editovaných zväzkov (edited volumes), ide o hybridný otvorený prístup. @@ -13,7 +13,7 @@ Otvorený prístup k publikáciám znamená, že publikácie z výskumu ako čl Jeden z najčastejších spôsobov ako šíriť výsledky výskumu je napísať rukopis a uverejniť ho v časopise, konferenčnom zborníku alebo ako knihu. Mnoho rokov boli tieto publikácie dostupné verejnosti prostredníctvom úhrady predplatného alebo individuálnej kúpy. Na prelome 21. storočia sa však objavilo nové hnutie s jasným cieľom: sprístupniť všetky výsledky výskumu bez akýchkoľvek obmedzení. Hnutie dostalo názov Otvorený prístup (Open Access) a na dosiahnutie svojho cieľa stanovilo dve počiatočné stratégie. Prvú stratégiu predstavovalo poskytnutie nástrojov a pomoci vedcom, aby mohli recenzované články, uverejnené v časopisoch, uložiť v otvorených elektronických repozitároch. Druhou stratégiou bolo založenie novej generácie časopisov, ktoré využívali autorské práva a iné nástroje na zaistenie trvalého otvoreného prístupu ku všetkým článkom, ktoré publikujú. Výsledkom prvej stratégie je prax samoarchivovania: vedci ukladajú články v inštitucionálnych a tematických repozitároch a ich prostredníctvom články šíria. Výsledkom druhej stratégie je vznik časopisov s otvoreným prístupom, ktoré poskytujú čitateľom voľný prístup a umožňujú opätovné použitie obsahu bez takmer akýchkoľvek obmedzení. -Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 v Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírené vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách o živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako napríklad nadácia Wellcome [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia Billa a Melindy Gatesových [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Dokonca aj Európska komisia plánuje spustiť [publikačnú platformu pre projekty financované z programu Horizont 2020](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/information_note_platform_public.pdf), (pozn. prekl.: v súčasnosti EK prevádzkuje platformu Open Research Europe: https://open-research-europe.ec.europa.eu/ - jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa a Horizont 2020). +Okrem týchto dvoch stratégii stanovených v roku 2002 v Budapeštianskej iniciatíve za otvorený prístup (http://www.budapestopenaccessinitiative.org/read) sme boli svedkami nárastu nových metód šírenia, medzi ktoré patrí aj publikovanie preprintov prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov a preprintových serverov. Uverejňovanie preprintov je rozšírené vo fyzikálnych vedách a v súčasnosti sa začínajú využívať vo vedách o živej a neživej prírode a ďalších oblastiach. Preprinty sú dokumenty, ktoré neprešli recenzným konaním, ale považujú sa za úplnú vedeckú publikáciu v prvej fáze. Niektoré preprintové servery majú medzi svojimi službami otvorené recenzné konanie a možnosť uverejniť nové verzie pôvodného článku po tom, ako prešiel recenzným konaním. Po trende začleňovania postupov otvoreného recenzného konania do služieb preprintových serverov nastal rozvoj nových publikačných platforiem podporovaných financovateľmi ako napríklad nadácia Wellcome [Wellcome Trust](https://wellcomeopenresearch.org/) alebo nadácia Billa a Melindy Gatesových [Bill and Melinda Gates Foundation ](https://gatesopenresearch.org/). Aj Európska komisia spustila [publikačnú platformu ORE](https://open-research-europe.ec.europa.eu). Jej prostredníctvom sa majú publikovať výsledky výskumu financovaného z programu Horizont Európa, Horizont 2020 a Euratom. Výber časopisu alebo publikačnej platformy môže ovplyvniť dostupnosť výsledkov výskumu a prístup k nim. Vedci majú niekoľko možností, keď sa rozhodujú, kedy, kde a ako uverejnia svoje zistenia. Je nevyhnutné poznať všetky dôsledky, aby sa predišlo problémom v budúcnosti. @@ -55,7 +55,7 @@ V súvislosti s časom sprístupnenia článku verejnosti má mnoho časopisov s **Publikovanie v režime otvoreného prístupu** -Počet časopisov s otvoreným prístupom v posledných rokoch vzrástol a predstavuje reálnu cestu publikovania pre vedcov, keď sa rozhodujú, kde zverejnia výsledky výskumu. Podľa Registra open access časopisov/Directory of Open Access Journals \([DOAJ](http://www.doaj.org)\) existuje v súčasnosti viac ako 11000 časopisov (pozn. prekl., viac ako 17000 vo februári 2022). Avšak treba poznamenať, že časopis s otvoreným prístupom musí poskytnúť voľný prístup k svojmu obsahu, ako aj licencovať články, aby sa mohli opätovne použiť. Žiadne právne upozornenie sa nesmie právne chápať ako "všetky práva vyhradené". Hoci definícia časopisu s otvoreným prístupom nezahŕňa žiadne podmienky súvisiace s obchodným modelom, tieto časopisy sú vo všeobecnosti známe ako časopisy, v ktorých treba za publikovanie platiť. Avšak nedávny výskum ukázal, že väčšina časopisov indexovaných v DOAJ neúčtuje za publikovanie žiadne poplatky \(údaje dostupné [tu](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/)\. +Počet časopisov s otvoreným prístupom v posledných rokoch vzrástol a predstavuje reálnu cestu publikovania pre vedcov, keď sa rozhodujú, kde zverejnia výsledky výskumu. Podľa Registra open access časopisov/Directory of Open Access Journals \([DOAJ](http://www.doaj.org)\) existuje v súčasnosti viac ako 11000 časopisov (pozn. prekl., viac ako 17000 vo februári 2022). Avšak treba poznamenať, že časopis s otvoreným prístupom musí poskytnúť voľný prístup k svojmu obsahu, ako aj licencovať články, aby sa mohli opätovne použiť. Žiadne právne upozornenie sa nesmie právne chápať ako "všetky práva vyhradené". Hoci definícia časopisu s otvoreným prístupom nezahŕňa žiadne podmienky súvisiace s obchodným modelom, tieto časopisy sú vo všeobecnosti známe ako časopisy, v ktorých treba za publikovanie platiť. Avšak nedávny výskum ukázal, že väčšina časopisov indexovaných v DOAJ neúčtuje za publikovanie žiadne poplatky \(dáta dostupné [tu](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/)\). Mnoho časopisov s plateným prístupom v súčasnosti ponúka vedcom individuálne možnosti otvoreného prístupu po prijatí článku, ktorý prešiel recenzným konaním. Medzi tieto možnosti patrí publikovanie s licenciou na voľný prístup k obsahu a voľným prístupom pre kohokoľvek od prvého zverejnenia. Tento model je bežne známy ako hybridný model, pretože v tom istom čísle časopisu môžu čitatelia nájsť príspevky s otvoreným ako aj plateným prístupom. Vydavatelia zvyčajne žiadajú poplatok za otvorenie jednotlivých príspevkov. Nedávne výskumy ukazujú, že hybridné poplatky sú vyššie ako priemerné poplatky za spracovanie článku (article processing charges) v niektorých časopisoch s výhradne otvoreným prístupom \([Jahn & Tullney 2016](https://doi.org/10/bnqm)\). Jeden z dôvodov, prečo si výskumníci volia hybridný model, je splnenie niektorých požiadaviek politík finacovateľov, obzvlašť takých, ktoré vyžadujú okamžitý prístup verejnosti k výsledkom výskumu alebo krátke obdobie embarga. @@ -83,7 +83,7 @@ Odpoveď: Veľa financovateľov v súčasnosti vo svojich politikách reflektuje Niektorí výskumníci sa stále zdráhajú uložiť inú ako finálnu publikovanú verziu. Je dôležité informovať ich o dôsledkoch autorského práva, keď podpíšu dokument o prenose týchto práv. There are still some researchers reluctant to deposit other versions than the final published version. It is important to inform them about the copyright implications when they sign a transfer document. -Nepodľahnite mylnej predstave, že časopis otvoreným prístupom je časopis, v ktorom musia autori za publikovanie platiť. Model s popatkom hradeným autorom je len jeden z existujúcich obchodných modelov časopisu s otvoreným prístupom. Môžete ukázať dáta o počte časopisov, ktoré nežiadajú publikačný poplatok \(napríklad od 31. januára 2018 [DOAJ informácie](https://sustainingknowledgecommons.org/2018/02/06/doaj-apc-information-as-of-jan-31-2018/) nepožaduje 71% z 11001 časopisov s otvoreným prístupom žiadne publikačné poplatky\). Môžete ukázať ďalšie obchodné modely ako Iniciatíva SCOAP3 [SCOAP3 Initiative](https://scoap3.org/), nezisková nadácia Linguistics in Open Access [LingOA project](http://www.lingoa.eu) alebo publikačná platforma organizácie [Open Library of Humanities](https://www.openlibhums.org/). +Nepodľahnite mylnej predstave, že časopis otvoreným prístupom je časopis, v ktorom musia autori za publikovanie platiť. Model s popatkom hradeným autorom je len jeden z existujúcich obchodných modelov časopisu s otvoreným prístupom. Môžete ukázať dáta o počte časopisov, ktoré nežiadajú publikačný poplatok \(napríklad od 26. novembra 2019 podľa [informácií DOAJ](https://sustainingknowledgecommons.org/2019/11/27/oa-apc-longitudinal-survey-2019/) nepožaduje 73% z 14007 časopisov s otvoreným prístupom žiadne publikačné poplatky\). Môžete ukázať ďalšie obchodné modely ako Iniciatíva SCOAP3 [SCOAP3 Initiative](https://scoap3.org/), nezisková nadácia Linguistics in Open Access [LingOA project](http://www.lingoa.eu) alebo publikačná platforma organizácie [Open Library of Humanities](https://www.openlibhums.org/). Využívanie publikačných platforiem má dopad na hodnotenie výskumu, recenzný proces a úlohu vydavateľov. Hodnotenie vedy stále často prebieha na základe metrík časopisov, a preto tento nový spôsob publikovania predstavuje výzvu takýchto hodnotení ? spochybňuje takéto hodnotenia. To, že recenzné konanie je úplne transparentné, umožňuje čitateľom identifikovať recenzentov a sledovať jednotlivé verzie článku. A nakoniec, ak sa tieto platformy stanú bežným nástrojom na publikovanie výsledkov, vydavatelia budú musieť znovu definovať svoju úlohu v procese vedeckej komunikácie. The use of publishing platforms has implications for research evaluation, the peer-review process, and the role of publishers. There are still many research assessments based on journal metrics and therefore this new way of publishing challenges those evaluations. Moreover the fact that peer review is completely transparent allows readers to identify reviewers and track the versioning of the paper. Finally, if those platforms become the common tool to publish results, publishers would need to redefine their role in the scholarly communication process. From 7cb20ff376d349c5c61e54bedeb5e5a8824d2992 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 16:05:31 +0200 Subject: [PATCH 085/105] Update 10CitizenScience.md --- 02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md | 22 +++++++++++----------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md index 07e591b..3fabc72 100644 --- a/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md +++ b/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md @@ -5,13 +5,13 @@ Občianska veda znamená zapojenie laickej verejnosti do procesu vedeckého výskumu, či už ide o komunitný alebo globálny výskum \([citizenscience.org](http://citizenscience.org/)\). Občania často realizujú výskum v spolupráci s odborníkmi či vedeckými inštitúciami. Zapájajú sa do zbierania, analyzovania alebo opisovania výskumných dát a značne prispievajú k rozvoju vedy. Prvý zdokumentovaný projekt občianskej vedy sa uskutočnil na Vianoce v roku 1900 v USA, kedy spoločnosť _National Audubon Society_ uskutočnila vianočné sčítanie vtáctva [Christmas Bird Count](http://www.audubon.org/conservation/science/christmas-bird-count). Pravdepodobne doteraz najúspešnejší projekt občianskej vedy je projekt "[Galaxy Zoo](https://www.galaxyzoo.org)" s viac ako 150000 účastníkmi, ktorí klasifikovali galaxie počas jedného roka. -Občianska veda v podstate predstavuje priamy výsledok úspešnej popularizácie vedy alebo zapojenia verejnosti. V ére digitálnych sieťových technológií majú výskumníci k dispozícii bohaté množstvo prostriedkov, cez ktoré môžu sprístupňovať svoju prácu širšej laickej verejnosti. Kým predtým sa výsledky výskumu tradične rozširovali prostredníctvom konferenčných príspevkov, výskumných článkov a kníh, teraz možu výskumníci využiť blogy, sociálne médiá, stránky na hosťovanie videí a širokú škálu sociálnych digitálnych sietí, aby zacielili a rozšírili aktivity v oblasti šírenia výsledkov svojej práce. +Občianska veda v podstate predstavuje priamy výsledok úspešnej popularizácie vedy alebo zapojenia verejnosti. V ére digitálnych sieťových technológií majú výskumníci k dispozícii bohaté množstvo prostriedkov, cez ktoré môžu sprístupňovať svoju prácu širšej laickej verejnosti. Kým predtým sa výsledky výskumu tradične rozširovali prostredníctvom konferenčných príspevkov, výskumných článkov a kníh, teraz môžu výskumníci využiť blogy, sociálne médiá, stránky na hosťovanie videí a širokú škálu sociálnych digitálnych sietí, aby zacielili a rozšírili aktivity v oblasti šírenia výsledkov svojej práce. -### Prečo občianska veda +### Odôvodnenie -Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať ľudí, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem aspekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované spracovanie údajov?volunteer monitoring, and distributed computing. Alebo to tiež môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochopí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane schopnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčší prístup k výstupom výskumu \(tiež známy ako Veda typu Urob si sám/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako inovácie pacientov, aktivizmus pacientov/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na tie, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie/[European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). +Občianska veda je cieľom otvorenej vedy ale zároveň aj činiteľom, vďaka ktorému je realizácia otvorenej vedy možná. Môže sa týkať ľudí, ktorí sa aktívne a otvorene podieľajú na samotnom výskumnom procese, často prostredníctvom tzv. crowdsourcingu (riešenie úlohy skupinou ľudí). Patria sem aspekty ako zbieranie dát, analyzovanie dát, dobrovoľné monitorovanie a distribuované počítanie (distributed computing). Ale tiež to môže znamenať to, že verejnosť lepšie pochopí vedu, a to vďaka väčšiemu prístupu k informáciám o výskume, vrátane možnosti použiť otvorené výskumná dáta a možnosti získať prístup k článkom voľne dostupným v časopisoch. Väčšia možnosť občanov využiť otvorené dáta a otvorený rístup k výstupom výskumu \(tiež známe ako veda typu _Urob si sám_/Do-It-Yourself Science\) zahŕňa príklady ako pacientské inovácie, aktivizmus pacientov/podpora, mimovládne organizácie a skupiny na ochranu občianskych práv. Vedie to k jasnejšej klasifikácii a odlíšeniu aktivít na tie, ktoré riadia vedci a tie, ktoré nevedú vedci \(pozri [Outside the Academy – DIY Science Communities](https://speakerdeck.com/lu_cyp/outside-the-academy-diy-science-communities)\). Verejnosť sa môže zapojiť aj do tvorby politík, napríklad, prostredníctvom "nastavenia programov vedeckých systémov" \(pozri Monitor otvorenej vedy Európskej komisie/[European Commission’s Open Science Monitor](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=citizen§ion=monitor)\). -"_Občianska veda a otvorená veda spolu dokážu riešiť náročné výzvy, reagovať na klesajúcu dôveru spoločnosti vo vedu, prispievať k tvorbe spoločných výstupov/produktov?spoločného dobra creation of comon goods a zdieľaných zdrojov a uľahčiť transfer poznatkov medzi vedou a spoločnosťou s cieľom stimulovať inovácie. V súvislosti s dôležitými výzvami pre obidva prístupy sa diskutuje o otázkach otvorenosti, inklúzie a posilnenia postavenia (empowerment), vzdelávania a odborného školenia/výcviku, financovania, infraštruktúr a systémov odmeňovania. Môžete zvážiť spoločné zapojenie občianskej vedy a otvorenej vedy, aby ste posilnili ich synergie, tým že budete stavať na existujúcich iniciatívach, spustíte cielené akcie zamerané na vzdelávacie a odborný výcvik a infraštruktúru_". Výňatok z informačného dokumentu [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf), vypracovaného Európskou asociáciou občianskej vedy (the European Citizen Science Association \(ECSA\). +"_Občianska veda a otvorená veda spolu dokážu riešiť náročné výzvy, reagovať na klesajúcu dôveru spoločnosti vo vedu, prispievať k tvorbe spoločných výstupov/produktov?spoločného dobra creation of comon goods a zdieľaných zdrojov a uľahčiť transfer poznatkov medzi vedou a spoločnosťou s cieľom stimulovať inovácie. V súvislosti s dôležitými výzvami pre obidva prístupy sa diskutuje o otázkach otvorenosti, inklúzie a posilnenia postavenia (empowerment), vzdelávania a odborného výcviku, financovania, infraštruktúr a systémov odmeňovania. Môžete zvážiť spoločné zapojenie občianskej vedy a otvorenej vedy, aby ste posilnili ich synergie, tým že budete stavať na existujúcich iniciatívach, spustíte cielené akcie zamerané na vzdelávacie a odborný výcvik a infraštruktúru_". Výňatok z informačného dokumentu [Policy Brief on Citizen Science and Open Science](https://ecsa.citizen-science.net/sites/default/files/ditos-policybrief3-20180208-citizen_science_and_open_science_synergies_and_future_areas_of_work.pdf), vypracovaného Európskou asociáciou občianskej vedy (the European Citizen Science Association \(ECSA\). ## ### Ciele vzdelávania @@ -20,7 +20,7 @@ Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka 2. Pochopiť základné pojmy a stanoviská rôznych aktérov občianskej vedy. -3. Manažment duševného vlastníctva v projektoch občianskej vedy. Návod, ako postupovať nájdete [TU](https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/research_brief_guide_for_researchers.pdf). +3. Manažment duševného vlastníctva v projektoch občianskej vedy. Návod ako postupovať, nájdete [TU](https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/research_brief_guide_for_researchers.pdf). 4. Manažment [dát občianskej vedy](http://www.ukeof.org.uk/documents/DataAdviceNote2.pdf). @@ -33,18 +33,18 @@ Občianska veda je cieľom otvorenej vedy, ale zároveň aj činiteľom, vďaka ### Kľúčové prvky ## -#### Poznanie +#### Poznatky -Európska asociácia občianskej vedy \(ECSA\) vytvorila prehľad dobrej praxe či najlepších postupov dobrej občianskej vedy a zostavila [10 princípov občianskej vedy](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). Toto vyhlásenie bolo preložené do mnohých jazykov, slovenský preklad nájdete [TU](https://ecsa.citizen-science.net/wp-content/uploads/2021/05/ECSA_Ten_principles_of_CS_Slovak.pdf). Týchto desať princípov zdôrazňuje dobré praktiky či najlepšie postupy pre akýkoľvek projekt postavený na občianskej vede. +Európska asociácia občianskej vedy \(ECSA\) vytvorila prehľad dobrej praxe či najlepších postupov dobrej občianskej vedy a zostavila [10 princípov občianskej vedy](https://ecsa.citizen-science.net/engage-us/10-principles-citizen-science). Vyhlásenie bolo preložené do mnohých jazykov, slovenský preklad nájdete [TU](https://ecsa.citizen-science.net/wp-content/uploads/2021/05/ECSA_Ten_principles_of_CS_Slovak.pdf). Týchto desať princípov ponúka usmernenia a osvedčené postupy pre akýkoľvek projekt založený na občianskej vede. -Keď sa začína projekt občianskej vedy treba brať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov: Ako zapojíte občanov? Ako zaistíte kvalitu dát? Ako budete riešiť etické a právne otázky? +Keď sa začína projekt občianskej vedy, treba brať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov: Ako zapojíte občanov? Ako zaistíte kvalitu dát? Ako budete riešiť etické a právne otázky? Hoci stále prebieha otvorená diskusia o tom, ako hodnotiť niektoré aktivity občianskej vedy, už máme k dispozícii príklady sociálneho dopadu, ktoré sa môžu zahrnúť do hodnotiacich správ, ako napríklad tieto [prípadové štúdie](http://impact.ref.ac.uk/CaseStudies/Results.aspx?val=%22Citizen+Science%22) vybraté zo systému hodnotenia kvality výskumu v UK (UK Research Excellence Framework). ## #### Zručnosti -* Vedieť rozlíšiť odlišné prístupy k projektom občianskej vedy: projekty, v ktorých verejnosť iba poskytuje dáta a projekty, v ktorých je zapojenie verejnosti súčasťou projektu. +* Vedieť rozlíšiť rôzne prístupy k projektom občianskej vedy: projekty, v ktorých verejnosť iba poskytuje dáta a projekty, v ktorých je zapojenie verejnosti súčasťou projektu. * Vedieť poskytnúť rady v oblasti etických a právnych aspektov týkajúcich sa zberu dát, vrátane osobných údajov od obyvateľov. @@ -55,13 +55,13 @@ Hoci stále prebieha otvorená diskusia o tom, ako hodnotiť niektoré aktivity * Jeden z problémov, ktoré zvyčajne nastanú v občianskych projektov, je to, ako vedci sprístupnia verejnosti dáta zozbierané občanmi. Vedci majú vedieť, ako môžu takéto dáta zdieľať, pričom majú brať do úvahy právne a etické aspekty. -* Nedostatok odmien za praktizovanie občianskej vedy, ak výsledkom nie je "tradičný" výstup výskumu: článok, konferenčný príspevok atď?paper, proceedin, je bežnou otázkou pri školeniach o otvorenej vede. Pravdepodobne dobrým spôsobom ako prekonať tento problém, je rozprávať sa s účastníkmi o tom, ako by chceli byť odmenení a aké spôsoby navrhujú. +* Nedostatok odmien za praktizovanie občianskej vedy, ak výsledkom nie je "tradičný" výstup výskumu (článok, konferenčný príspevok atď.), je bežnou otázkou pri školeniach o otvorenej vede. Pravdepodobne dobrým spôsobom ako prekonať tento problém, je rozprávať sa s účastníkmi o tom, ako by chceli byť odmenení a aké spôsoby navrhujú. ## ### Výsledky vzdelávania 1. Účastníci budú poznať rôzne prístupy k projektom občianskej vedy a naučia sa, ako riešiť právne a etické aspekty, obzvlášť v súvislosti s manažmentom dát. -2. Účastníci jednotlivých školení/výcvikov sa naučia, ako zapojiť občanov do svojho výskumu v akomkoľvek bode svojich výskumných aktivít. +2. Účastníci jednotlivých školení a výcvikov sa naučia, ako zapojiť občanov do svojho výskumu, kedykoľvek počas svojich výskumných aktivít. ## ### Ďalšie zdroje informácií From dbc606bc6da7011f00981b0d4c8dd66fa0646080 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 25 Jul 2022 16:26:25 +0200 Subject: [PATCH 086/105] Update 07CollaborativePlatforms.md --- .../07CollaborativePlatforms.md | 18 +++++++++--------- 1 file changed, 9 insertions(+), 9 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md index 270003d..b6c2779 100644 --- a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md +++ b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md @@ -1,20 +1,20 @@ ## -## 7. Collaborative Platforms +## 7. Kolaboratívne platormy -### What is it? +### Čo je to? Online collaborative platforms connect geographically-dispersed researchers to enable them to cooperate seamlessly on their research, sharing research objects as well and ideas and experiences. Collaborative platforms are usually online services that provide a virtual environment to which multiple people can concurrently connect and work on the same task. These can range from extensive virtual research environments \(VREs\) which encompass a host of tools to facilitate sharing and collaboration, including web forums and wikis, collaborative document hosting, and discipline-specific tools such as data analysis or visualisation, right down to single specific tools which enable researchers to work together in real time on specific aspects of research \(such as writing or analysis\). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_collaborative_platforms.png) -### Rationale +### Odôvodnenie Research collaboration is growing exponentially and teams are becoming ever more interdisciplinary as researchers increasingly work in international and cross-disciplinary consortia to enable a multitude of perspectives on specific research questions. Fostering national and international collaborative research is increasingly a funder priority. It lies, for example, at the heart of EC Research Commissioner Carlos Moedas’ strategy, i.e., ["Open Science, open innovation, open to the world"](https://euraxess.ec.europa.eu/content/open-science-%E2%80%93-open-innovation-%E2%80%93-open-world). Virtual Research Environments \(VRE\) and collaborative platforms enable collaboration across continents, time zones and disciplines. In this module you will develop an understanding of collaborative platforms that work today, and how they can greatly enhance your research workflows. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania 1. Learn what major types of collaborative platforms are available and what the use cases for each might be. @@ -22,10 +22,10 @@ Virtual Research Environments \(VRE\) and collaborative platforms enable collabo 3. Identify any possible shortcomings of collaborating via such platforms and how to overcome them. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge & Skills +#### Poznatky a zručnosti **Virtual research environments \(VREs\)** @@ -68,14 +68,14 @@ The power of the Web enables new modes of post-publication collaborative review Researchers have long made use of the Web for social networking - either via mainstream social networks like [Twitter](https://twitter.com/), [Facebook ](https://www.facebook.com/)and [Linkedin](https://www.linkedin.com/) or dedicated academic social networks like [ResearchGate](https://www.researchgate.net/), [Academia.edu](http://www.academia.edu/) and [Loop](http://community.frontiersin.org/). ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: "Why should I add another layer of complexity to my collaboration process? Sharing the doc file is sufficient!" A: This is incorrect; although it may seem that you are introducing additional tools and platforms into your usual working approach, they are actually resolving communication issues that you were probably not aware of in the first place. For example, using just a doc file \(with or without track changes\), only shows the higher level of information and usually only at the tail of the entire scientific process. Working in the context of a collaborative environment, from design to reporting, establishes both clear communication and adequate provenance. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. The researcher will become familiar with the range of options available to aid greater collaborative research. @@ -84,7 +84,7 @@ A: This is incorrect; although it may seem that you are introducing additional t 3. The researcher will be able to collaborate with colleagues to write documents collaboratively, annotate articles and share this discussion. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Candela et al. (2013). Virtual Research Environments: An Overview and a Research Agenda. Data Science Journal. 12, pp.GRDI75–GRDI81. [doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013](http://doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013) From c2de33176b17904e046bb3ba1099be726655c8a0 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 28 Jul 2022 15:48:34 +0200 Subject: [PATCH 087/105] Update 07CollaborativePlatforms.md --- 02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md index b6c2779..cb5dafb 100644 --- a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md +++ b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md @@ -3,7 +3,7 @@ ### Čo je to? -Online collaborative platforms connect geographically-dispersed researchers to enable them to cooperate seamlessly on their research, sharing research objects as well and ideas and experiences. Collaborative platforms are usually online services that provide a virtual environment to which multiple people can concurrently connect and work on the same task. These can range from extensive virtual research environments \(VREs\) which encompass a host of tools to facilitate sharing and collaboration, including web forums and wikis, collaborative document hosting, and discipline-specific tools such as data analysis or visualisation, right down to single specific tools which enable researchers to work together in real time on specific aspects of research \(such as writing or analysis\). +Online kolaboratívne platformy prepájajú výskumníkov, ktorí sa nachádzajú na rôznych vzdialených miestach, a umožňujú im bezproblémovú spoluprácu na výskume, zdieľanie výskumných objektov, ako aj nápadov a skúseností. Kolaboratívne platformy sú zvyčajne online služby, ktoré poskytujú virtuálne prostredie, ku ktorému sa môže pripojiť mnoho ľudí súčasne a pracovať na tej istej úlohe. Kolaboratívne platformy zahŕňajú rozsiahle výskumné prostredia, ktoré ponúkajú veľké množstvo nástrojov na uľahčenie zdieľanie a spolupráce, ako aj webové fóra, wiki, hosting kolaboratívnych dokumentov a nástroje špecifické pre jednotlivé disciplíny ako analýza alebo vizualizácia dát, až po samostatné špecifické nástroje, ktoré umožňujú výskumníkom pracovať spoločne v reálne čase na konkrétnych aspektoch výskumu \(ako je písanie alebo analýza\). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_collaborative_platforms.png) From d9fa25f36698249c917b90753c4406fc31ae75d5 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 29 Jul 2022 16:17:19 +0200 Subject: [PATCH 088/105] Update 07CollaborativePlatforms.md --- .../07CollaborativePlatforms.md | 36 +++++++++---------- 1 file changed, 18 insertions(+), 18 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md index cb5dafb..0a8f00b 100644 --- a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md +++ b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md @@ -3,55 +3,55 @@ ### Čo je to? -Online kolaboratívne platformy prepájajú výskumníkov, ktorí sa nachádzajú na rôznych vzdialených miestach, a umožňujú im bezproblémovú spoluprácu na výskume, zdieľanie výskumných objektov, ako aj nápadov a skúseností. Kolaboratívne platformy sú zvyčajne online služby, ktoré poskytujú virtuálne prostredie, ku ktorému sa môže pripojiť mnoho ľudí súčasne a pracovať na tej istej úlohe. Kolaboratívne platformy zahŕňajú rozsiahle výskumné prostredia, ktoré ponúkajú veľké množstvo nástrojov na uľahčenie zdieľanie a spolupráce, ako aj webové fóra, wiki, hosting kolaboratívnych dokumentov a nástroje špecifické pre jednotlivé disciplíny ako analýza alebo vizualizácia dát, až po samostatné špecifické nástroje, ktoré umožňujú výskumníkom pracovať spoločne v reálne čase na konkrétnych aspektoch výskumu \(ako je písanie alebo analýza\). +Online kolaboratívne platformy prepájajú výskumníkov, ktorí sa nachádzajú na rôznych vzdialených miestach, a umožňujú im bezproblémovú spoluprácu na výskume, zdieľanie výskumných objektov, ako aj nápadov a skúseností. Kolaboratívne platformy sú zvyčajne online služby, ktoré poskytujú virtuálne prostredie, ku ktorému sa môže pripojiť mnoho ľudí súčasne a pracovať na tej istej úlohe. Kolaboratívne platformy zahŕňajú rozsiahle výskumné prostredia, ktoré ponúkajú veľké množstvo nástrojov na uľahčenie zdieľanie a spolupráce, ako aj webové fóra, wiki, hosting kolaboratívnych dokumentov a nástroje špecifické pre jednotlivé disciplíny ako analýza alebo vizualizácia dát, až po samostatné špecifické nástroje, ktoré umožňujú výskumníkom pracovať spoločne v reálnom čase na konkrétnych aspektoch výskumu \(ako písanie alebo analýza\). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_collaborative_platforms.png) ### Odôvodnenie -Research collaboration is growing exponentially and teams are becoming ever more interdisciplinary as researchers increasingly work in international and cross-disciplinary consortia to enable a multitude of perspectives on specific research questions. Fostering national and international collaborative research is increasingly a funder priority. It lies, for example, at the heart of EC Research Commissioner Carlos Moedas’ strategy, i.e., ["Open Science, open innovation, open to the world"](https://euraxess.ec.europa.eu/content/open-science-%E2%80%93-open-innovation-%E2%80%93-open-world). +Spolupráca v oblasti výskumu narastá exponenciálne a tímy sa stávajú čoraz viac interdisciplinárnejšie, keďže výskumníci viac a viac pracujú v medzinárodných a medziodoborových konzorciách, čo im umožňuje získať množstvo pohľadov na špecifické výskumné otázky. Národná a medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu je tiež prioritou finacovateľov výskumu. Napríklad je aj základom stratégie Komisára EK pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa ["Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorený svetu (Open Science, open innovation, open to the world)"](https://euraxess.ec.europa.eu/content/open-science-%E2%80%93-open-innovation-%E2%80%93-open-world). -Virtual Research Environments \(VRE\) and collaborative platforms enable collaboration across continents, time zones and disciplines. In this module you will develop an understanding of collaborative platforms that work today, and how they can greatly enhance your research workflows. +Virtuálne výskumné prostredie (VRE, z angl. Virtual Research Environments) a kolaboratívne platformy umožňujú spoluprácu naprieč kontinentmi, časovými zónami a disciplínami. V tomto module sa doziete viac o kolaboratívnych platformách, ktoré v súčasnosti funujú, a o tom, ako môžu výrazne zlepšiť vaše pracovné postupy vo výskume. ## ### Ciele vzdelávania -1. Learn what major types of collaborative platforms are available and what the use cases for each might be. +1. Poznať hlavné typy kolaboratívnych platforiem sú dostupné a v akých prípadoch sa možu použiť. -2. Learn the advantages of such systems. +2. Poznať výhody takých systémov. -3. Identify any possible shortcomings of collaborating via such platforms and how to overcome them. +3. Vedieť identifikovať možné nedostatky spolupráce prostredníctvom takýchto platforiem a to, ako ich prekonať. ### Kľúčové prvky ## #### Poznatky a zručnosti -**Virtual research environments \(VREs\)** +**Virtuálne výskumné prostredia** -Virtual research environments have been defined as "innovative, dynamic, and ubiquitous research supporting environments where scattered scientists can seamlessly access data, software, and processing resources managed by diverse systems in separate administration domains through their browser" \([Candela, Castelli and Pagano, 2013](https://doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013)\). +Virtuálne výskumné prostredie bolo definované "ako inovatívne, dynamické a všqdeprítomné prostredie podporujúce výskum, ktoré umožňuje vedcom na rôznych miestach bezproblémový prístup k dátam, softvéru a zdrojom spracovania pod správou rôznych systémov v oddelených administratívnych doménoch, a to prostredníctvom prehliadača" \([Candela, Castelli and Pagano, 2013](https://doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013)\). -An important aspect here is the disciplinary-specific nature of many of these tools. The European Commission has funded a range of community-specific VREs under its eInfrastructure funding stream to enable researchers to collaboratively perform complex tasks such as integrating heterogeneous data from multiple sources, modelling, simulation, data exploration, mining and visualisation: +Doležitý aspekt týchto nástrojov predstavuje špecifický charakter týchto nástrojov podmienený konkrétnymi disciplínami. Európska komisia financovala vývoj celej škály virtuálnych výskumných prostredí špecifických pre určité komunity v rámci rozvoja e-infraštruktúry, aby umožnila výskumníkom spolupracovať na realizácií takých komplexných úloh ako integrácia heterogénnych dát z viacerých zdrojov, modelovanie, simulácie, prieskum dát, ich hĺbková analýza/dolovanie a vizualizácia: -* [VI-SEEM](https://vi-seem.eu/) - VRE for regional Interdisciplinary communities in Southeast Europe and the Eastern Mediterranean +* [VI-SEEM](https://vi-seem.eu/) - virtuáne výksumné prostredie pre regionálne medziodborové komunity v juhovýchodnej Európe a východnom Stredomorí -* [MuG ](https://www.multiscalegenomics.eu/)- Multi-Scale Complex Genomics +* [MuG ](https://www.multiscalegenomics.eu/)- Multi-Scale Complex Genomics (pozn. prekl. projekt MuG reaguje na najnovšie výpočtové výzvy 3D/4D genomiky prepojením tejto komunity so svetom vysoko výkonného počítania a poskytnutím vhodnej škály súboru nástrojov a infraštruktúry) -* [OpenDreamKit](http://opendreamkit.org/) - Open Digital Research Environment Toolkit for the Advancement of Mathematics +* [OpenDreamKit](http://opendreamkit.org/) - súbor nástrojov otvoreného digitálneho výskumného prostredia na rozvoj matematiky -* [BlueBRIDGE](http://www.bluebridge-vres.eu/) - Building Research environments for fostering Innovation, Decision making, Governance and Education to support Blue growth +* [BlueBRIDGE](http://www.bluebridge-vres.eu/) - vytváranie výskumných protredí podporujúcich inovácie, rozhodovanie, manažment a vzdelávanie s cieľom podpory _modrého_ rastu (pozn. prekl., Blue growth/modrý rast: udržateľný rast v moskom a námornom odvetví) -* [VRE4EIC](https://www.vre4eic.eu/) - A Europe-wide Interoperable Virtual Research Environment to Empower Multidisciplinary Research Communities and Accelerate Innovation and Collaboration +* [VRE4EIC](https://www.vre4eic.eu/) - celoeurópske interoperabilné virtuálne výskumné prostredie na posilnenie multidisciplinárnych výskumných komuní a urýchlenie inovácií a spolpráce -* [West-Life](https://about.west-life.eu/network/west-life/west-life) - World-wide E-infrastructure for structural biology +* [West-Life](https://about.west-life.eu/network/west-life/west-life) - celosvetová e-infraštruktúra pre štrukturálnu biológiu ![](/Images/Icons/datamining.png) -Some libraries already offer personalised VREs for specific projects. For example, [Leiden University library](https://www.library.universiteitleiden.nl/research-and-publishing/collaboration-tools) offers VREs for all externally-funded projects of more than five persons. +Niektoré knižnice už ponúkajú personalizované virtuálne výskumné prostredia pre špecifické projekty. Napríklad Leidenská univerzitná knižnica ([Leiden University library](https://www.library.universiteitleiden.nl/research-and-publishing/collaboration-tools)) ponúka takéto prostredie pre všetky externe financované projekty, na ktorých pracuje viac ako päť osôb. -An especially important collaborative platform in the context of Open Science is the [Open Science Framework](https://osf.io/) \(OSF\). Based on open source technologies and created by the not-for-profit [Center for Open Science](https://cos.io/), the OSF brands itself as "a scholarly commons to connect the entire research cycle". The OSF enables researchers to work on projects privately with a limited number of collaborators and make any part or the whole of their project public. It connects directly with many other collaborative systems like dropbox, GitHub and Google Docs, and can be used to store and archive research data, protocols, and materials. +Mimoriadne dôležitou kolaboratívnou platformou v rámci otvorenej vedy je platforma OSF, [Open Science Framework](https://osf.io/) \(OSF\). Platformu vyvinula nezisková organizácia Centrum otvorene vedy ([Center for Open Science](https://cos.io/)) na základe technológí s otvoreným zdrojovým kódom. OSF samu seba označuje za"spoločný vedecký priestor na prepájanie celého výskumného cyklu". OSF umožňuje výskumníkom pracovať na projektoch súkromne s obmedzeným počtom spolupracovníkov a sprístupňiť verejnosti ktorúkoľvek časť svojho projektu alebo celý projekt. Je priamo prepojená na mnoho iných kolaboratívnych systémov ako dropbox, GitHub a Google Docs a môže sa využívať na uloženie a archivovanie výskumných dát, protokolov a materiálov. -**Collaborative writing platforms** +**Kolaboratívne platformy na písanie** Especially in the currently-predominant "publish or perish" culture of research, writing is a core task in the life of researchers. Several online tools and platforms now enable researchers to work together on documents in real-time, and so avoid the versioning-hell of emailing Word documents back and forth. Platforms include [Overleaf](https://www.overleaf.com/), [Authorea](https://www.authorea.com/), [Fidus Writer](https://www.fiduswriter.org/), [ShareLaTeX](https://www.sharelatex.com) and [Google Docs](https://www.google.com/docs). Note that many of these tools are based on proprietary technologies and some require payment for advanced features. From 3d035023f9fe31594c4b73cb9e327eab63ad2faf Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Tue, 2 Aug 2022 11:59:10 +0200 Subject: [PATCH 089/105] Update 07CollaborativePlatforms.md --- .../07CollaborativePlatforms.md | 44 +++++++++---------- 1 file changed, 22 insertions(+), 22 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md index 0a8f00b..8c372f2 100644 --- a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md +++ b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md @@ -3,20 +3,20 @@ ### Čo je to? -Online kolaboratívne platformy prepájajú výskumníkov, ktorí sa nachádzajú na rôznych vzdialených miestach, a umožňujú im bezproblémovú spoluprácu na výskume, zdieľanie výskumných objektov, ako aj nápadov a skúseností. Kolaboratívne platformy sú zvyčajne online služby, ktoré poskytujú virtuálne prostredie, ku ktorému sa môže pripojiť mnoho ľudí súčasne a pracovať na tej istej úlohe. Kolaboratívne platformy zahŕňajú rozsiahle výskumné prostredia, ktoré ponúkajú veľké množstvo nástrojov na uľahčenie zdieľanie a spolupráce, ako aj webové fóra, wiki, hosting kolaboratívnych dokumentov a nástroje špecifické pre jednotlivé disciplíny ako analýza alebo vizualizácia dát, až po samostatné špecifické nástroje, ktoré umožňujú výskumníkom pracovať spoločne v reálnom čase na konkrétnych aspektoch výskumu \(ako písanie alebo analýza\). +Online kolaboratívne platformy prepájajú výskumníkov, ktorí sa nachádzajú na rôznych vzdialených miestach, a umožňujú im bezproblémovú spoluprácu na výskume, zdieľanie výskumných objektov, ako aj nápadov a skúseností. Kolaboratívne platformy sú zvyčajne online služby, ktoré poskytujú virtuálne prostredie, ku ktorému sa môže pripojiť mnoho ľudí súčasne a pracovať na tej istej úlohe. Kolaboratívne platformy zahŕňajú rozsiahle výskumné prostredia, ktoré ponúkajú veľké množstvo nástrojov na uľahčenie zdieľanie a spolupráce, ako aj webové fóra, wiki, hosting kolaboratívnych dokumentov a nástroje špecifické pre jednotlivé disciplíny ako nastroje na analýzu alebo vizualizáciu dát, až po samostatné špecifické nástroje, ktoré umožňujú výskumníkom pracovať spoločne v reálnom čase na konkrétnych aspektoch výskumu \(ako písanie alebo analýza\). ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_collaborative_platforms.png) ### Odôvodnenie -Spolupráca v oblasti výskumu narastá exponenciálne a tímy sa stávajú čoraz viac interdisciplinárnejšie, keďže výskumníci viac a viac pracujú v medzinárodných a medziodoborových konzorciách, čo im umožňuje získať množstvo pohľadov na špecifické výskumné otázky. Národná a medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu je tiež prioritou finacovateľov výskumu. Napríklad je aj základom stratégie Komisára EK pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa ["Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorený svetu (Open Science, open innovation, open to the world)"](https://euraxess.ec.europa.eu/content/open-science-%E2%80%93-open-innovation-%E2%80%93-open-world). +Spolupráca v oblasti výskumu narastá exponenciálne a tímy sú viac interdisciplinárne, keďže výskumníci stále viac pracujú v medzinárodných a medziodborových konzorciách, čo im umožňuje získať množstvo pohľadov na špecifické výskumné otázky. Národná a medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu je tiež prioritou financovateľov výskumu. Napríklad je aj základom stratégie Komisára EK pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa [„Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorený svetu (Open Science, open innovation, open to the world)“](https://euraxess.ec.europa.eu/content/open-science-%E2%80%93-open-innovation-%E2%80%93-open-world). -Virtuálne výskumné prostredie (VRE, z angl. Virtual Research Environments) a kolaboratívne platformy umožňujú spoluprácu naprieč kontinentmi, časovými zónami a disciplínami. V tomto module sa doziete viac o kolaboratívnych platformách, ktoré v súčasnosti funujú, a o tom, ako môžu výrazne zlepšiť vaše pracovné postupy vo výskume. +Virtuálne výskumné prostredie (VRE, z angl. Virtual Research Environments) a kolaboratívne platformy umožňujú spoluprácu naprieč kontinentmi, časovými zónami a disciplínami. V tomto module sa dozviete viac o kolaboratívnych platformách, ktoré v súčasnosti fungujú, a o tom, ako môžu výrazne zlepšiť vaše pracovné postupy vo výskume. ## ### Ciele vzdelávania -1. Poznať hlavné typy kolaboratívnych platforiem sú dostupné a v akých prípadoch sa možu použiť. +1. Poznať hlavné typy kolaboratívnych platforiem sú dostupné a v akých prípadoch sa môžu použiť. 2. Poznať výhody takých systémov. @@ -29,19 +29,19 @@ Virtuálne výskumné prostredie (VRE, z angl. Virtual Research Environments) a **Virtuálne výskumné prostredia** -Virtuálne výskumné prostredie bolo definované "ako inovatívne, dynamické a všqdeprítomné prostredie podporujúce výskum, ktoré umožňuje vedcom na rôznych miestach bezproblémový prístup k dátam, softvéru a zdrojom spracovania pod správou rôznych systémov v oddelených administratívnych doménoch, a to prostredníctvom prehliadača" \([Candela, Castelli and Pagano, 2013](https://doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013)\). +Virtuálne výskumné prostredie bolo definované „ako inovatívne, dynamické a všadeprítomné prostredie podporujúce výskum, ktoré umožňuje vedcom na rôznych miestach bezproblémový prístup k dátam, softvéru a zdrojom spracovania pod správou rôznych systémov v oddelených administratívnych doménach, a to prostredníctvom prehliadača“ \([Candela, Castelli and Pagano, 2013](https://doi.org/10.2481/dsj.GRDI-013)\). -Doležitý aspekt týchto nástrojov predstavuje špecifický charakter týchto nástrojov podmienený konkrétnymi disciplínami. Európska komisia financovala vývoj celej škály virtuálnych výskumných prostredí špecifických pre určité komunity v rámci rozvoja e-infraštruktúry, aby umožnila výskumníkom spolupracovať na realizácií takých komplexných úloh ako integrácia heterogénnych dát z viacerých zdrojov, modelovanie, simulácie, prieskum dát, ich hĺbková analýza/dolovanie a vizualizácia: +Dôležitý aspekt týchto nástrojov predstavuje ich špecifický charakter podmienený konkrétnymi disciplínami. Európska komisia financovala vývoj monžstva virtuálnych výskumných prostredí špecifických pre určité komunity v rámci rozvoja e-infraštruktúry, aby umožnila výskumníkom spolupracovať na realizácií takých komplexných úloh, ako je integrácia heterogénnych dát z viacerých zdrojov, modelovanie, simulácie, prieskum dát, ich hĺbková analýza/dolovanie a vizualizácia: -* [VI-SEEM](https://vi-seem.eu/) - virtuáne výksumné prostredie pre regionálne medziodborové komunity v juhovýchodnej Európe a východnom Stredomorí +* [VI-SEEM](https://vi-seem.eu/) - virtuálne výskumné prostredie pre regionálne medziodborové komunity v juhovýchodnej Európe a východnom Stredomorí * [MuG ](https://www.multiscalegenomics.eu/)- Multi-Scale Complex Genomics (pozn. prekl. projekt MuG reaguje na najnovšie výpočtové výzvy 3D/4D genomiky prepojením tejto komunity so svetom vysoko výkonného počítania a poskytnutím vhodnej škály súboru nástrojov a infraštruktúry) * [OpenDreamKit](http://opendreamkit.org/) - súbor nástrojov otvoreného digitálneho výskumného prostredia na rozvoj matematiky -* [BlueBRIDGE](http://www.bluebridge-vres.eu/) - vytváranie výskumných protredí podporujúcich inovácie, rozhodovanie, manažment a vzdelávanie s cieľom podpory _modrého_ rastu (pozn. prekl., Blue growth/modrý rast: udržateľný rast v moskom a námornom odvetví) +* [BlueBRIDGE](http://www.bluebridge-vres.eu/) - vytváranie výskumných prostredí podporujúcich inovácie, rozhodovanie, manažment a vzdelávanie s cieľom podpory _modrého_ rastu (pozn. prekl., Blue growth/modrý rast: udržateľný rast v morskom a námornom odvetví) -* [VRE4EIC](https://www.vre4eic.eu/) - celoeurópske interoperabilné virtuálne výskumné prostredie na posilnenie multidisciplinárnych výskumných komuní a urýchlenie inovácií a spolpráce +* [VRE4EIC](https://www.vre4eic.eu/) - celoeurópske interoperabilné virtuálne výskumné prostredie na posilnenie multidisciplinárnych výskumných komunít a urýchlenie inovácií a spolupráce * [West-Life](https://about.west-life.eu/network/west-life/west-life) - celosvetová e-infraštruktúra pre štrukturálnu biológiu @@ -49,39 +49,39 @@ Doležitý aspekt týchto nástrojov predstavuje špecifický charakter týchto Niektoré knižnice už ponúkajú personalizované virtuálne výskumné prostredia pre špecifické projekty. Napríklad Leidenská univerzitná knižnica ([Leiden University library](https://www.library.universiteitleiden.nl/research-and-publishing/collaboration-tools)) ponúka takéto prostredie pre všetky externe financované projekty, na ktorých pracuje viac ako päť osôb. -Mimoriadne dôležitou kolaboratívnou platformou v rámci otvorenej vedy je platforma OSF, [Open Science Framework](https://osf.io/) \(OSF\). Platformu vyvinula nezisková organizácia Centrum otvorene vedy ([Center for Open Science](https://cos.io/)) na základe technológí s otvoreným zdrojovým kódom. OSF samu seba označuje za"spoločný vedecký priestor na prepájanie celého výskumného cyklu". OSF umožňuje výskumníkom pracovať na projektoch súkromne s obmedzeným počtom spolupracovníkov a sprístupňiť verejnosti ktorúkoľvek časť svojho projektu alebo celý projekt. Je priamo prepojená na mnoho iných kolaboratívnych systémov ako dropbox, GitHub a Google Docs a môže sa využívať na uloženie a archivovanie výskumných dát, protokolov a materiálov. +Mimoriadne dôležitou kolaboratívnou platformou v rámci otvorenej vedy je platforma OSF, [Open Science Framework](https://osf.io/) \(OSF\). Platformu vyvinula nezisková organizácia Centrum otvorenej vedy ([Center for Open Science](https://cos.io/)) na základe technológií s otvoreným zdrojovým kódom. OSF samu seba označuje za „spoločný vedecký priestor na prepájanie celého výskumného cyklu“. OSF umožňuje výskumníkom pracovať na projektoch súkromne s obmedzeným počtom spolupracovníkov a sprístupniť verejnosti ktorúkoľvek časť svojho projektu alebo celý projekt. Je priamo prepojená na mnoho iných kolaboratívnych systémov ako dropbox, GitHub a Google Docs a môže sa využívať na uloženie a archivovanie výskumných dát, protokolov a materiálov. **Kolaboratívne platformy na písanie** -Especially in the currently-predominant "publish or perish" culture of research, writing is a core task in the life of researchers. Several online tools and platforms now enable researchers to work together on documents in real-time, and so avoid the versioning-hell of emailing Word documents back and forth. Platforms include [Overleaf](https://www.overleaf.com/), [Authorea](https://www.authorea.com/), [Fidus Writer](https://www.fiduswriter.org/), [ShareLaTeX](https://www.sharelatex.com) and [Google Docs](https://www.google.com/docs). Note that many of these tools are based on proprietary technologies and some require payment for advanced features. +Písanie predstavuje podstatnú činnosť života výskumníka obzvlášť v dnešnej kultúre výskumu ovládanej princípom „publikuj alebo zhyň (publish or perish)“. V súčasnosti majú výskumníci k dispozícii niekoľko online nástrojov a platforiem, ktoré im umožňujú spoločne pracovať na dokumentoch v reálnom čase a vyhnúť sa tak peklu verzií, ktoré vznikajú pri posielaní dokumentov Word e-mailom tam a späť. Medzi takéto platformy patrí [Overleaf](https://www.overleaf.com/), [Authorea](https://www.authorea.com/), [Fidus Writer](https://www.fiduswriter.org/), [ShareLaTeX](https://www.sharelatex.com) a [Google Docs](https://www.google.com/docs). Upozorňujeme na to, že mnohé tieto nástroje sú založené na proprietárnych technológiách a niektoré vyžadujú platbu za sprístupnenie pokročilých funkcií. -**Reference management & discovery** +**Manažovanie citácií a vyhľadávanie** -There are plenty of tools which enable groups to store and manage references. Examples include [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) and [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). [Mendeley](http://www.mendeley.com/) incorporates a sharable reference manager, as well as a social network and article visualization tools. Relatedly, [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) allows researchers to share bookmarks and lists of literature. +Existuje množstvo nástrojov umožňujúcich skupinám ukladať a manažovať citácie. Ide napríklad o nástroje [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) a [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). Nástroj [Mendeley](http://www.mendeley.com/) zahŕňa citačný manažér, ktorý umožňuje zdieľať citácie, tiež ponúka sociálnu sieť a nástroje na vizualizáciu článkov. Nástroj [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) zase umožňuje výskumníkov zdieľať záložky a zoznamy literatúry. There are plenty of tools which enable groups to store and manage references. Examples include [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) and [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). [Mendeley](http://www.mendeley.com/) incorporates a sharable reference manager, as well as a social network and article visualization tools. Relatedly, [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) allows researchers to share bookmarks and lists of literature. -**Annotation and review** +**Anotácie a recenzie** -The power of the Web enables new modes of post-publication collaborative review through services like [PubPeer](https://pubpeer.com/) and [Academic Karma](http://academickarma.org/), as well as annotation tools like [Hypothes.is](http://hypothes.is/) and [PaperHive](https://paperhive.org/). +Dnešný web umožňuje nové spôsoby kolaboratívneho recenzovania publikácií po ich zverejnení prostredníctvom služieb ako [PubPeer](https://pubpeer.com/) a [Academic Karma](http://academickarma.org/), alebo anotačných nástrojov ako [Hypothes.is](http://hypothes.is/) a [PaperHive](https://paperhive.org/). The power of the Web enables new modes of post-publication collaborative review through services like [PubPeer](https://pubpeer.com/) and [Academic Karma](http://academickarma.org/), as well as annotation tools like [Hypothes.is](http://hypothes.is/) and [PaperHive](https://paperhive.org/). -**Academic social networks** +**Akademické sociálne siete** -Researchers have long made use of the Web for social networking - either via mainstream social networks like [Twitter](https://twitter.com/), [Facebook ](https://www.facebook.com/)and [Linkedin](https://www.linkedin.com/) or dedicated academic social networks like [ResearchGate](https://www.researchgate.net/), [Academia.edu](http://www.academia.edu/) and [Loop](http://community.frontiersin.org/). +Výskumníci využívajú internetové sociálne siete už dlho – buď cez rozšírené sociálne siete ako [Twitter](https://twitter.com/), [Facebook ](https://www.facebook.com/)a [Linkedin](https://www.linkedin.com/) alebo špecializované akademické sociálne siete ako [ResearchGate](https://www.researchgate.net/), [Academia.edu](http://www.academia.edu/) a [Loop](http://community.frontiersin.org/). ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: "Why should I add another layer of complexity to my collaboration process? Sharing the doc file is sufficient!" +Otázka: „Prečo by som mal proces spolupráce ďalej komplikovať? Zdieľanie súboru doc stačí!“ Why should I add another layer of complexity to my collaboration process? Sharing the doc file is sufficient!“ -A: This is incorrect; although it may seem that you are introducing additional tools and platforms into your usual working approach, they are actually resolving communication issues that you were probably not aware of in the first place. For example, using just a doc file \(with or without track changes\), only shows the higher level of information and usually only at the tail of the entire scientific process. Working in the context of a collaborative environment, from design to reporting, establishes both clear communication and adequate provenance. +Odpoveď: Je to nesprávny pohľad. Hoci sa môže zdať, že zavádzať dodatočné nástroje a platformy do svojho zvyčajného pracovného postupu, v skutočnosti vyriešia problémy s komunikáciou, o ktorých ste pravdepodobne ani nevedeli. Napríklad používanie len súboru doc \(s sledovaním zmien alebo bez neho\) ukazuje iba vyššiu úroveň informácií a zvyčajne iba na konci celého vedeckého procesu. Práca v kolaboratívnom prostredí, od návrhu až po reportovanie, zavádza jasnú komunikáciu a dostatočne ukazuje pôvod ? provenienciu ? zdroj. This is incorrect; although it may seem that you are introducing additional tools and platforms into your usual working approach, they are actually resolving communication issues that you were probably not aware of in the first place. For example, using just a doc file \(with or without track changes\), only shows the higher level of information and usually only at the tail of the entire scientific process. Working in the context of a collaborative environment, from design to reporting, establishes both clear communication and adequate provenance. ## ### Výsledky vzdelávania -1. The researcher will become familiar with the range of options available to aid greater collaborative research. +1. Výskumníci sa oboznámia so širokým spektrom možností na podporu lepšieho kolaboratívneho výskumu. The researcher will become familiar with the range of options available to aid greater collaborative research. -2. After deciding what works optimally for their workflow, the researcher will be able to use collaborative tools such as GitHub and the Open Science Framework for increased collaboration for the research process, writing/authoring, and sharing your research outputs. +2. Potom ako sa výskmníci rozhodnú, čo optimálne funguje v rámci ich pracovných postupov, budú môcť používať kolaboratívne nástroje ako GitHuba a Open Science Framework na zintenzívnenie spolupráce vo výskumnom procese, písaní/autorstve a zdieľaní výstupov výskumov. After deciding what works optimally for their workflow, the researcher will be able to use collaborative tools such as GitHub and the Open Science Framework for increased collaboration for the research process, writing/authoring, and sharing your research outputs. -3. The researcher will be able to collaborate with colleagues to write documents collaboratively, annotate articles and share this discussion. +3. Výskumníci budú môcť spolupracovať s kolegami a spoločne písať dokumenty, anotovať články a zdieľať svoje diskusie. The researcher will be able to collaborate with colleagues to write documents collaboratively, annotate articles and share this discussion. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From 7b5251046e5f9ae0f7a7b810b95edb2f0e2f62d1 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 4 Aug 2022 16:03:28 +0200 Subject: [PATCH 090/105] Update 08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md --- .../08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md | 30 +++++++++---------- 1 file changed, 15 insertions(+), 15 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md index aa01271..0b72bb1 100644 --- a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md +++ b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md @@ -1,10 +1,10 @@ ## -## 8. Open Peer Review, Metrics, and Evaluation +## 8. Otvorené recenzné konanie, metriky a hodnotenie -### What is it? +### Čo je to? -To be a researcher is to find oneself under constant evaluation. Academia is a "prestige economy", where an academic's worth is based on evaluations of the levels of esteem within which they and their contributions are held by their peers, decision-makers and others \([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). In this section it will therefore be worthwhile distinguishing between evaluation of a piece of work and evaluation of the researcher themselves. Both research and researcher find themselves evaluated through two primary methods: peer review and metrics, the first qualitative and the latter quantitative. +Byť výskumníkom znamená byť neustále hodnotený. Akademický svet je "ekonómiou prestíže", v ktorom sa hodnota akademických pracovníkov odvíja od hodnotenia úrovne úcty?vážnosti?ocenenia, ktorú im a ich príspevkom pripisujú kolegovia, tvorcovia politík (decision-makers) a iní ([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). V tejto časti bude preto vhodné rozlišovať medzi hodnotením práce/diela a hodnotením samotného výskumník. Výskum aj výskumníci sa hodnotia prostredníctvom dvoch základných metód: recenzného konania (kvalitatívna metóda) a metrík (kvantitatívna metóda). To be a researcher is to find oneself under constant evaluation. Academia is a "prestige economy", where an academic's worth is based on evaluations of the levels of esteem within which they and their contributions are held by their peers, decision-makers and others \([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). In this section it will therefore be worthwhile distinguishing between evaluation of a piece of work and evaluation of the researcher themselves. Both research and researcher find themselves evaluated through two primary methods: peer review and metrics, the first qualitative and the latter quantitative. Peer review is used primarily to judge pieces of research. It is the formal quality assurance mechanism whereby scholarly manuscripts \(e.g., journal articles, books, grant applications and conference papers\) are made subject to the scrutiny of others, whose feedback and judgements are then used to improve works and make final decisions regarding selection \(for publication, grant allocation or speaking time\). Open Peer Review means different things to different people and communities and has been defined as "an umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science" \([Ross-Hellauer, 2017](https://doi.org/10/gc5sjh)\). Its two main traits are “open identities”, where both authors and reviewers are aware of each other’s identities \(i.e., non-blinded\), and “open reports”, where review reports are published alongside the relevant article. These traits can be combined, but need not be, and may be complemented by other innovations, such as “open participation”, where members of the wider community are able to contribute to the review process, “open interaction”, where direct reciprocal discussion between author\(s\) and reviewers, and/or between reviewers, is allowed and encouraged, and “open pre-review manuscripts”, where manuscripts are made immediately available in advance of any formal peer review procedures \(either internally as part of journal workflows or externally via preprint servers\). @@ -13,9 +13,9 @@ Once they have passed peer review, research publications are then often the prim In recent years “Alternative Metrics” or [altmetrics](https://www.altmetric.com) have become a topic in the debate about a balanced assessment of research efforts that complement citation counting by gauging other online measures of research impact, including bookmarks, links, blog posts, tweets, likes, shares, press coverage and the like. Underlying all of these issues with metrics is that they are very produced by commercial entities (e.g., Clarivate Analytics and Elsevier) based on proprietary systems, which can lead to some issues with transparency. ## -### Rationale +### Odôvodnenie -#### Open peer review +#### Otvorené recenzné konanie Beginning in the 17th century with the Royal Society of London (1662) and the Académie Royale des Sciences de Paris (1699) as the privilege of science to censor itself rather than through the church, it took many years for peer review to be properly established in science. Peer review, as a formal mechanism, is much younger than many assume. For example, the journal Nature only introduced it in 1967. Although surveys show that researchers value peer review they also think it could work better. There are often complaints that peer review takes too long, that it is inconsistent and often fails to detect errors, and that anonymity shields biases. Open peer review \(OPR\) hence aims to bring greater transparency and participation to formal and informal peer review processes. Being a peer reviewer presents researchers with opportunities for engaging with novel research, building academic networks and expertise, and refining their own writing skills. It is a crucial element of quality control for academic work. Yet, in general, researchers do not often receive formal training in how to do peer review. Even where researchers believe themselves confident with traditional peer review, however, the many forms of open peer review present new challenges and opportunities. As OPR covers such a diverse range of practices, there are many considerations for reviewers and authors to take into account. ## @@ -31,16 +31,16 @@ Under those circumstances, at best Open Science practices are seen as an additio More and more funders and institutions are taking steps in these directions, for example by moving away from simple counts, and including narratives and indications of societal impact in their assessment exercises. Other steps funders are taking are allowing more types of research output \(such as preprints\) in applications and funding different types of research \(such as replication studies\). ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania 1. Recognise the key elements of open peer review and their potential advantages and disadvantages 2. Understand the differences between types of metrics used to assess research and researchers 3. Engage with the debate over the way in which evaluation schema affect the ways in which scholarship is performed -### Key components +### Kľúčové prvky ## -### Knowledge -#### Open peer review +### Poznatky +#### Otvorené recenzné konanie Popular venues for OPR include journals from publishers like Copernicus, Frontiers, BioMed Central, eLife and F1000research. @@ -66,14 +66,14 @@ There are some potential pitfalls to watch out for, including: * Finally, given these issues, potential reviewers may be more likely to decline to review. -#### Open metrics +#### Otvorené metriky The [San Francisco Declaration on Research Assessment \(DORA\)](https://sfdora.org/) recommends moving away from journal based evaluations, consider all types of output and use various forms of metrics and narrative assessment in parallel. DORA has been signed by thousands of researchers, institutions, publishers and funders, who have now committed themselves to putting this in practice. The [Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/) provides guidance on how to use metrics responsibly. Regarding Altmetrics, [Priem et al. (2010)](http://altmetrics.org/manifesto/) advise that altmetrics have the following benefits: they accumulate quicker than citations; they can gauge the impact of research outputs other than journal publications (e.g. datasets, code, protocols, blog posts, tweets, etc.); and they can provide diverse measures of impact for individual objects. The timeliness of altmetrics presents a particular advantage to early-career researchers, whose research-impact may not yet be reflected in significant numbers of citations, yet whose career-progression depends upon positive evaluations. In addition, altmetrics can help with early identification of influential research and potential connections between researchers. A recent report by the EC’s Expert Group on Altmetrics ([Wilsdon et al. (European Commission), 2017](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/report.pdf)) identified challenges of altmetrics, including lack of robustness and susceptibility to ‘gaming’; that any measure ceases to be a good measure once it becomes a target (‘Goodhart’s Law’); relative lack of social media uptake in some disciplines and geographical regions; and a reliance on commercial entities for the underlying data. ## -### Skills +### Zručnosti Example exercises @@ -84,20 +84,20 @@ Example exercises * Use a free bibliometrics or altmetrics service \(e.g. [Impactstory](https://impactstory.org/), [Paperbuzz](https://paperbuzz.org/), [Altmetric bookmarklet](https://www.altmetric.com/products/free-tools/bookmarklet/), [Dimensions.ai](https://www.dimensions.ai/)\) to look up metrics for a paper, then write a short explanation of how exactly various metrics reported by each service are calculated \(it’s harder than you’d assume; this would get at the challenges of finding proper metrics documentation for even the seemingly most transparent services\) ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: Is research evaluation fair? A: Research evaluation is as fair as its methods and evaluation techniques. Metrics and altmetrics try to measure research quality with research output quantity, which can be accurate, but does not have to be. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Trainees will be able to identify open peer review journals 2. Trainees will be aware of a range of metrics, their advantages and disadvantages ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Directorate-General for Research and Innovation (European Commission) (2017). Evaluation of Research Careers Fully Acknowledging Open Science Practices: Rewards, Incentives and/or Recognition for Researchers Practicing Open Science. [doi.org/10.2777/75255](https://doi.org/10.2777/75255) @@ -106,7 +106,7 @@ A: Research evaluation is as fair as its methods and evaluation techniques. Metr * Peer Review the Nuts and Bolts (2012). A Guide for Early Career Researchers. [PDF](http://senseaboutscience.org/wp-content/uploads/2016/09/peer-review-the-nuts-and-bolts.pdf) -### Projects and initiatives +### Projekty a iniciatívy * Make Data Count. [makedatacount.org](https://makedatacount.org/) From 474008d9ef40e72afb36b188a520d38b0a973906 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 5 Aug 2022 15:41:20 +0200 Subject: [PATCH 091/105] Update 08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md --- .../08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md | 12 ++++++------ 1 file changed, 6 insertions(+), 6 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md index 0b72bb1..d100ae0 100644 --- a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md +++ b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md @@ -4,23 +4,23 @@ ### Čo je to? -Byť výskumníkom znamená byť neustále hodnotený. Akademický svet je "ekonómiou prestíže", v ktorom sa hodnota akademických pracovníkov odvíja od hodnotenia úrovne úcty?vážnosti?ocenenia, ktorú im a ich príspevkom pripisujú kolegovia, tvorcovia politík (decision-makers) a iní ([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). V tejto časti bude preto vhodné rozlišovať medzi hodnotením práce/diela a hodnotením samotného výskumník. Výskum aj výskumníci sa hodnotia prostredníctvom dvoch základných metód: recenzného konania (kvalitatívna metóda) a metrík (kvantitatívna metóda). To be a researcher is to find oneself under constant evaluation. Academia is a "prestige economy", where an academic's worth is based on evaluations of the levels of esteem within which they and their contributions are held by their peers, decision-makers and others \([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). In this section it will therefore be worthwhile distinguishing between evaluation of a piece of work and evaluation of the researcher themselves. Both research and researcher find themselves evaluated through two primary methods: peer review and metrics, the first qualitative and the latter quantitative. +Byť výskumníkom znamená byť neustále hodnotený. V akademickom svete platí "ekonómia prestíže", čo znamená, že hodnota akademických pracovníkov sa odvíja od hodnotenia úrovne úcty?vážnosti?ocenenia LEVEL OF ESTEEM, ktoré im a ich príspevkom pripisujú kolegovia, tvorcovia politík (decision-makers) a iní ([Blackmore and Kandiko, 2011](https://doi.org/10/fqrkft)\). V tejto časti budeme preto rozlišovať medzi hodnotením diela a hodnotením samotných výskumníkov. Výskum aj výskumníci sa hodnotia pomocou dvoch základných metód: recenzného konania (kvalitatívna metóda) a metrík (kvantitatívna metóda). -Peer review is used primarily to judge pieces of research. It is the formal quality assurance mechanism whereby scholarly manuscripts \(e.g., journal articles, books, grant applications and conference papers\) are made subject to the scrutiny of others, whose feedback and judgements are then used to improve works and make final decisions regarding selection \(for publication, grant allocation or speaking time\). Open Peer Review means different things to different people and communities and has been defined as "an umbrella term for a number of overlapping ways that peer review models can be adapted in line with the aims of Open Science" \([Ross-Hellauer, 2017](https://doi.org/10/gc5sjh)\). Its two main traits are “open identities”, where both authors and reviewers are aware of each other’s identities \(i.e., non-blinded\), and “open reports”, where review reports are published alongside the relevant article. These traits can be combined, but need not be, and may be complemented by other innovations, such as “open participation”, where members of the wider community are able to contribute to the review process, “open interaction”, where direct reciprocal discussion between author\(s\) and reviewers, and/or between reviewers, is allowed and encouraged, and “open pre-review manuscripts”, where manuscripts are made immediately available in advance of any formal peer review procedures \(either internally as part of journal workflows or externally via preprint servers\). +Recenzné konanie sa využíva predovšetkým na posúdenie vedeckého výskumu. Je to formálny mechanizmus zabezpečenia kvality, v rámci ktorého iní odborníci skúmajú vedecké rukopisy \(napr. články v časopisoch, knihy, žiadosti o granty a konferenčné príspevky\), ich spätná väzba a posudky potom slúžia na zlepšenie prác a konečný výber \(na publikovanie, pridelenie grantov alebo dĺžke času prezentácie príspevku\). Otvorené recenzné konanie znamená rôzne veci pre rôznych ľudí a komunity. Bolo definované ako "zastrešujúci výraz pre viacero prekrývajúcich sa spôsobov, ako možno modely recenzného konania zosúladiť s cieľmi otvorenej vedy" \([Ross-Hellauer, 2017](https://doi.org/10/gc5sjh)\). Dva hlavné znaky otvoreného recenzného konania sú "otvorené identity", kedy aj autori aj recenzenti navzájom poznajú svoju identitu \(t.j., nezaslepené recenzné konanie\), a "otvorené hodnotenia", kedy sú recenzie zverejnené spolu s príslušným článkom. Tieto znaky sa môžu ale nemusia kombinovať, môžu ich dopĺňať iné inovácie ako napríklad "otvorená participácia", kedy sa môžu členovia širšej komunity podieľať na recenznom konaní, "otvorené interakcie", kedy je umožnená a podporuje sa vzájomná diskusia medzi autorom/autormi a recenzentami a medzi recenzentami navzájom, a "otvorené rukopisy pred recenzovaním", kedy sú rukopisy dostupné ešte pred formálnym procesom recenzného konania \(buď interne ako súčasť pracovných postupov časopisu alebo externe cez preprintové servery\). -Once they have passed peer review, research publications are then often the primary measure of a researcher's work (hence the phrase "publish or perish"). However, assessing the quality of publications is difficult and subjective. Although some general assessment exercises like the UK's Research Excellence Framework use peer review, general assessment is often based on __metrics__ such as the number of citations publications garner (h-index), or even the perceived level of prestige of the journal it was published in (quantified by the Journal Impact Factor). The predominance of such metrics and the way they might distort incentives has been emphasised in recent years through statements like the [Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/) and the [San Francisco Declaration on Research Assessment (DORA)](https://sfdora.org/). +Potom ako vedecké publikácie úspešne prejdú recenzným konaním, stávajú sa často hlavným meradlom práce vedca (preto fráza "publikuj alebo zhyň"). Ale posúdenie kvality publikácií je náročný a subjektívny proces. Hoci niektoré všeobecné systémy hodnotenia, napríklad Rámec excelentnosti výskumu v Spojenom kráľovstve (Research Excellence Framework), využívajú recenzné konanie, všeobecné hodnotenie je často založené na __metrikách__, ako je počet citácií publikácií (h-index) alebo dokonca aj vnímaná úroveň prestíže časopisu, v ktorom bol článok uverejnený (kvantifikovaná ako impakt faktor časopisu (JIF, Journal Impact Factor)). Na prevahu takýchto metrík a spôsob, akým môžu deformovať stimuly, v posledných rokoch často poukazovali vyhlásenia ako Leidenský manifest ([Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/)) a Sanfranciská deklarácia hodnotenia vedeckého výskumu ([San Francisco Declaration on Research Assessment (DORA)](https://sfdora.org/)), (pozn. prekl: v súčasnosti Dohoda o reforme hodnotenia výsledkov výskumu z roku 2022 (The Agreement on Reforming Research Assessment (https://www.scienceeurope.org/news/rra-agreement-final/)). -In recent years “Alternative Metrics” or [altmetrics](https://www.altmetric.com) have become a topic in the debate about a balanced assessment of research efforts that complement citation counting by gauging other online measures of research impact, including bookmarks, links, blog posts, tweets, likes, shares, press coverage and the like. Underlying all of these issues with metrics is that they are very produced by commercial entities (e.g., Clarivate Analytics and Elsevier) based on proprietary systems, which can lead to some issues with transparency. +V posledných rokoch sa predmetom diskusie o vyváženom hodnotení výskumného úsilia stali "alternatívne metriky" alebo altmetriky ([altmetrics](https://www.altmetric.com)), ktoré dopĺňajú počítanie citácií meraním iných online ukazovateľov dopadu výskumu, vrátane knižných záložiek, odkazov, príspevkov na blogoch, tweetov, lajkov, zdieľaní, informácií v tlači a pod. Všetky tieto problémy s metrikami vyplývajú z toho, že ich tvoria komerčné subjekty (napr. Clarivate Analytics a Elsevier), ktoré sú založené na proprietárnych systémoch, čo môže viesť k problémom s transparentnosťou. ## ### Odôvodnenie #### Otvorené recenzné konanie -Beginning in the 17th century with the Royal Society of London (1662) and the Académie Royale des Sciences de Paris (1699) as the privilege of science to censor itself rather than through the church, it took many years for peer review to be properly established in science. Peer review, as a formal mechanism, is much younger than many assume. For example, the journal Nature only introduced it in 1967. Although surveys show that researchers value peer review they also think it could work better. There are often complaints that peer review takes too long, that it is inconsistent and often fails to detect errors, and that anonymity shields biases. Open peer review \(OPR\) hence aims to bring greater transparency and participation to formal and informal peer review processes. Being a peer reviewer presents researchers with opportunities for engaging with novel research, building academic networks and expertise, and refining their own writing skills. It is a crucial element of quality control for academic work. Yet, in general, researchers do not often receive formal training in how to do peer review. Even where researchers believe themselves confident with traditional peer review, however, the many forms of open peer review present new challenges and opportunities. As OPR covers such a diverse range of practices, there are many considerations for reviewers and authors to take into account. +Počiatky recenzného konania siahajú do 17. storočia k londýnskej Kráľovskej spoločnosti (Royal Society of London, 1662) a parížskej Kráľovskej akadémii vied (Académie Royale des Sciences de Paris, 1699) v podobe privilégia vedy robiť si radšej vlastnú cenzúru, ako to nechať na cirkev, ale trvalo mnoho rokov, kým sa proces recenzného konania vo vede riadne etabloval. Recenzné konanie v podobe formálneho mechanizmu je oveľa mladší proces ako mnohí predpokladajú. Napríklad časopis Nature ho zaviedol až v roku 1967. Hoci prieskumy ukazujú, že výskumníci si cenia recenzné konanie, tiež si myslia, že by mohlo fungovať lepšie. Často sa vyskytujú sťažnosti na to, že recenzné konanie trvá príliš dlho, je nekonzistentné, často neodhalí chyby a že anonymita chráni nekorektné hodnotenie (bias). Otvorené recenzné konanie sa preto usiluje priniesť väčšiu transparentnosť a participáciu do formálneho a neformálneho procesu recenzného konania. Recenzovanie dáva vedcom príležitosť zapojiť sa do inovatívneho výskumu, vytvárať siete v akademickom prostredí, rozširovať svoje odborné znalosti a zdokonaľovať svoje vlastné zručnosti v oblasti písania. Je to dôležitý prvok kontroly kvality akademickej práce. A aj keď si samotní výskumníci myslia, že dobre poznajú tradičné recenzné konanie, mnoho foriem otvoreného recenzného konania predstavuje nové výzvy a príležitosti. Keďže otvorené recenzné konanie zahŕňa široké spektrum postupov, musia autori a recenzenti zobrať do úvahy mnoho faktorov. ## -Regarding evaluation, current rewards and metrics in science and scholarship are not \(yet\) in line with Open Science. The metrics used to evaluate research \(e.g. Journal Impact Factor, h-index\) do not measure - and therefore do not reward - open research practices. Open peer review activity is not necessarily recognized as "scholarship" in professional advancement scenarios \(e.g. in many cases, grant reviewers don’t consider even the most brilliant open peer reviews to be scholarly objects unto themselves\). Furthermore, many evaluation metrics - especially certain types of bibliometrics - are not as open and transparent as the community would like. +Pokiaľ ide o hodnotenie, súčasné odmeňovanie a metriky v oblasti vedy a vedeckého poznania nie sú \(zatiaľ\) v súlade s otvorenou vedou. Metriky používané na hodnotenie výskumu \(napr. impakt faktor časopisov/Journal Impact Factor, h-index\) nemerajú, a teda neodmeňujú, uplatňovanie postupov otvorenej vedy. Činnosť spojená s otvoreným recenzným konaním sa nie vždy uznáva ako "vedecká činnosť" v rámci odborného rastu a rozvoja \(napríklad v mnohých prípadoch hodnotitelia grantov nepovažujú ani prvotriedne otvorené recenzné posudky za samostatné vedecké práce\). Okrem toho nie sú mnohé hodnotiace metriky, obzvlášť niektoré druhy bibliometrík, také otvorené a transparentné, ako by komunita chcela. Under those circumstances, at best Open Science practices are seen as an additional burden without rewards. At worst, they are seen as actively damaging chances of future funding and promotion as well as tenure. A recent [report from the European Commission (2017)](https://doi.org/10.2777/75255) recognizes that there are basically two approaches to Open Science implementation and the way rewards and evaluation can support that: From 7a2bd3734523668e5fa5f4552c07b3620695bbf6 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 8 Aug 2022 15:04:56 +0200 Subject: [PATCH 092/105] Update 08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md --- .../08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md | 40 +++++++++---------- 1 file changed, 20 insertions(+), 20 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md index d100ae0..724f115 100644 --- a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md +++ b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md @@ -20,51 +20,51 @@ Počiatky recenzného konania siahajú do 17. storočia k londýnskej Kráľovsk ## -Pokiaľ ide o hodnotenie, súčasné odmeňovanie a metriky v oblasti vedy a vedeckého poznania nie sú \(zatiaľ\) v súlade s otvorenou vedou. Metriky používané na hodnotenie výskumu \(napr. impakt faktor časopisov/Journal Impact Factor, h-index\) nemerajú, a teda neodmeňujú, uplatňovanie postupov otvorenej vedy. Činnosť spojená s otvoreným recenzným konaním sa nie vždy uznáva ako "vedecká činnosť" v rámci odborného rastu a rozvoja \(napríklad v mnohých prípadoch hodnotitelia grantov nepovažujú ani prvotriedne otvorené recenzné posudky za samostatné vedecké práce\). Okrem toho nie sú mnohé hodnotiace metriky, obzvlášť niektoré druhy bibliometrík, také otvorené a transparentné, ako by komunita chcela. +Pokiaľ ide o hodnotenie, súčasné odmeňovanie a metriky v oblasti vedy a vedeckého poznania nie sú \(zatiaľ\) v súlade s otvorenou vedou. Metriky používané na hodnotenie výskumu \(napr. impakt faktor časopisov/Journal Impact Factor, h-index\) nemerajú, a teda neodmeňujú, uplatňovanie postupov otvorenej vedy. Činnosť spojená s otvoreným recenzným konaním sa nie vždy uznáva ako "vedecká činnosť" v rámci odborného rastu a rozvoja \(napríklad v mnohých prípadoch hodnotitelia grantov nepovažujú ani prvotriedne otvorené recenzné posudky za samostatné vedecké práce\). Okrem toho nie sú mnohé hodnotiace metriky, obzvlášť niektoré druhy bibliometrík, také otvorené a transparentné, ako by si komunita želala. -Under those circumstances, at best Open Science practices are seen as an additional burden without rewards. At worst, they are seen as actively damaging chances of future funding and promotion as well as tenure. A recent [report from the European Commission (2017)](https://doi.org/10.2777/75255) recognizes that there are basically two approaches to Open Science implementation and the way rewards and evaluation can support that: +Za týchto okolností sú postupy otvorenej vedy prinajlepšom vnímané ako ďalšia záťaž bez odmeny. V tom horšom prípade sú považované za niečo, čo aktívne poškodzuje šance na získanie budúcich financií a bráni v kariérnom postupe a získaniu stáleho miesta, definitíy (tenure). [Správa Európskej komisie z roku 2017](https://doi.org/10.2777/75255) uvádza, že v podstate existujú dva prístupy k implementácii otvorenej vedy a spôsobu odmeňovania a hodnotenia, ktoré to môžu podporiť: -1. Simply support the status quo by encouraging more openness, building related metrics and quantifying outputs; +1. Podpora súčasného stavu podporovaním väčšej otvorenosti, tvorbou súvisiacich metrík a kvantifikáciou výstupov. -2. Experiment with alternative research practices and assessment, open data, citizen science and open education. +2. Experimentovanie s alternatívnymi výskumnými postupmi a hodnotením, otvorenými dátami, občianskou vedou a otvoreným vzdelávaním. -More and more funders and institutions are taking steps in these directions, for example by moving away from simple counts, and including narratives and indications of societal impact in their assessment exercises. Other steps funders are taking are allowing more types of research output \(such as preprints\) in applications and funding different types of research \(such as replication studies\). +Čoraz viac financovateľov a inštitúcií robí kroky smerom otovrenej vede, napríklad odkláňajú sa od jednoduchých výpočtov a do svojich hodnotení zahŕňajú naratívy a ukazovatele spoločenského dopadu. Iné opatrenia, ktoré finacovatelia príjímajú, umožňujú uvádzať v žiadostiach viacero typov výstupov výskumu \(ako preprinty\) a financovanie rôznych typov výskumu \(ako replikačný výskum (replication studies)\). ## ### Ciele vzdelávania -1. Recognise the key elements of open peer review and their potential advantages and disadvantages -2. Understand the differences between types of metrics used to assess research and researchers -3. Engage with the debate over the way in which evaluation schema affect the ways in which scholarship is performed +1. Poznať kľúčové prvky otvoreného recenzného konania a ich potenciálne výhody a nevýhody. +2. Porozumieť rozdielom medzi metrikami používanými na hodnotenie výskumu a výskumníkov. +3. Zapojiť sa do diskusie o dopade hodnotiacich systémov na vykonávanie vedeckého výskumu. ### Kľúčové prvky ## ### Poznatky #### Otvorené recenzné konanie -Popular venues for OPR include journals from publishers like Copernicus, Frontiers, BioMed Central, eLife and F1000research. +Medzi obľúbené miesta realizácie otvoreného recenzného konania patria časopisy vydavateľstiev ako Copernicus, Frontiers, BioMed Central, eLife a F1000research. -Open peer review, in its different forms, has many potential advantages for reviewers and authors: +Otvorené recenzné konanie vo svojich rôznych formách prináša recenzentom a autorom mnoho potenciálnych výhod: -* Open identities \(non-blinded\) review fosters greater accountability amongst reviewers and reduces the opportunities for bias or undisclosed conflicts of interest. +* Recenzné konanie s otvorenými identitami \(nezaslepené\) alebo neanonymné recenzné konanie podporuje väčšiu zodpovednosť medzi recenzentami a redukuje príležitosť na nekorektné hodnotenie (bias) alebo nezverejnenie konfliktu záujmov. -* Open review reports add another layer of quality assurance, allowing the wider community to scrutinize reviews to examine decision-making processes. +* Otvorené recenzné hodnotenia predstavujú ďalšiu vrstvu zabezpečenia kvality a umožňujú širšej komunite preskúmať hodnotenia s cieľom preveriť proces rohodovania. -* In combination, open identities and open reports are theorized to lead to better reviews, as the thought of having their name publicly connected to a work or seeing their review published encourages reviewers to be more thorough. +* Predpokladá sa, že otvorené identity a otvorené hodnotenia v kombinácii povedú ku kvalitnejším recenziám, keďže vedomie toho, že meno recenzenta bude verejne spojené s prácou alebo to, že uvidia svoju recenziu publikovanú, povzbudí recenzentov k tomu, aby boli dôkladnejší. -* Open identities and open reports enable reviewers to gain public credit for their review work, thus incentivising this vital activity and allowing review work to be cited in other publications and in career development activities linked to promotion and tenure. +* Otvorené identity a otvorené hodnotenia umôžňujú recenzentom získať verejné uznanie za svoju prácu v oblasti recenzovania, čo vedie k väčšj motiváciu vykonávať túto dôležitú činnosť a možnosti citovať recenzie v iných publikácich a prepojeniu činností profesionálneho rozvoja s kariérnym postupom a získaním stáleho miesta, definitíy (tenure). -* Open participation could overcome problems associated with editorial selection of reviewers \(e.g., biases, closed-networks, elitism\). Especially for early career researchers who do not yet receive invitations to review, such open processes may also present a chance to build their research reputation and practice their review skills. +* otvorená participácia by mohla prekonať prepblémy spojené s redakčným výberom recenzentov \(napríklad zaujatosť, uzavreté siete, elitárstvo\). Najmä pre začínajúcich vedeckých pracovníkov (early career researchers), ktorí ešte nedostávajú pozvania recenzovať, môže takýto otvorený proces môže predstavovať šancu na to, aby si vybudovali svoje výskumné renomé a zdokonaľovali recenzentské zručnosti. -There are some potential pitfalls to watch out for, including: +Existuje niekoľko potenciálnych nástrah, na ktoré si treba dávať pozor: -* Open identities removes anonymity conditions for reviewers \(single-blind\) or authors and reviewers \(double-blind\) which are traditionally in place to counteract social biases \(although there is not strong-evidence that such anonymity has been effective\). It’s therefore important for reviewers to constantly question their assumptions to ensure their judgements reflect only the quality of the manuscript, and not the status, history, or affiliations of the author\(s\). Authors should do the same in receiving peer review comments. +* Otvorené identity odstraňujú anonymitu recenzentov \(jednostranne zaslepené\) alebo anonymitu autorov a recenzentov \(dvojito zaslepené\), ktoré sa zvyčajne uplatňujú, aby sa predišlo spoločenskej predpojatosti \(hoci neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že taktáto anonymita je účinná\). Recenzenti preto musia neustále skúmať svoje predpoklady a domnienky, aby zaistili, že ich posudok odráža iba kvalitu rukopisu a nie postavenie, minulosť alebo afiliácie autora/autorov. Autori by mali postupovať rovnako pri prijímaní pripomienok v rámci recenzného konania. -* Giving and receiving criticism is often a process fraught with unavoidably emotional reactions - authors and reviewers may subjectively agree or disagree on how to present the results and/or what needs improvement, amendment or correction. In open identities and/or open reports, the transparency could exacerbate such difficulties. It is therefore essential that reviewers ensure that they communicate their points in a clear and civil way, in order to maximise the chances that it will be received as valuable feedback by the author\(s\). +* Kritika a prijímanie kritiky je proces často nevyhnutne plný emocionálnych reakcií – autori a recenzenti môžu subjektívne súhlasiť alebo neúshlasiť s tým, ako sa majú prezentovať výsledky a/alebo čo treba zlepšiť, zmeniť alebo opraviť. Otvorené identity a/alebo otvorené hodnotenia by mohli tieto ťažkosti ešte vystupňovať. Recenzenti preto musia zaistiť, že komunikujú svoje pripomienky jasným a slušným spôsobom, aby maximalizovali šancu, že ich pripomineky autori prijmú ako cennú spätnú väzbu. -* Lack of anonymity for reviewers in open identities review might subvert the process by discouraging reviewers from making strong criticisms, especially against higher-status colleagues. +* Nedostatok anonymity pre recenzetov pri recenznom procese s otvorenými identitami by mohol poškodiť proces tým, že by odradil recenzentov od vyslovenia silnej kritiky, obzlášť proti kolegom s vyšším postavením. -* Finally, given these issues, potential reviewers may be more likely to decline to review. +* Vzhľadom na tieto problémy môže byť pravdepodobnejšie, že potenciálni recenzenti odmietnu recenzovať. #### Otvorené metriky From db0a2fd1d949d798e8ba8c0ed00ad90e55243053 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 17 Aug 2022 14:24:56 +0200 Subject: [PATCH 093/105] Update 07CollaborativePlatforms.md --- 02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md | 8 ++++---- 1 file changed, 4 insertions(+), 4 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md index 8c372f2..93dec50 100644 --- a/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md +++ b/02OpenScienceBasics/07CollaborativePlatforms.md @@ -53,15 +53,15 @@ Mimoriadne dôležitou kolaboratívnou platformou v rámci otvorenej vedy je pla **Kolaboratívne platformy na písanie** -Písanie predstavuje podstatnú činnosť života výskumníka obzvlášť v dnešnej kultúre výskumu ovládanej princípom „publikuj alebo zhyň (publish or perish)“. V súčasnosti majú výskumníci k dispozícii niekoľko online nástrojov a platforiem, ktoré im umožňujú spoločne pracovať na dokumentoch v reálnom čase a vyhnúť sa tak peklu verzií, ktoré vznikajú pri posielaní dokumentov Word e-mailom tam a späť. Medzi takéto platformy patrí [Overleaf](https://www.overleaf.com/), [Authorea](https://www.authorea.com/), [Fidus Writer](https://www.fiduswriter.org/), [ShareLaTeX](https://www.sharelatex.com) a [Google Docs](https://www.google.com/docs). Upozorňujeme na to, že mnohé tieto nástroje sú založené na proprietárnych technológiách a niektoré vyžadujú platbu za sprístupnenie pokročilých funkcií. +Písanie predstavuje podstatnú činnosť života výskumníka obzvlášť v dnešnej kultúre výskumu ovládanej princípom „publikuj alebo zomri (publish or perish)“. V súčasnosti majú výskumníci k dispozícii niekoľko online nástrojov a platforiem, ktoré im umožňujú spoločne pracovať na dokumentoch v reálnom čase a vyhnúť sa tak peklu verzií, ktoré vznikajú pri posielaní dokumentov Word e-mailom tam a späť. Medzi takéto platformy patrí [Overleaf](https://www.overleaf.com/), [Authorea](https://www.authorea.com/), [Fidus Writer](https://www.fiduswriter.org/), [ShareLaTeX](https://www.sharelatex.com) a [Google Docs](https://www.google.com/docs). Upozorňujeme na to, že mnohé tieto nástroje sú založené na proprietárnych technológiách a niektoré vyžadujú platbu za sprístupnenie pokročilých funkcií. **Manažovanie citácií a vyhľadávanie** -Existuje množstvo nástrojov umožňujúcich skupinám ukladať a manažovať citácie. Ide napríklad o nástroje [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) a [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). Nástroj [Mendeley](http://www.mendeley.com/) zahŕňa citačný manažér, ktorý umožňuje zdieľať citácie, tiež ponúka sociálnu sieť a nástroje na vizualizáciu článkov. Nástroj [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) zase umožňuje výskumníkov zdieľať záložky a zoznamy literatúry. There are plenty of tools which enable groups to store and manage references. Examples include [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) and [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). [Mendeley](http://www.mendeley.com/) incorporates a sharable reference manager, as well as a social network and article visualization tools. Relatedly, [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) allows researchers to share bookmarks and lists of literature. +Existuje množstvo nástrojov umožňujúcich skupinám ukladať a manažovať citácie. Ide napríklad o nástroje [Zotero](https://www.zotero.org/), [Citavi](http://www.citavi.com/) a [CiteUlike](http://www.citeulike.org/). Nástroj [Mendeley](http://www.mendeley.com/) zahŕňa citačný manažér, ktorý umožňuje zdieľať citácie, tiež ponúka sociálnu sieť a nástroje na vizualizáciu článkov. Nástroj [BibSonomy](http://www.bibsonomy.org/) zase umožňuje výskumníkov zdieľať záložky a zoznamy literatúry. **Anotácie a recenzie** -Dnešný web umožňuje nové spôsoby kolaboratívneho recenzovania publikácií po ich zverejnení prostredníctvom služieb ako [PubPeer](https://pubpeer.com/) a [Academic Karma](http://academickarma.org/), alebo anotačných nástrojov ako [Hypothes.is](http://hypothes.is/) a [PaperHive](https://paperhive.org/). The power of the Web enables new modes of post-publication collaborative review through services like [PubPeer](https://pubpeer.com/) and [Academic Karma](http://academickarma.org/), as well as annotation tools like [Hypothes.is](http://hypothes.is/) and [PaperHive](https://paperhive.org/). +Dnešný web umožňuje nové spôsoby kolaboratívneho recenzovania publikácií po ich zverejnení prostredníctvom služieb ako [PubPeer](https://pubpeer.com/) a [Academic Karma](http://academickarma.org/), alebo anotačných nástrojov ako [Hypothes.is](http://hypothes.is/) a [PaperHive](https://paperhive.org/). **Akademické sociálne siete** @@ -79,7 +79,7 @@ Odpoveď: Je to nesprávny pohľad. Hoci sa môže zdať, že zavádzať dodato 1. Výskumníci sa oboznámia so širokým spektrom možností na podporu lepšieho kolaboratívneho výskumu. The researcher will become familiar with the range of options available to aid greater collaborative research. -2. Potom ako sa výskmníci rozhodnú, čo optimálne funguje v rámci ich pracovných postupov, budú môcť používať kolaboratívne nástroje ako GitHuba a Open Science Framework na zintenzívnenie spolupráce vo výskumnom procese, písaní/autorstve a zdieľaní výstupov výskumov. After deciding what works optimally for their workflow, the researcher will be able to use collaborative tools such as GitHub and the Open Science Framework for increased collaboration for the research process, writing/authoring, and sharing your research outputs. +2. Potom ako sa výskmníci rozhodnú, čo optimálne funguje v rámci ich pracovných postupov, budú môcť používať kolaboratívne nástroje ako GitHub a Open Science Framework na zintenzívnenie spolupráce vo výskumnom procese, písaní/autorstve a zdieľaní výstupov výskumov. After deciding what works optimally for their workflow, the researcher will be able to use collaborative tools such as GitHub and the Open Science Framework for increased collaboration for the research process, writing/authoring, and sharing your research outputs. 3. Výskumníci budú môcť spolupracovať s kolegami a spoločne písať dokumenty, anotovať články a zdieľať svoje diskusie. The researcher will be able to collaborate with colleagues to write documents collaboratively, annotate articles and share this discussion. From 5856552a5721479027a966e3a7d7e9b4cf0cf58e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 17 Aug 2022 16:30:05 +0200 Subject: [PATCH 094/105] Update 08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md --- .../08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md | 38 +++++++++---------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md index 724f115..d47ab18 100644 --- a/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md +++ b/02OpenScienceBasics/08OpenPeerReviewMetricsAndEvaluation.md @@ -8,7 +8,7 @@ Byť výskumníkom znamená byť neustále hodnotený. V akademickom svete plat Recenzné konanie sa využíva predovšetkým na posúdenie vedeckého výskumu. Je to formálny mechanizmus zabezpečenia kvality, v rámci ktorého iní odborníci skúmajú vedecké rukopisy \(napr. články v časopisoch, knihy, žiadosti o granty a konferenčné príspevky\), ich spätná väzba a posudky potom slúžia na zlepšenie prác a konečný výber \(na publikovanie, pridelenie grantov alebo dĺžke času prezentácie príspevku\). Otvorené recenzné konanie znamená rôzne veci pre rôznych ľudí a komunity. Bolo definované ako "zastrešujúci výraz pre viacero prekrývajúcich sa spôsobov, ako možno modely recenzného konania zosúladiť s cieľmi otvorenej vedy" \([Ross-Hellauer, 2017](https://doi.org/10/gc5sjh)\). Dva hlavné znaky otvoreného recenzného konania sú "otvorené identity", kedy aj autori aj recenzenti navzájom poznajú svoju identitu \(t.j., nezaslepené recenzné konanie\), a "otvorené hodnotenia", kedy sú recenzie zverejnené spolu s príslušným článkom. Tieto znaky sa môžu ale nemusia kombinovať, môžu ich dopĺňať iné inovácie ako napríklad "otvorená participácia", kedy sa môžu členovia širšej komunity podieľať na recenznom konaní, "otvorené interakcie", kedy je umožnená a podporuje sa vzájomná diskusia medzi autorom/autormi a recenzentami a medzi recenzentami navzájom, a "otvorené rukopisy pred recenzovaním", kedy sú rukopisy dostupné ešte pred formálnym procesom recenzného konania \(buď interne ako súčasť pracovných postupov časopisu alebo externe cez preprintové servery\). -Potom ako vedecké publikácie úspešne prejdú recenzným konaním, stávajú sa často hlavným meradlom práce vedca (preto fráza "publikuj alebo zhyň"). Ale posúdenie kvality publikácií je náročný a subjektívny proces. Hoci niektoré všeobecné systémy hodnotenia, napríklad Rámec excelentnosti výskumu v Spojenom kráľovstve (Research Excellence Framework), využívajú recenzné konanie, všeobecné hodnotenie je často založené na __metrikách__, ako je počet citácií publikácií (h-index) alebo dokonca aj vnímaná úroveň prestíže časopisu, v ktorom bol článok uverejnený (kvantifikovaná ako impakt faktor časopisu (JIF, Journal Impact Factor)). Na prevahu takýchto metrík a spôsob, akým môžu deformovať stimuly, v posledných rokoch často poukazovali vyhlásenia ako Leidenský manifest ([Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/)) a Sanfranciská deklarácia hodnotenia vedeckého výskumu ([San Francisco Declaration on Research Assessment (DORA)](https://sfdora.org/)), (pozn. prekl: v súčasnosti Dohoda o reforme hodnotenia výsledkov výskumu z roku 2022 (The Agreement on Reforming Research Assessment (https://www.scienceeurope.org/news/rra-agreement-final/)). +Potom ako vedecké publikácie úspešne prejdú recenzným konaním, stávajú sa často hlavným meradlom práce vedca (preto fráza "publikuj alebo zomri"). Ale posúdenie kvality publikácií je náročný a subjektívny proces. Hoci niektoré všeobecné systémy hodnotenia, napríklad Rámec excelentnosti výskumu v Spojenom kráľovstve (Research Excellence Framework), využívajú recenzné konanie, všeobecné hodnotenie je často založené na __metrikách__, ako je počet citácií publikácií (h-index) alebo dokonca aj vnímaná úroveň prestíže časopisu, v ktorom bol článok uverejnený (kvantifikovaná ako impakt faktor časopisu (JIF, Journal Impact Factor)). Na prevahu takýchto metrík a spôsob, akým môžu deformovať stimuly, v posledných rokoch často poukazovali vyhlásenia ako Leidenský manifest ([Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/)) a Sanfranciská deklarácia hodnotenia vedeckého výskumu ([San Francisco Declaration on Research Assessment (DORA)](https://sfdora.org/), preklad do slovenčiny na Otvorená veda/Informačné materiály), (pozn. prekl: v súčasnosti Dohoda o reforme hodnotenia výsledkov výskumu z roku 2022 (The Agreement on Reforming Research Assessment)). V posledných rokoch sa predmetom diskusie o vyváženom hodnotení výskumného úsilia stali "alternatívne metriky" alebo altmetriky ([altmetrics](https://www.altmetric.com)), ktoré dopĺňajú počítanie citácií meraním iných online ukazovateľov dopadu výskumu, vrátane knižných záložiek, odkazov, príspevkov na blogoch, tweetov, lajkov, zdieľaní, informácií v tlači a pod. Všetky tieto problémy s metrikami vyplývajú z toho, že ich tvoria komerčné subjekty (napr. Clarivate Analytics a Elsevier), ktoré sú založené na proprietárnych systémoch, čo môže viesť k problémom s transparentnosťou. @@ -22,13 +22,13 @@ Počiatky recenzného konania siahajú do 17. storočia k londýnskej Kráľovsk Pokiaľ ide o hodnotenie, súčasné odmeňovanie a metriky v oblasti vedy a vedeckého poznania nie sú \(zatiaľ\) v súlade s otvorenou vedou. Metriky používané na hodnotenie výskumu \(napr. impakt faktor časopisov/Journal Impact Factor, h-index\) nemerajú, a teda neodmeňujú, uplatňovanie postupov otvorenej vedy. Činnosť spojená s otvoreným recenzným konaním sa nie vždy uznáva ako "vedecká činnosť" v rámci odborného rastu a rozvoja \(napríklad v mnohých prípadoch hodnotitelia grantov nepovažujú ani prvotriedne otvorené recenzné posudky za samostatné vedecké práce\). Okrem toho nie sú mnohé hodnotiace metriky, obzvlášť niektoré druhy bibliometrík, také otvorené a transparentné, ako by si komunita želala. -Za týchto okolností sú postupy otvorenej vedy prinajlepšom vnímané ako ďalšia záťaž bez odmeny. V tom horšom prípade sú považované za niečo, čo aktívne poškodzuje šance na získanie budúcich financií a bráni v kariérnom postupe a získaniu stáleho miesta, definitíy (tenure). [Správa Európskej komisie z roku 2017](https://doi.org/10.2777/75255) uvádza, že v podstate existujú dva prístupy k implementácii otvorenej vedy a spôsobu odmeňovania a hodnotenia, ktoré to môžu podporiť: +Za týchto okolností sú postupy otvorenej vedy prinajlepšom vnímané ako ďalšia záťaž bez odmeny. V tom horšom prípade sú považované za niečo, čo aktívne poškodzuje šance na získanie budúcich financií a bráni v kariérnom postupe a získaniu stáleho miesta, definitívy (tenure). [Správa Európskej komisie z roku 2017](https://doi.org/10.2777/75255) uvádza, že v podstate existujú dva prístupy k implementácii otvorenej vedy a spôsobu odmeňovania a hodnotenia, ktoré to môžu podporiť: 1. Podpora súčasného stavu podporovaním väčšej otvorenosti, tvorbou súvisiacich metrík a kvantifikáciou výstupov. 2. Experimentovanie s alternatívnymi výskumnými postupmi a hodnotením, otvorenými dátami, občianskou vedou a otvoreným vzdelávaním. -Čoraz viac financovateľov a inštitúcií robí kroky smerom otovrenej vede, napríklad odkláňajú sa od jednoduchých výpočtov a do svojich hodnotení zahŕňajú naratívy a ukazovatele spoločenského dopadu. Iné opatrenia, ktoré finacovatelia príjímajú, umožňujú uvádzať v žiadostiach viacero typov výstupov výskumu \(ako preprinty\) a financovanie rôznych typov výskumu \(ako replikačný výskum (replication studies)\). +Čoraz viac financovateľov a inštitúcií robí kroky smerom otvorenej vede, napríklad odkláňajú sa od jednoduchých výpočtov a do svojich hodnotení zahŕňajú naratívy a ukazovatele spoločenského dopadu. Iné opatrenia, ktoré financovatelia prijímajú, umožňujú uvádzať v žiadostiach viacero typov výstupov výskumu \(ako preprinty\) a financovanie rôznych typov výskumu \(ako replikačný výskum (replication studies)\). ## ### Ciele vzdelávania @@ -48,53 +48,53 @@ Otvorené recenzné konanie vo svojich rôznych formách prináša recenzentom a * Recenzné konanie s otvorenými identitami \(nezaslepené\) alebo neanonymné recenzné konanie podporuje väčšiu zodpovednosť medzi recenzentami a redukuje príležitosť na nekorektné hodnotenie (bias) alebo nezverejnenie konfliktu záujmov. -* Otvorené recenzné hodnotenia predstavujú ďalšiu vrstvu zabezpečenia kvality a umožňujú širšej komunite preskúmať hodnotenia s cieľom preveriť proces rohodovania. +* Otvorené recenzné hodnotenia predstavujú ďalšiu vrstvu zabezpečenia kvality a umožňujú širšej komunite preskúmať hodnotenia s cieľom preveriť proces rozhodovania. * Predpokladá sa, že otvorené identity a otvorené hodnotenia v kombinácii povedú ku kvalitnejším recenziám, keďže vedomie toho, že meno recenzenta bude verejne spojené s prácou alebo to, že uvidia svoju recenziu publikovanú, povzbudí recenzentov k tomu, aby boli dôkladnejší. -* Otvorené identity a otvorené hodnotenia umôžňujú recenzentom získať verejné uznanie za svoju prácu v oblasti recenzovania, čo vedie k väčšj motiváciu vykonávať túto dôležitú činnosť a možnosti citovať recenzie v iných publikácich a prepojeniu činností profesionálneho rozvoja s kariérnym postupom a získaním stáleho miesta, definitíy (tenure). +* Otvorené identity a otvorené hodnotenia umožňujú recenzentom získať verejné uznanie za svoju prácu v oblasti recenzovania, čo vedie k väčšej motiváciu vykonávať túto dôležitú činnosť a možnosti citovať recenzie v iných publikáciách a prepojeniu činností profesionálneho rozvoja s kariérnym postupom a získaním stáleho miesta, definitívy (tenure). -* otvorená participácia by mohla prekonať prepblémy spojené s redakčným výberom recenzentov \(napríklad zaujatosť, uzavreté siete, elitárstvo\). Najmä pre začínajúcich vedeckých pracovníkov (early career researchers), ktorí ešte nedostávajú pozvania recenzovať, môže takýto otvorený proces môže predstavovať šancu na to, aby si vybudovali svoje výskumné renomé a zdokonaľovali recenzentské zručnosti. +* Otvorená participácia by mohla prekonať propblémy spojené s redakčným výberom recenzentov \(napríklad zaujatosť, uzavreté siete, elitárstvo\). Najmä pre začínajúcich vedeckých pracovníkov (early career researchers), ktorí ešte nedostávajú pozvania recenzovať, môže takýto otvorený proces môže predstavovať šancu na to, aby si vybudovali svoje výskumné renomé a zdokonaľovali recenzentské zručnosti. Existuje niekoľko potenciálnych nástrah, na ktoré si treba dávať pozor: -* Otvorené identity odstraňujú anonymitu recenzentov \(jednostranne zaslepené\) alebo anonymitu autorov a recenzentov \(dvojito zaslepené\), ktoré sa zvyčajne uplatňujú, aby sa predišlo spoločenskej predpojatosti \(hoci neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že taktáto anonymita je účinná\). Recenzenti preto musia neustále skúmať svoje predpoklady a domnienky, aby zaistili, že ich posudok odráža iba kvalitu rukopisu a nie postavenie, minulosť alebo afiliácie autora/autorov. Autori by mali postupovať rovnako pri prijímaní pripomienok v rámci recenzného konania. +* Otvorené identity odstraňujú anonymitu recenzentov \(jednostranne zaslepené\) alebo anonymitu autorov a recenzentov \(dvojito zaslepené\), ktoré sa zvyčajne uplatňujú, aby sa predišlo spoločenskej predpojatosti \(hoci neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že takáto anonymita je účinná\). Recenzenti preto musia neustále skúmať svoje predpoklady a domnienky, aby zaistili, že ich posudok odráža iba kvalitu rukopisu a nie postavenie, minulosť alebo afiliácie autora/autorov. Autori by mali postupovať rovnako pri prijímaní pripomienok v rámci recenzného konania. -* Kritika a prijímanie kritiky je proces často nevyhnutne plný emocionálnych reakcií – autori a recenzenti môžu subjektívne súhlasiť alebo neúshlasiť s tým, ako sa majú prezentovať výsledky a/alebo čo treba zlepšiť, zmeniť alebo opraviť. Otvorené identity a/alebo otvorené hodnotenia by mohli tieto ťažkosti ešte vystupňovať. Recenzenti preto musia zaistiť, že komunikujú svoje pripomienky jasným a slušným spôsobom, aby maximalizovali šancu, že ich pripomineky autori prijmú ako cennú spätnú väzbu. +* Kritika a prijímanie kritiky je proces často nevyhnutne plný emocionálnych reakcií – autori a recenzenti môžu subjektívne súhlasiť alebo nesúhlasiť s tým, ako sa majú prezentovať výsledky a/alebo čo treba zlepšiť, zmeniť alebo opraviť. Otvorené identity a/alebo otvorené hodnotenia by mohli tieto ťažkosti ešte vystupňovať. Recenzenti preto musia zaistiť, že komunikujú svoje pripomienky jasným a slušným spôsobom, aby maximalizovali šancu, že ich pripomienky autori prijmú ako cennú spätnú väzbu. -* Nedostatok anonymity pre recenzetov pri recenznom procese s otvorenými identitami by mohol poškodiť proces tým, že by odradil recenzentov od vyslovenia silnej kritiky, obzlášť proti kolegom s vyšším postavením. +* Nedostatok anonymity pre recenzentov pri recenznom procese s otvorenými identitami by mohol poškodiť proces tým, že by odradil recenzentov od vyslovenia silnej kritiky, obzvlášť proti kolegom s vyšším postavením. * Vzhľadom na tieto problémy môže byť pravdepodobnejšie, že potenciálni recenzenti odmietnu recenzovať. #### Otvorené metriky -The [San Francisco Declaration on Research Assessment \(DORA\)](https://sfdora.org/) recommends moving away from journal based evaluations, consider all types of output and use various forms of metrics and narrative assessment in parallel. DORA has been signed by thousands of researchers, institutions, publishers and funders, who have now committed themselves to putting this in practice. The [Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/) provides guidance on how to use metrics responsibly. +Sanfranciská deklarácia hodnotenia vedeckého výskumu ([San Francisco Declaration on Research Assessment \(DORA\)](https://sfdora.org/)) odporúča upustiť od hodnotenia založenom na časopisoch, brať do úvahy všetky druhy výstupov a súbežne využívať rôzne formy metrík a naratívneho hodnotenie (narrative assessment). Deklaráciu DORA podpísali tisíce výskumníkov, inštitúcií, vydavateľov a finacovateľov, ktorí sa zaviazali zaviesť jej odporúčania do praxe. Leidenský manifest ([Leiden Manifesto](http://www.leidenmanifesto.org/)) prináša osvedčené postupy a princípy, ako používať metriky zodpovedne. -Regarding Altmetrics, [Priem et al. (2010)](http://altmetrics.org/manifesto/) advise that altmetrics have the following benefits: they accumulate quicker than citations; they can gauge the impact of research outputs other than journal publications (e.g. datasets, code, protocols, blog posts, tweets, etc.); and they can provide diverse measures of impact for individual objects. The timeliness of altmetrics presents a particular advantage to early-career researchers, whose research-impact may not yet be reflected in significant numbers of citations, yet whose career-progression depends upon positive evaluations. In addition, altmetrics can help with early identification of influential research and potential connections between researchers. A recent report by the EC’s Expert Group on Altmetrics ([Wilsdon et al. (European Commission), 2017](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/report.pdf)) identified challenges of altmetrics, including lack of robustness and susceptibility to ‘gaming’; that any measure ceases to be a good measure once it becomes a target (‘Goodhart’s Law’); relative lack of social media uptake in some disciplines and geographical regions; and a reliance on commercial entities for the underlying data. +V súvislosti s altmetrikami sa v manifeste kolektívu autorov z roku 2010, [Priem et al. (2010)](http://altmetrics.org/manifesto/), uvádzajú tieto výhody: akumulujú sa rýchlejšie ako citácie; dokážu merať impakt aj iných výstupov výskumu, ako sú publikácie v časopisoch (napr. súbory dát, kód, protokoly, blogové príspevky, tweety a pod.) a dokážu poskytnúť ? stanoviť rôzne merania dopadu jednotlivých objektov. and they can provide diverse measures of impact for individual objects. Aktuálnosť altmetrík predstavuje osobitnú výhodu pre začínajúcich vedcov, ktorých výskum a jeho dopad sa ešte nemusí odrážať vo výraznom počte citácií, ale ich profesionálny rast a postup závisí od pozitívnych hodnotení. Okrem toho môžu altmetriky pomôcť včas identifikovať významný výskum a potenciálne spojenia medzi výskumníkmi. Správa Expertnej skupiny EK pre altmetriky, ([Wilsdon et al. (European Commission), 2017](https://ec.europa.eu/research/openscience/pdf/report.pdf)), identifikovala nedostatky altmetrík, vrátane nedostatočnej robustnosti a náchylnosti podliehať manipulácii ("gaming"); že každé opatrenie prestane byť dobrým opatrením, keď sa stane cieľom (Goodhartov zákon); relatívne nedostatočné využívanie sociálnych médií v niektorých disciplínach a geografických regiónoch a spoliehanie sa na komerčné subjekty v súvislosti s podkladovými dátami. ## ### Zručnosti -Example exercises +Príklady cvičení -* Trainees work in groups of three. Each individually writes a review of a short academic text +* Účastníci výcviku/školenia pracujú v skupinkách po troch. Každý samostatne vypracuje recenziu krátkeho akademického textu. -* Review a paper on a pre-print server +* Vypracujte recenziu práce na preprintovom serveri. -* Use a free bibliometrics or altmetrics service \(e.g. [Impactstory](https://impactstory.org/), [Paperbuzz](https://paperbuzz.org/), [Altmetric bookmarklet](https://www.altmetric.com/products/free-tools/bookmarklet/), [Dimensions.ai](https://www.dimensions.ai/)\) to look up metrics for a paper, then write a short explanation of how exactly various metrics reported by each service are calculated \(it’s harder than you’d assume; this would get at the challenges of finding proper metrics documentation for even the seemingly most transparent services\) +* Použite bezplatnú bibliometrickú alebo altmetrickú službu \(napr. [Impactstory](https://impactstory.org/), [Paperbuzz](https://paperbuzz.org/), [Altmetric bookmarklet](https://www.altmetric.com/products/free-tools/bookmarklet/), [Dimensions.ai](https://www.dimensions.ai/)\) na vyhľadanie metrík nejakej práce, potom napíšte krátke vysvetlenie, ako presne sa vypočítavajú rôzne metriky uvádzané danými službami \(je to náročnejšie, ako by sa mohlo zdať, poukázalo by to na ťažkosti s nájdením primeranej dokumentácie metrík dokonca aj pri zdanlivo najtransparentnejších službách\). ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: Is research evaluation fair? +Q: Je hodnotenie výskumu spravodlivé? -A: Research evaluation is as fair as its methods and evaluation techniques. Metrics and altmetrics try to measure research quality with research output quantity, which can be accurate, but does not have to be. +A: Hodnotenie výskumu je také spravodlivé, aké sú metódy a spôsoby posudzovania. Metriky a altmetriky sa snažia merať kvalitu výskumu s kvantitou výstupov výskumu, pričom môžu byť presné, ale nemusia byť. Research evaluation is as fair as its methods and evaluation techniques. Metrics and altmetrics try to measure research quality with research output quantity, which can be accurate, but does not have to be. ## ### Výsledky vzdelávania -1. Trainees will be able to identify open peer review journals -2. Trainees will be aware of a range of metrics, their advantages and disadvantages +1. Účastníci výcviku/školenia dokážu identifikovať časopisy s otvoreným recenzným konaním. +2. Účastníci výcviku/školenia budú poznať rôzne metriky, ich výhody a nevýhody. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From 018fde7c734642663448577f3cab3e20ed05a230 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 18 Aug 2022 10:54:23 +0200 Subject: [PATCH 095/105] Update 09OpenSciencePolicies.md --- 02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md | 38 ++++++++++---------- 1 file changed, 19 insertions(+), 19 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md index 33d4146..affc441 100644 --- a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md +++ b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md @@ -1,35 +1,35 @@ ## -## 9. Open Science Policies +## 9. Politiky otvorenej vedy -### What is it? +### Čo je to? -We could define Open Science policies as those strategies and actions aimed at promoting Open Science principles and at acknowledging Open Science practices. Those policies are usually established by research performing institutions, research funders, governments or publishers. The initial policies were aimed at requiring an open dissemination of the research results based on the idea that results achieved from publicly funded research should be available to the public without any restriction. However, now the scope of the policies has grown and we may find national policies fostering Open Science practices at any point of the research level. Moreover, we might find specific provisions in new and existing laws, regulations or directives. +Politiky otvorenej vedy môžeme definovať, ako stratégie a opatrenia zamerané na podporu podporu princípov otvorenej vedy a uznanie postupov otvorenej vedy. Tieto politiky zvyčajne stanovujú výskumné inštitúcie, financovatelia výskumu, vlády alebo vydavatelia. Cieľom prvých politík bolo požadovať otvorené šírenie výsledkov výskumu, založenom na myšlienke, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť dostupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Rozsah politík sa však rozširoval a v súčasnosti sa môžeme stretnúť s národnými politikami podporujúcimi postupy otvorenej vedy v ktorejkoľvek fáze výskumu. Okrem toho môžeme nájsť konkrétne ustanovenia v nových a existujúcich zákonoch, nariadeniach alebo smerniciach. ## -### Rationale +### Odôvodnenie -Since one of the main drivers to Open Science are the current policies established by institutions, funders, governments and publishers, it is important to know how they affect any researcher. If you are planning to design a policy aimed at the adoption and acknowledgement of Open Science practices is important to know the existing policies in order to avoid any overlapping or contradiction. Therefore researchers and policy makers should have a knowledge of the current policies and should be able to understand how they affect them. +Súčasné politiky stanovené inštitúciami, financovateľmi, vládami a vydavateľmi sú jednou z hlavných hybných síl otvorenej vedy, preto je dôležité vedieť, aký dopad majú na výskumníkov. Ak plánujete navrhnúť politiku zameranú na prijatie a uznanie postupov otvorenej vedy, je potrebné poznať už existujúce politiky, aby sa predišlo ich prekrývaniu alebo rozporom. Preto by mali výskumní pracovníci a tvorcovia politík poznať aktuálne politiky a vedieť, aký dopad môžu na nich mať. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -1. Depending on your audience the objectives of the training session would be different. We can make a broad division between researchers \(in a broad sense\) and policy makers \(within an institution or funders - in a broad sense\). +1. Ciele vzdelávania sa budú líšiť v závislosti od účastníkov. Možeme urobiť širšie rozdelenie medzi výskumníkmi \(v širokom zmysle\) a tvorcami politík \(v rámci inštitúcie alebo financovateľa – v širokom zmysle\). -2. If your training program is addressed mainly to researchers, including all "levels", then the main objective is to review how Open Science policies affect them. +2. Ak je vzdelávací program zameraný hlavne na výskumníkov, zahrňujúc všetky "úrovne", potom je hlavným cieľom preskúmať to, ako ich ovplyvňujú politiky otvorenej vedy. -3. If your training program is addressed to policy makers, you might focus in designing and implement a policy to foster Open Science. +3. Ak je vzdelávací program zameraný na tvorcov politík, môžete sa zamerať na navrhovanie a implementáciu politiky na podporu otvorenej vedy. -4. If we want to train funders or policy makers within an institution then it should be important to show how to design, develop, implement and monitor a policy +4. Ak chceme školiť finacovateľov alebo tvorcov politík v rámci inštitúcie, potom je dôležité ukázať, ako navrhnúť, rozvíjať, implementovať a monitorovať politiku. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznatky -You must review all the policies that affect your training audience. First of all check all the institutional policies at institutional level, for instance; copyright, intellectual property, open access, research data. +Musíte preskúmať všetky politiky, ktoré majú dopad na vašich účastníkov vzdelávania. Najprv skontrolujte všetky inštitucionálne politiky na inštitucionálnej úrovni, čo hovoria napríklad o autorskom práve, duševnom vlastníctve, otvorenom prístupe, výskumných dátach. -Secondly you may review any national policy or law that can affect researchers when performing Open Science, for instance laws with open access provisions or decrees affecting PhD dissertations , Call for projects. +Po druhé môžete preskúmať národnú politiku alebo zákony, ktoré môžu mať dopad na výskumníkov pri vykonávaní otvorenej vedy, napríklad zákony s ustanoveniami o otvorenom prístupe alebo vyhlášky ovplyvňujúce doktorandské dizertácue, výzvy projektov. At the national level there could be some laws or decrees that directly or indirectly could influence a policy or pose some requirements. For instance you could review the national open access policies in Europe available at [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/member-states-overview). @@ -40,7 +40,7 @@ Also at the international level, some publishers have introduced new policies, e If your training audience is willing to develop a roadmap or agenda to implement a national Open Science policy it could be advisable to benchmark what has been done in other parts. As a starting point, the [2016 Amsterdam Call for Action](https://www.government.nl/documents/reports/2016/04/04/amsterdam-call-for-action-on-open-science) could show some of the issues that must be taken into account and to whom are addressed. Examples of the [Netherlands](https://www.openscience.nl/), [Portugal](http://www.ciencia-aberta.pt), or [Finland](https://openscience.fi/) can help to plan national policies, outline some actions and find how to measure their implementation. ## -#### Skills +#### Zručnosti Trainees would need to identify the main features of each policy mainly: to whom is addressed, what are the requirements, how they overlap with each other. @@ -49,7 +49,7 @@ You might show how researchers can fulfill with the different policies: where ar When designing an Open Science policy, trainees would need to be able to define the main purposes of having such a policy and to establish the goals or changes they are pursuing. Once defined, they must be able to find key performance indicators to measure if the policy have achieved its goals and they must be able to review and update the policy if the goals are not achieved. ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy The main question coming from researchers in training sessions on policies is how they can fulfill the requirements without losing any freedom on deciding where to publish, for instance. You as a trainer, may describe all the available options researchers have because in general, Open Science policies provide a range of options. @@ -60,7 +60,7 @@ A common misconception regarding research data policy is that researchers should When planning a policy is important to know what do you intend to achieve or solve. Sometimes policies are created following other initiatives without thinking if there is a need for another one and if your new policy will overlap other existing ones. The main challenge when creating a policy is to align it with other initiatives and to avoid contradictions with laws or regulations. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Trainees would be able to identify the requirements of any policy that could affect them when performing Open Science. 2. They would be able to distinguish among general policies like copyright or data protection and specific policies related to Open Science, for instance regarding how to disseminate research outputs. @@ -68,7 +68,7 @@ When planning a policy is important to know what do you intend to achieve or sol 4. Trainees attending a session aimed at policy making would be able to plan an Open Science policy, establishing objectives and indicators to measure its implementation. ## -### Further Reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * EC Working Group on Education and Skills under Open Science (2017). Providing researchers with the skills and competencies they need to practise Open Science. [ec.europa.eu](https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=skills_wg) @@ -78,7 +78,7 @@ When planning a policy is important to know what do you intend to achieve or sol * Guidance for Developing a Research Data Management (RDM) Policy. In: Leaders Activating Research Networks, LEARN Project (ed.) LEARN Toolkit of Best Practice for Research Data Management. (pp. 137-140). [learn-rdm.eu](https://doi.org/10.14324/000.learn.27) -### Projects and initiatives +### Projekty a iniciatívy * FOSTER. Designing Successful Open Access and Open Data Policies: Introductory. [fosteropenscience.eu](https://www.fosteropenscience.eu/node/2081) From 25f0ec5a86e9e6dc857eb7902a9b52015ccf1d01 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 18 Aug 2022 14:36:17 +0200 Subject: [PATCH 096/105] Update 09OpenSciencePolicies.md --- 02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md | 21 ++++++++++---------- 1 file changed, 11 insertions(+), 10 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md index affc441..3734311 100644 --- a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md +++ b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md @@ -31,31 +31,32 @@ Musíte preskúmať všetky politiky, ktoré majú dopad na vašich účastníko Po druhé môžete preskúmať národnú politiku alebo zákony, ktoré môžu mať dopad na výskumníkov pri vykonávaní otvorenej vedy, napríklad zákony s ustanoveniami o otvorenom prístupe alebo vyhlášky ovplyvňujúce doktorandské dizertácue, výzvy projektov. -At the national level there could be some laws or decrees that directly or indirectly could influence a policy or pose some requirements. For instance you could review the national open access policies in Europe available at [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/member-states-overview). +Na národnej úrovni môžu existovať nejaké zákony alebo vyhlášky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú politiku alebo kladú nejaké požiadavky. Národné politiky otvoreného prístupu v Európe môžete napríklad overiť na webovej stránke [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/member-states-overview). -Since science is international, then we should review any international policy that could affect your audience, mainly coming from international funders. At the European level we have the policies coming from the [H2020 research Framework](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/grants_manual/hi/oa_pilot/h2020-hi-oa-pilot-guide_en.pdf&sa=D&ust=1521447690441000&usg=AFQjCNHsEo1FZkHkLDRxIUQr7BpfirASbQ) regarding the dissemination of research outputs but we could have other policies affecting other parts of the research cycle. +Keďže veda je medzinárodná, mali by sme preskúmať medzinárodné politiky, ktoré by mohli mať dopad na účastníkov vzdelávania, hlavne politiky medzinárodných financovateľov. Na európskej úrovni sú to politky vyplývajúce z výskumných rámcov EK, [H2020 výskumný rámec](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/grants_manual/hi/oa_pilot/h2020-hi-oa-pilot-guide_en.pdf&sa=D&ust=1521447690441000&usg=AFQjCNHsEo1FZkHkLDRxIUQr7BpfirASbQ) a +Horizont Európa 2021-2027, ohľadne diseminácie výstupov výskumu, ale mali by sme mať ďalšie politiky ovplyvňujúce ďalšie časti výskumného cyklu. -Also at the international level, some publishers have introduced new policies, especially regarding the publication of research data when submitting a paper. +Aj na medzinárodnej úrovni zaviedli niektorí vydavatelia nové politiky, najmä pokiaľ ide o publikovanie výskumných dát pri predkladaní článku. -If your training audience is willing to develop a roadmap or agenda to implement a national Open Science policy it could be advisable to benchmark what has been done in other parts. As a starting point, the [2016 Amsterdam Call for Action](https://www.government.nl/documents/reports/2016/04/04/amsterdam-call-for-action-on-open-science) could show some of the issues that must be taken into account and to whom are addressed. Examples of the [Netherlands](https://www.openscience.nl/), [Portugal](http://www.ciencia-aberta.pt), or [Finland](https://openscience.fi/) can help to plan national policies, outline some actions and find how to measure their implementation. +Ak sú účastníci vzdelávania ochotní vypracovať plán alebo program implementácie národnej politiky otvorenej vedy, bolo by vhodné porovnať, či sa už urobilo inde. Na začiatok je to Amsterdamská výzva na konanie z roku 2016 ([2016 Amsterdam Call for Action](https://www.government.nl/documents/reports/2016/04/04/amsterdam-call-for-action-on-open-science)) poukazujúca na niektoré otázky, ktoré treba barž do úvahy a ktorým sa treba venovať. Príklady Holandska ([Netherlands](https://www.openscience.nl/)), Portuglska ([Portugal](http://www.ciencia-aberta.pt)) alebo Fínska ([Finland](https://openscience.fi/)) môžu pomocť navrhnúť národné politiky, načrtnúť niektoré kroky a zistiť, ako merať ich implemetnáciu. (pozn. prekl., od roku 2021 má Slovensko Národnú stratégiu pre otvorenú vedu. ## #### Zručnosti -Trainees would need to identify the main features of each policy mainly: to whom is addressed, what are the requirements, how they overlap with each other. +Účastmíc vzdelávania by mali identifikovať hlavné znaky každej politiky: najmä komu je určená, aké sú jej podmienky, ako sa prekrývajú. -You might show how researchers can fulfill with the different policies: where are the services, the tools that the institution can provide but also where they can find alternatives. For instance, an institution might not provide an infrastructure for depositing and publishing research data; but it can point out external solutions that fulfill policy requirements. It is also useful to compare those solutions with other external options with not desired features. +Môžete ukázať vyskumníkom, ako môžu splniť rôzne politky: kde sú služby, nástroje, ktoré inštitúcia poskytuje ale aj, kde nájdu alternatívy. Napríklad inštitúcia nemusí poskytovať infraštruktúru na uloženie a publikovanie výskumných dát, ale môže nasmerovať výskumníkov na externé riešenia, ktoré spĺňajú podmienky politiky. Je tiež užitočné porovnať tieto riešenia s inými externými možnosťami, ktoré nemajú požadované vlastnosti. -When designing an Open Science policy, trainees would need to be able to define the main purposes of having such a policy and to establish the goals or changes they are pursuing. Once defined, they must be able to find key performance indicators to measure if the policy have achieved its goals and they must be able to review and update the policy if the goals are not achieved. +Pri navrhnované politiky otvorenej vedy by mali účastníci vzdelávania dokázať definovať hlavný účel existencie takejto politiky a stanoviť ciele alebo zmeny, ktoré chcú dosiahnuť. Po ich zadefinovaní by mali dokázať nájsť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na meranie toho, či politika dosiahla svoje ciele. Účastníci by tiež mali byť schopní zrevidovať a aktualizovať politiku, ak sa ciele nedosiahnu. ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -The main question coming from researchers in training sessions on policies is how they can fulfill the requirements without losing any freedom on deciding where to publish, for instance. You as a trainer, may describe all the available options researchers have because in general, Open Science policies provide a range of options. +Hávná otázka, ktorú kladú výskumníci zúčastňujúci v rámci vzdelávania o politikách, je napríklad, ako môžu splniť podmienky bez straty slobody urobiť rozhodnutie o mieste publikovania. Vy ako školiteľ môžete opísať všetky dostupné možnosti, ktoré výskumníci majú, pretože vo všeobecnosti otvorená veda poskytuje celé spektrum možností. -Another question often raised is what happens if researchers don’t fulfill the requirements. In this case you may give examples of projects monitored by funders or warnings received by researchers. +Iná častá otázka je, čo sa stane, ak výskumníci nepslnia podmienky. V tomto prípade môžete uviesť príklady projektov monitorovaných financovateľmi alebo upozornení/výstrah, ktoré výskumnící dostali. -A common misconception regarding research data policy is that researchers should share all data openly. To overcome it, you must highlight the different excerpts in the text of a policy where there are explanations about which is the data affected by the policy and when it must be shared. We might also remark all the opt-out choices that policies include. A good resource to clarify those issues can be an infographic like the [one available from Horizon 2020](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/press/2016/pdf/opendata-infographic_072016.pdf&sa=D&ust=1521447690670000&usg=AFQjCNG6Qegy5MwM3bjNJ1ovWp1YlQSswQ). +S politikou týkajúcou sa výskumných dát sa často spája mylná predstava, že výskumníci by mali zideľať všetky dáta otovrene. Aby ste to vysvetlili, treba zdôrazniť rôzne časti textu politiky, kde sa úvádza vysvetlenie toho, na ktoré dáta sa politika vzťahuje a kedy sa musia zdieľať. Tiež môžete uviesť všetky možnosti, kedy je možné dáta nezdieľať (opt-out), ktoré politika obsahuje. Dobrý zdroj na objasnenie takýchto otázok može byť napríklad ikonografika ako táto [Horizon 2020](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/press/2016/pdf/opendata-infographic_072016.pdf&sa=D&ust=1521447690670000&usg=AFQjCNG6Qegy5MwM3bjNJ1ovWp1YlQSswQ). When planning a policy is important to know what do you intend to achieve or solve. Sometimes policies are created following other initiatives without thinking if there is a need for another one and if your new policy will overlap other existing ones. The main challenge when creating a policy is to align it with other initiatives and to avoid contradictions with laws or regulations. From a121c146fb0ddaa5a0d92b992ad6bd44ff7618e8 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 25 Aug 2022 10:47:51 +0200 Subject: [PATCH 097/105] Update 09OpenSciencePolicies.md --- 02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md | 42 ++++++++++---------- 1 file changed, 21 insertions(+), 21 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md index 3734311..d76b9d4 100644 --- a/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md +++ b/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md @@ -3,70 +3,70 @@ ### Čo je to? -Politiky otvorenej vedy môžeme definovať, ako stratégie a opatrenia zamerané na podporu podporu princípov otvorenej vedy a uznanie postupov otvorenej vedy. Tieto politiky zvyčajne stanovujú výskumné inštitúcie, financovatelia výskumu, vlády alebo vydavatelia. Cieľom prvých politík bolo požadovať otvorené šírenie výsledkov výskumu, založenom na myšlienke, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť dostupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Rozsah politík sa však rozširoval a v súčasnosti sa môžeme stretnúť s národnými politikami podporujúcimi postupy otvorenej vedy v ktorejkoľvek fáze výskumu. Okrem toho môžeme nájsť konkrétne ustanovenia v nových a existujúcich zákonoch, nariadeniach alebo smerniciach. +Politiky otvorenej vedy môžeme definovať, ako stratégie a opatrenia zamerané na podporu princípov otvorenej vedy a uznanie postupov otvorenej vedy. Politiky zvyčajne stanovujú výskumné inštitúcie, financovatelia výskumu, vlády alebo vydavatelia. Cieľom prvých politík bolo požadovať otvorené šírenie výsledkov výskumu, založenom na myšlienke, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť dostupné verejnosti bez akýchkoľvek obmedzení. Rozsah politík sa však rozširoval a v súčasnosti sa môžeme stretnúť s národnými politikami podporujúcimi postupy otvorenej vedy v ktorejkoľvek fáze výskumu. Okrem toho môžeme nájsť konkrétne ustanovenia v nových a existujúcich zákonoch, nariadeniach alebo smerniciach. ## ### Odôvodnenie -Súčasné politiky stanovené inštitúciami, financovateľmi, vládami a vydavateľmi sú jednou z hlavných hybných síl otvorenej vedy, preto je dôležité vedieť, aký dopad majú na výskumníkov. Ak plánujete navrhnúť politiku zameranú na prijatie a uznanie postupov otvorenej vedy, je potrebné poznať už existujúce politiky, aby sa predišlo ich prekrývaniu alebo rozporom. Preto by mali výskumní pracovníci a tvorcovia politík poznať aktuálne politiky a vedieť, aký dopad môžu na nich mať. +Súčasné politiky stanovené inštitúciami, financovateľmi, vládami a vydavateľmi sú jednou z hlavných hybných síl otvorenej vedy, preto je dôležité vedieť, aký majú dopad na výskumníkov. Ak plánujete navrhnúť politiku zameranú na prijatie a uznanie postupov otvorenej vedy, je potrebné poznať aktuálne politiky, aby sa predišlo ich prekrývaniu alebo rozporom. Preto by mali výskumní pracovníci a tvorcovia politík poznať existujúce politiky a vedieť, aký môžu mať na nich dopad. ## ### Ciele vzdelávania -1. Ciele vzdelávania sa budú líšiť v závislosti od účastníkov. Možeme urobiť širšie rozdelenie medzi výskumníkmi \(v širokom zmysle\) a tvorcami politík \(v rámci inštitúcie alebo financovateľa – v širokom zmysle\). +1. Ciele vzdelávania sa budú líšiť v závislosti od účastníkov. Môžeme urobiť širšie rozdelenie medzi výskumníkmi \(v širokom zmysle\) a tvorcami politík \(v rámci inštitúcie alebo financovateľa – v širokom zmysle\). 2. Ak je vzdelávací program zameraný hlavne na výskumníkov, zahrňujúc všetky "úrovne", potom je hlavným cieľom preskúmať to, ako ich ovplyvňujú politiky otvorenej vedy. 3. Ak je vzdelávací program zameraný na tvorcov politík, môžete sa zamerať na navrhovanie a implementáciu politiky na podporu otvorenej vedy. -4. Ak chceme školiť finacovateľov alebo tvorcov politík v rámci inštitúcie, potom je dôležité ukázať, ako navrhnúť, rozvíjať, implementovať a monitorovať politiku. +4. Ak chceme školiť financovateľov alebo tvorcov politík v rámci inštitúcie, potom je dôležité ukázať, ako navrhnúť, rozvíjať, implementovať a monitorovať politiku. ### Kľúčové prvky ## #### Poznatky -Musíte preskúmať všetky politiky, ktoré majú dopad na vašich účastníkov vzdelávania. Najprv skontrolujte všetky inštitucionálne politiky na inštitucionálnej úrovni, čo hovoria napríklad o autorskom práve, duševnom vlastníctve, otvorenom prístupe, výskumných dátach. +Musíte preskúmať všetky politiky, ktoré majú dopad na účastníkov vzdelávania. Najprv skontrolujte všetky inštitucionálne politiky na inštitucionálnej úrovni, čo hovoria napríklad o autorskom práve, duševnom vlastníctve, otvorenom prístupe, výskumných dátach. -Po druhé môžete preskúmať národnú politiku alebo zákony, ktoré môžu mať dopad na výskumníkov pri vykonávaní otvorenej vedy, napríklad zákony s ustanoveniami o otvorenom prístupe alebo vyhlášky ovplyvňujúce doktorandské dizertácue, výzvy projektov. +Potom môžete preskúmať národnú politiku alebo zákony, ktoré môžu mať dopad na výskumníkov pri vykonávaní otvorenej vedy, napríklad zákony s ustanoveniami o otvorenom prístupe alebo vyhlášky ovplyvňujúce doktorandské záverečné práce či výzvy projektov. Na národnej úrovni môžu existovať nejaké zákony alebo vyhlášky, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú politiku alebo kladú nejaké požiadavky. Národné politiky otvoreného prístupu v Európe môžete napríklad overiť na webovej stránke [OpenAIRE](https://www.openaire.eu/member-states-overview). -Keďže veda je medzinárodná, mali by sme preskúmať medzinárodné politiky, ktoré by mohli mať dopad na účastníkov vzdelávania, hlavne politiky medzinárodných financovateľov. Na európskej úrovni sú to politky vyplývajúce z výskumných rámcov EK, [H2020 výskumný rámec](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/grants_manual/hi/oa_pilot/h2020-hi-oa-pilot-guide_en.pdf&sa=D&ust=1521447690441000&usg=AFQjCNHsEo1FZkHkLDRxIUQr7BpfirASbQ) a -Horizont Európa 2021-2027, ohľadne diseminácie výstupov výskumu, ale mali by sme mať ďalšie politiky ovplyvňujúce ďalšie časti výskumného cyklu. +Keďže veda je medzinárodná, mali by sme preskúmať medzinárodné politiky, ktoré by mohli mať dopad na účastníkov vzdelávania, hlavne politiky medzinárodných financovateľov. Na európskej úrovni sú to politiky vyplývajúce z výskumných rámcov EK, [H2020 výskumný rámec](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/grants_manual/hi/oa_pilot/h2020-hi-oa-pilot-guide_en.pdf&sa=D&ust=1521447690441000&usg=AFQjCNHsEo1FZkHkLDRxIUQr7BpfirASbQ) a +Horizont Európa 2021-2027, týkajúce sa šírenia výsledkov výskumu, ale mali by sme mať ďalšie politiky ovplyvňujúce ďalšie časti výskumného cyklu. -Aj na medzinárodnej úrovni zaviedli niektorí vydavatelia nové politiky, najmä pokiaľ ide o publikovanie výskumných dát pri predkladaní článku. +Niektorí vydavatelia zaviedli nové politiky aj na medzinárodnej úrovni zaviedli, najmä pokiaľ ide o publikovanie výskumných dát pri predkladaní článku. -Ak sú účastníci vzdelávania ochotní vypracovať plán alebo program implementácie národnej politiky otvorenej vedy, bolo by vhodné porovnať, či sa už urobilo inde. Na začiatok je to Amsterdamská výzva na konanie z roku 2016 ([2016 Amsterdam Call for Action](https://www.government.nl/documents/reports/2016/04/04/amsterdam-call-for-action-on-open-science)) poukazujúca na niektoré otázky, ktoré treba barž do úvahy a ktorým sa treba venovať. Príklady Holandska ([Netherlands](https://www.openscience.nl/)), Portuglska ([Portugal](http://www.ciencia-aberta.pt)) alebo Fínska ([Finland](https://openscience.fi/)) môžu pomocť navrhnúť národné politiky, načrtnúť niektoré kroky a zistiť, ako merať ich implemetnáciu. (pozn. prekl., od roku 2021 má Slovensko Národnú stratégiu pre otvorenú vedu. +Ak sú účastníci vzdelávania ochotní vypracovať plán alebo program implementácie národnej politiky otvorenej vedy, bolo by vhodné porovnať s tým, čo sa už urobilo inde. Na začiatok je to Amsterdamská výzva na konanie z roku 2016 ([2016 Amsterdam Call for Action](https://www.government.nl/documents/reports/2016/04/04/amsterdam-call-for-action-on-open-science)) poukazujúca na niektoré otázky, ktoré treba brať do úvahy a ktorým sa treba venovať. Príklady Holandska ([Netherlands](https://www.openscience.nl/)), Portuglska ([Portugal](http://www.ciencia-aberta.pt)) alebo Fínska ([Finland](https://openscience.fi/)) môžu pomocť navrhnúť národné politiky, načrtnúť niektoré kroky a zistiť, ako merať ich implementáciu. (pozn. prekl., od roku 2021 má Slovensko Národnú stratégiu pre otvorenú vedu). ## #### Zručnosti -Účastmíc vzdelávania by mali identifikovať hlavné znaky každej politiky: najmä komu je určená, aké sú jej podmienky, ako sa prekrývajú. +Účastníci vzdelávania by mali identifikovať hlavné znaky každej politiky: najmä komu je určená, aké sú jej podmienky a ako sa prekrývajú. -Môžete ukázať vyskumníkom, ako môžu splniť rôzne politky: kde sú služby, nástroje, ktoré inštitúcia poskytuje ale aj, kde nájdu alternatívy. Napríklad inštitúcia nemusí poskytovať infraštruktúru na uloženie a publikovanie výskumných dát, ale môže nasmerovať výskumníkov na externé riešenia, ktoré spĺňajú podmienky politiky. Je tiež užitočné porovnať tieto riešenia s inými externými možnosťami, ktoré nemajú požadované vlastnosti. +Môžete ukázať výskumníkom, ako môžu splniť rôzne politiky: kde sú služby, nástroje, ktoré inštitúcia poskytuje, ale aj kde nájdu alternatívy. Napríklad inštitúcia nemusí poskytovať infraštruktúru na uloženie a publikovanie výskumných dát, ale môže nasmerovať výskumníkov na externé riešenia, ktoré spĺňajú požiadavky politiky. Je tiež užitočné porovnať tieto riešenia s inými externými možnosťami, ktoré nemajú požadované vlastnosti. -Pri navrhnované politiky otvorenej vedy by mali účastníci vzdelávania dokázať definovať hlavný účel existencie takejto politiky a stanoviť ciele alebo zmeny, ktoré chcú dosiahnuť. Po ich zadefinovaní by mali dokázať nájsť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na meranie toho, či politika dosiahla svoje ciele. Účastníci by tiež mali byť schopní zrevidovať a aktualizovať politiku, ak sa ciele nedosiahnu. +Pri navrhovaní politiky otvorenej vedy by mali účastníci vzdelávania dokázať definovať hlavný účel jej existencie a stanoviť ciele alebo zmeny, ktoré chcú dosiahnuť. Po ich zadefinovaní by mali vedieť nájsť kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na meranie toho, či politika dosiahla svoje ciele. Účastníci by tiež mali byť schopní zrevidovať a aktualizovať politiku, ak sa ciele nedosiahnu. ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Hávná otázka, ktorú kladú výskumníci zúčastňujúci v rámci vzdelávania o politikách, je napríklad, ako môžu splniť podmienky bez straty slobody urobiť rozhodnutie o mieste publikovania. Vy ako školiteľ môžete opísať všetky dostupné možnosti, ktoré výskumníci majú, pretože vo všeobecnosti otvorená veda poskytuje celé spektrum možností. +Hlavná otázka, ktorú kladú výskumníci zúčastňujúci v rámci vzdelávania o politikách, je napríklad, ako môžu splniť podmienky bez straty slobody urobiť rozhodnutie o mieste publikovania. Vy ako školiteľ môžete opísať všetky dostupné možnosti, ktoré výskumníci majú, pretože vo všeobecnosti poskytuje otvorená veda celé spektrum možností. -Iná častá otázka je, čo sa stane, ak výskumníci nepslnia podmienky. V tomto prípade môžete uviesť príklady projektov monitorovaných financovateľmi alebo upozornení/výstrah, ktoré výskumnící dostali. +Iná častá otázka je, čo sa stane, ak výskumníci nesplnia podmienky. V tomto prípade môžete uviesť príklady projektov monitorovaných financovateľmi alebo upozornení, ktoré výskumníci dostali. -S politikou týkajúcou sa výskumných dát sa často spája mylná predstava, že výskumníci by mali zideľať všetky dáta otovrene. Aby ste to vysvetlili, treba zdôrazniť rôzne časti textu politiky, kde sa úvádza vysvetlenie toho, na ktoré dáta sa politika vzťahuje a kedy sa musia zdieľať. Tiež môžete uviesť všetky možnosti, kedy je možné dáta nezdieľať (opt-out), ktoré politika obsahuje. Dobrý zdroj na objasnenie takýchto otázok može byť napríklad ikonografika ako táto [Horizon 2020](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/press/2016/pdf/opendata-infographic_072016.pdf&sa=D&ust=1521447690670000&usg=AFQjCNG6Qegy5MwM3bjNJ1ovWp1YlQSswQ). +S politikou týkajúcou sa výskumných dát sa často spája mylná predstava, že výskumníci by mali zdieľať všetky dáta otvorene. Na objasnenie treba zdôrazniť rôzne časti textu politiky vysvetľujúce, na ktoré dáta sa politika vzťahuje a kedy sa musia zdieľať. Tiež môžete uviesť všetky možnosti, ktoré politika obsahuje a ktoré objasňujú, kedy je možné dáta nezdieľať (opt-out). Dobrý zdroj na vysvetlenie takýchto otázok predstavuje napríklad takáto ikonografika [Horizon 2020](https://www.google.com/url?q=https://ec.europa.eu/research/press/2016/pdf/opendata-infographic_072016.pdf&sa=D&ust=1521447690670000&usg=AFQjCNG6Qegy5MwM3bjNJ1ovWp1YlQSswQ). -When planning a policy is important to know what do you intend to achieve or solve. Sometimes policies are created following other initiatives without thinking if there is a need for another one and if your new policy will overlap other existing ones. The main challenge when creating a policy is to align it with other initiatives and to avoid contradictions with laws or regulations. +Pri plánovaní politiky treba vedieť, čo zamýšľate dosiahnuť alebo vyriešiť. Niekedy sa stáva, že sa politiky tvoria len kvôli nejakej iniciatíve a neberie sa do úvahy, či je potrebná ďalšia politika a či sa nová politika nebude prekrývať s tými, ktoré sú už vypracované. Hlavnou výzvou pri tvorbe politiky je to aby bola v súlade inými iniciatívami a nebola v rozpore so zákonmi a nariadeniami. ## ### Výsledky vzdelávania -1. Trainees would be able to identify the requirements of any policy that could affect them when performing Open Science. -2. They would be able to distinguish among general policies like copyright or data protection and specific policies related to Open Science, for instance regarding how to disseminate research outputs. -3. They would be able to outline the steps to fulfill a certain policy. -4. Trainees attending a session aimed at policy making would be able to plan an Open Science policy, establishing objectives and indicators to measure its implementation. +1. Účastníci vzdelávania dokážu identifikovať požiadavky akejkoľvek politiky, ktorá by na nich mohla mať dopad pri vykonávaní otvorenej vedy. +2. Dokážu rozlíšiť všeobecné politiky ako autorské právo alebo ochrana dát a konkrétne politiky týkajúce sa otvorenej vedy, napríklad, ako šíriť výsledky výskumu. +3. Dokážu navrhnúť kroky na splnenie určitej politiky. +4. Účastníci participujúci na vzdelávaní zameranom na tvorbu politiky dokážu naplánovať politiku otvorenej vedy, stanoviť jej ciele a indikátory na merania implementácie. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie From 87ecc016b51023203cae3cc8648ca8b792e0cb98 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Wed, 7 Sep 2022 15:28:35 +0200 Subject: [PATCH 098/105] Update 11OpenEducationalResources.md --- .../11OpenEducationalResources.md | 29 +++++++++---------- 1 file changed, 14 insertions(+), 15 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md b/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md index 4076805..2bbde02 100644 --- a/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md +++ b/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md @@ -1,27 +1,26 @@ ## -## 11. Open Educational Resources +## 11. Otvorené vzdelávacie zdroje -### What is it? +### Čo je to? -Open Educational Resources (OER) are defined as "teaching, learning and research materials in any medium – digital or otherwise – that reside in the public domain or have been released under an open license that permits no-cost access, use, adaptation and redistribution by others with no or limited restrictions" ([William and Flora Hewlett Foundation definition](https://www.hewlett.org/strategy/open-educational-resources/)). Open educational resources include full courses, course materials, modules, textbooks, streaming videos, tests, images, software, and any other tools, materials, or techniques used to support access to knowledge. +Otvorené vzdelávacie zdroje (v zahraničí známe pod skratkou OER, z angl. Open Educational Resources) sú definované ako "výučbové, vzdelávacie a výskumné materiály na akomkoľvek médiu, digitálnom alebo inom, voľne dostupné verejnosti (public domain) alebo sprístupnené pod otvorenou licenciou, ktorá umožňuje iným bezplatný prístup, použitie, úpravu a redistribúciu bez akýchkoľek obmedzení alebo len s minimálnymi obmedzeniami" ([definícia nadácie William and Flora Hewlett Foundation](https://www.hewlett.org/strategy/open-educational-resources/)). Otvorené vdelávacie zdroje zahŕňajú kompletné kurzy, materiály ku kurzom, moduly, učebnice, videá (streamovanie), testy, obrázky, softvér a iné nástroje, materiály alebo techniky vyuzívané na podporu prístupu k poznatkom. -### Rationale +### Odôvodnenie -In many cases open educational resources are build upon research findings. If you are an Open Science practitioner it makes sense that your educational resources maintain the level of openness of your research. Moreover other instructors could use your material to elaborate new resources or adapt existing ones. In fact the creation of educational resources can be seen as a cycle similar to the research cycle: find, compose, adapt, use, and share ([wikieducator.org/OER_Handbook/educator/OER_Lifecycle](http://wikieducator.org/OER_Handbook/educator/OER_Lifecycle)). +Otvorené vzdelávacie zdroje sa často vytvárajú na základe výskumných výsledkov. Ak sa venujete otvorenej vede, je logické, že vaše vzdelávacie zdroje zachovávajú úroveň otvorenosti vášho výskumu. Okrem toho môžu iní inštruktori využiť váš materiál na vytvorenie nového alebo prispôsobenie už existujúcich materiálov. Na tvorbu vzdelávacích materiálov sa vlastne môžeme pozerať ako na cyklus podobný výskumnému cyklu: nájsť, zostaviť, prispôsobiť, použiť a zdieľať ([wikieducator.org/OER_Handbook/educator/OER_Lifecycle](http://wikieducator.org/OER_Handbook/educator/OER_Lifecycle)). ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania -1. Participants should learn the difference between open and non-open educational resources. -2. Licensing is an essential part and indicates how to easily use and combine OER. -3. Participants should know where to find and place created OER resources. +1. Účastníci vzdelávania by mali vedieť rozdiel medzi otvorenými a zatvorenými vzdelávacími zdrojmi. +2. Účastníci by mali vedieť, že licencie sú kľúčovým prvkom a naznačujú, ako jednoducho používať a kombinovať otvorené vzdelávacie zdroje. +3. Účastníci by mali vedieť, kde majú vyhľadať a umiestniť vytvorené otvorené vzdelávacie zdroje. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge and Skills +#### Poznatky a zručnosti -Open Educational Resources are only OER, if they have an open license. However, there is no clear guideline for the choice of license for your resource. So what kind of license is appropriate? In practice, Creative Commons (CC) licenses are most often used for OER. -Open Creative Commons licenses are [CC0 (Public Domain Dedication)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/), [CC BY (Attribution)](https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/) and [CC BY-SA (Attribution-ShareAlike)](https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/), which can be used for most educational resources. For the distribution of databases under a free license, Creative Commons is not ideal. Rather, choose a specially suitable open license such as ODbl, ODC-BY or PDDL to be legally compliant. +Otvorené vzdelávacie zdroje sa považujú za otvorené iba, ak majú otvorenú licenciu. Avšak na výber licencie na vzdelávací zdroj nie sú k dispozíci žiadne jasné usmernenia, takže aký druh licencie je vhodný? V praxi sa na otvorené vzdelávacie zdroje najčastejšie využívajú licencie Creative Commons (licencie CC). Otvorené licencie Creative Commons sú licencie [CC0 (Public Domain Dedication)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/), [CC BY (Attribution)](https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/), Uvedenie Autora, a [CC BY-SA (Attribution-ShareAlike)](https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/), Uvedenie Autota-Rovnaké Šírenie, ktoré sa dajú použíť na väčšinu vzdelávacích zdrojov (viac informácií o licenciách CC v slovenčine nájdete na stránke otvorenáveda.cvtisr.sk . Licencie Creative Commons nie sú najvhodnejšie na šírenie databáz pod slobodnou liceniou (free license). Na dodržanie súladu s právnymi predpismi zvoľte radšej špecifickú otvorenú vhodú licenciu ako napríklad ODbl, ODC-BY alebo PDDL. It is important to stress the need to define who holds copyright or any other related rights of the research output. The copyright holder is the one who can decide to lift restrictions if they are not lifted by default through the licenses. Licenses should therefore be explained in detail to properly attribute authors and to create true OER. This also includes the combination of different license types and its consequences. @@ -34,14 +33,14 @@ Examples for OER platforms are: - [OERCommons](https://www.oercommons.org/) for educational resources ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Q: How can you ensure quality of the materials? A: This is not always a given. So far there is no quality seal for OER materials. Open user comments, peer review, and the publication of materials on platforms of established institutions like e.g. universities can provide a first indication of quality. Just as with printed text materials, quality can though not be guaranteed. This unsettles many users. The actuality and adaptability of the materials nevertheless speaks for the use of OER. At the end of the day, you only know yourself whether the selected material is suitable for the intended purpose and whether its content is correct. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania 1. Trainees will be able to distinguish between copyrighted and free materials. 2. The combination of different license types and their effects will be known. From 72a22afc64477b70c79e3531ced795891864383f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 8 Sep 2022 15:26:53 +0200 Subject: [PATCH 099/105] Update 11OpenEducationalResources.md --- .../11OpenEducationalResources.md | 28 +++++++++---------- 1 file changed, 14 insertions(+), 14 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md b/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md index 2bbde02..768e36f 100644 --- a/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md +++ b/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md @@ -3,7 +3,7 @@ ### Čo je to? -Otvorené vzdelávacie zdroje (v zahraničí známe pod skratkou OER, z angl. Open Educational Resources) sú definované ako "výučbové, vzdelávacie a výskumné materiály na akomkoľvek médiu, digitálnom alebo inom, voľne dostupné verejnosti (public domain) alebo sprístupnené pod otvorenou licenciou, ktorá umožňuje iným bezplatný prístup, použitie, úpravu a redistribúciu bez akýchkoľek obmedzení alebo len s minimálnymi obmedzeniami" ([definícia nadácie William and Flora Hewlett Foundation](https://www.hewlett.org/strategy/open-educational-resources/)). Otvorené vdelávacie zdroje zahŕňajú kompletné kurzy, materiály ku kurzom, moduly, učebnice, videá (streamovanie), testy, obrázky, softvér a iné nástroje, materiály alebo techniky vyuzívané na podporu prístupu k poznatkom. +Otvorené vzdelávacie zdroje (v zahraničí známe pod skratkou OER, z angl. Open Educational Resources) sú definované ako "výučbové, vzdelávacie a výskumné materiály na akomkoľvek médiu, digitálnom alebo inom, voľne dostupné verejnosti (public domain) alebo sprístupnené pod otvorenou licenciou, ktorá umožňuje iným bezplatný prístup, použitie, úpravu a redistribúciu bez akýchkoľvek obmedzení alebo len s minimálnymi obmedzeniami" ([definícia nadácie William and Flora Hewlett Foundation](https://www.hewlett.org/strategy/open-educational-resources/)). Otvorené vzdelávacie zdroje zahŕňajú kompletné kurzy, materiály ku kurzom, moduly, učebnice, videá (streamovanie), testy, obrázky, softvér a iné nástroje, materiály alebo techniky využívané na podporu prístupu k poznatkom. ### Odôvodnenie @@ -20,34 +20,34 @@ Otvorené vzdelávacie zdroje sa často vytvárajú na základe výskumných vý ## #### Poznatky a zručnosti -Otvorené vzdelávacie zdroje sa považujú za otvorené iba, ak majú otvorenú licenciu. Avšak na výber licencie na vzdelávací zdroj nie sú k dispozíci žiadne jasné usmernenia, takže aký druh licencie je vhodný? V praxi sa na otvorené vzdelávacie zdroje najčastejšie využívajú licencie Creative Commons (licencie CC). Otvorené licencie Creative Commons sú licencie [CC0 (Public Domain Dedication)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/), [CC BY (Attribution)](https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/), Uvedenie Autora, a [CC BY-SA (Attribution-ShareAlike)](https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/), Uvedenie Autota-Rovnaké Šírenie, ktoré sa dajú použíť na väčšinu vzdelávacích zdrojov (viac informácií o licenciách CC v slovenčine nájdete na stránke otvorenáveda.cvtisr.sk . Licencie Creative Commons nie sú najvhodnejšie na šírenie databáz pod slobodnou liceniou (free license). Na dodržanie súladu s právnymi predpismi zvoľte radšej špecifickú otvorenú vhodú licenciu ako napríklad ODbl, ODC-BY alebo PDDL. +Otvorené vzdelávacie zdroje sa považujú za otvorené iba, ak majú otvorenú licenciu. Avšak na výber licencie na vzdelávací zdroj nie sú k dispozícii žiadne jasné usmernenia, takže aký druh licencie je vhodný? V praxi sa na otvorené vzdelávacie zdroje najčastejšie využívajú licencie Creative Commons (licencie CC). Otvorené licencie Creative Commons sú licencie [CC0 (Public Domain Dedication)](https://creativecommons.org/publicdomain/zero/1.0/), [CC BY (Attribution)](https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/) – Uvedenie Autora, a [CC BY-SA (Attribution-ShareAlike)](https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/) – Uvedenie Autora-Rovnaké Šírenie, ktoré sa dajú použiť na väčšinu vzdelávacích zdrojov (viac informácií o licenciách CC v slovenčine nájdete na stránke otvorenaveda.cvtisr.sk). Licencie Creative Commons nie sú najvhodnejšie na šírenie databáz pod slobodnou licenciou (free license). Na dodržanie súladu s právnymi predpismi zvoľte radšej vhodnú špecifickú otvorenú licenciu ako ODbl, ODC-BY alebo PDDL. -It is important to stress the need to define who holds copyright or any other related rights of the research output. The copyright holder is the one who can decide to lift restrictions if they are not lifted by default through the licenses. Licenses should therefore be explained in detail to properly attribute authors and to create true OER. This also includes the combination of different license types and its consequences. +Treba zdôrazniť nutnosť definovať, kto je nositeľom autorských práv alebo súvisiacich práv na výsledky výskumu. Nositeľ autorských práve je ten, kto môže rozhodnúť zrušiť obmedzenia, ak nie sú odstránené automaticky prostredníctvom licencií. Podmienky licencie sa musia vysvetliť podrobne, aby iní používatelia mohli správne uviesť autora a vytvoriť skutočný otvorený vzdelávací zdroj. Týka sa to aj kombinácie rôznych typov licencií a ich dôsledkov. -Training should provide an overview of OER platforms and their intended use. OpenCourseWare (OCW) is one of the first open educational resource platforms and one of the key initiators of the open educational resources movement. Initiated at the Massachusetts Institute of Technology (MIT) in 2002, the [Open Education Consortium](http://www.oeconsortium.org) now provides materials from all over the world in form of courses under free licenses. Other pioneers were UNESCO and the William and Flora Hewlett Foundation which are still committed to open educational resources. +Školenie by malo poskytnúť prehľad platforiem otvorených vzdelávacích zdrojov a ich zamýšľaného využívania. Platforma OpenCourseWare (OCW) je jedna z prvých platforiem otvorených vzdelávacích zdrojov a jeden z hlavných iniciátorov hnutia otvorených vzdelávacích zdrojov. Vznikla na pôde univerzity MIT (Massachusetts Institute of Technology) v roku 2022. Otvorené vzdelávacie konzorcium ([Open Education Consortium](http://www.oeconsortium.org)) teraz poskytuje materiály z celého sveta vo forme kurzov pod slobodnými licenciami. Ďalšími pioniermi v tejto oblasti boli UNESCO a nadácia William and Flora Hewlett Foundation, ktorí stále výrazne podporujú otvorené vzdelávacie zdroje. -Examples for OER platforms are: +Príklady platforiem otvorených vzdelávacích zdrojov: -- [Creative Commons Search](https://search.creativecommons.org/) for image, audio, and video files -- [Open Education Consortium](http://www.oeconsortium.org) for open course material -- [OERCommons](https://www.oercommons.org/) for educational resources +- [Creative Commons Search](https://search.creativecommons.org/) – platforma obrazových a zvukových súborov a viedosúborov +- [Open Education Consortium](http://www.oeconsortium.org) – platforma otvorených materiálov ku kurzom +- [OERCommons](https://www.oercommons.org/) – platforma vzdelávacích zdrojov ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Q: How can you ensure quality of the materials? +Otázka: Ako sa dá zaistiť kvalita materiálov? -A: This is not always a given. So far there is no quality seal for OER materials. Open user comments, peer review, and the publication of materials on platforms of established institutions like e.g. universities can provide a first indication of quality. Just as with printed text materials, quality can though not be guaranteed. This unsettles many users. The actuality and adaptability of the materials nevertheless speaks for the use of OER. At the end of the day, you only know yourself whether the selected material is suitable for the intended purpose and whether its content is correct. +Odpoveď: Toto nie je vždy určené. Zatiaľ neexistuje pečať kvality pre otvorené vzdelávacie materiály. Otvorené komentáre používateľov, recenzné konanie a publikovanie materiálov na platformách uznávaných inštitúcií, ako sú napríklad univerzity, môže poskytnúť prvé indikácie kvality. Ale rovnako ako pri tlačených textových materiáloch, kvalita sa nedá vždy zaručiť. To znepokojuje mnohých používateľov. Ale aktuálnosť a adaptabilita otvorených vzdelávacích materiálov hovorí v prospech ich používania. Nakoniec viete iba vy, či sa zvolený materiál hodí na dosiahnutie zamýšľaného cieľa a či je jeho obsah správny. ## ### Výsledky vzdelávania -1. Trainees will be able to distinguish between copyrighted and free materials. -2. The combination of different license types and their effects will be known. -3. They will be able to find, use and create Open Educational Resources. +1. Účastníci vzdelávania dokážu rozoznať materiál, ktorý podlieha autorským právam, od materiálu, ktorý je voľne dostupný. +2. Účastníci vzdelávania budú poznať rôzne typy licencií, ich podmienky a dopady. +3. Účastníci vzdelávania dokážu nájsť, použiť a vytvoriť otvorené vzdelávacie zdroje. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * Butcher (2015). A Basic Guide to Open Educational Resources (OER). [hdl.handle.net](http://hdl.handle.net/11599/36) From f196ae76148cb0dbf94ee1b52c622fe04090ddeb Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Thu, 8 Sep 2022 15:28:16 +0200 Subject: [PATCH 100/105] Update 01OpenConceptsAndPrinciples.md --- 02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md index caeb9b6..3939ed7 100644 --- a/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md +++ b/02OpenScienceBasics/01OpenConceptsAndPrinciples.md @@ -36,7 +36,7 @@ Otvorená veda, ako je definovaná vyššie v texte, zahŕňa veľké množstvo 3. Získať prehľad o vývoji v oblasti otvorenej vedy a osobnom dopade na výskumníkov, výskum a spoločnosť vo všeobecnosti. -### Kľúčové komponenty +### Kľúčové prvky ## ![](/Images/02%20Open%20Science%20Basics/02_open_concepts_and_principles.png) From 21f7f298bda2491a158b82aa72c98ccc991d4c5f Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 9 Sep 2022 13:00:35 +0200 Subject: [PATCH 101/105] Update 12OpenAdvocacy.md --- 02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md | 22 +++++++++++----------- 1 file changed, 11 insertions(+), 11 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md index a89e2ed..2f15666 100644 --- a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md +++ b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md @@ -1,26 +1,26 @@ ## -## 12. Open Advocacy +## 12. Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy -### What is it? +### Čo je to? -Advocacy in all its forms seeks to ensure that people, particularly those who are most vulnerable in society, are able to: +Verejná obhajoba či podpora (advocacy) sa vo všetkých svojich formách snaží zaistiť, aby ľudia, obzvlášť tí v spoločnosti najzraniteľnejší: -* Have their voice heard on issues that are important to them. Advocacy means giving voice to a group. +* mali právo vyjadriť sa k otázkam, ktoré sú pre nich dôležité. Verejná obhajoba či podpora (advocacy) znamená dať skupine ľudí hlas, -* Defend and safeguard their rights. +* mohli brániť a ochraňovať svoje práva, -* Have their views and wishes genuinely considered when decisions are being made about their lives. +* aby sa ich názory a želania skutočne zohľadňovali, keď sa rozhoduje o ich životoch. -Advocacy include actions of defending, influencing, changing, decision-making, persuading, lobbying, attracting attention. +Verejná obhajoba či podpora zhŕňa činnosti ako obhajovanie/chránenie, ovplyvňovanie, zmeny, rozhodovanie, presviedčanie, lobovanie či získanie pozornosti. -Open Advocacy focuses on the movement to promote Open Science at various levels of stakeholders, highlighting and stressing the societal, professional and personal advantages that it entails. +Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy sa zameriava na hnutie podpory otvorenej vedy na rôznych úrovniach úrovniach zainteresovaných strán, pričom kladie dôraz na spoločenské, profesijné a osobné prínosy, ktoré otvorená veda prináša. -### Rationale +### Odôvodnenie -Trainings \(workshops, seminars, presentations\) can be used as advocacy tools. The structured approach to advocacy practices helps to address the main issues the trainer has to keep in mind if the training is connected to an Open Science advocacy program. how to use advocacy strategies as tools for effecting specific changes, and on building the basic skills necessary for employing advocacy tools \(e.g., ad campaigns, meetings with policymakers\). Training here is considered as a tool for effecting specific changes, and for building an Open Science advocate community. +Vzdelávanie \(workshopy, semináre, prezentácie\) sa možu využiť ako nástroje verejnej podpory. Štruktúrovaný prístup k postupom verejnej podpory pomáha riešiť hlavné otázky, na ktoré musí školiteľ myslieť, ak je vzdelávanie spojené s programom verejnej podpory a presadzovania otvorenej vedy: ako používať stratégie verejnej podpory ako nástroje na dosiahnutie konkrétnych zmien a ako budovať základné zručnosti potrebné na využívanie nástrojov verejnej podpory \(napríklad reklamné kampane, stretnutia s politkmi\).Takéto vzdelávanie sa považuje za nástroj na dosiahnutie konkrétnych znien a budovanie komunity podporovateľov otvorenej vedy. The structured approach to advocacy practices helps to address the main issues the trainer has to keep in mind if the training is connected to an Open Science advocacy program. how to use advocacy strategies as tools for effecting specific changes, and on building the basic skills necessary for employing advocacy tools \(e.g., ad campaigns, meetings with policymakers\). Training here is considered as a tool for effecting specific changes, and for building an Open Science advocate community. ## -### Learning objectives +### Ciele vzdelávania 1. Understand the context and goals of the advocacy program 2. Be able to communicate effectively with audiences and draw community’s attention to an important issue and directing decision makers toward a resolution. From 1cbffbfff3470cb074dad0d8e4f5c80f30574d0b Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Fri, 9 Sep 2022 15:41:03 +0200 Subject: [PATCH 102/105] Update 12OpenAdvocacy.md --- 02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md | 40 +++++++++++++-------------- 1 file changed, 20 insertions(+), 20 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md index 2f15666..95c7aa4 100644 --- a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md +++ b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md @@ -22,31 +22,31 @@ Vzdelávanie \(workshopy, semináre, prezentácie\) sa možu využiť ako nástr ## ### Ciele vzdelávania -1. Understand the context and goals of the advocacy program -2. Be able to communicate effectively with audiences and draw community’s attention to an important issue and directing decision makers toward a resolution. +1. Porozumieť kontextu a cieľom programu verejnej podpory +2. Dokázať efektívne komunikovať s rôznymi skupinami ľudí a pritiahnuť pozornosť komunity na dôležité otázky a inšpirovať politikov a rozhodujúce orgány na prijatie riešení. -### Key components +### Kľúčové prvky ## -#### Knowledge +#### Poznatky -##### Objectives to achieve +##### Ciele na dosiahnutie -**SMART** is a way of reminding you that your objectives should be: +**SMART** je spôsob, ktorý vám pripomenie, že vaše ciele majú byť (anglické slovo _smart_ znamená _bystrý, inteligentný_): -**S**pecific — by this we mean that you need to set a specific objective for your programmes. +**S**pecific/špecifický — znamená to, že je potrebné stanoviť si konkrétny ciel pre svoje programy. -**M**easurable — your objective should be measurable. +**M**easurable/merateľný — cieľ by mal byť merateľný. -**A**chievable — the objective should be attainable or practicable. +**A**chievable/dosiahnuteľný — cieľ by mal dať dosiahnuť alebo uskutočniť. -**R**ealistic — which also means credible. +**R**ealistic/realistický — čo tiež znamená dôveryhodný. -**T**ime-bound — and should be accomplished and achieved within a certain amount of time. +**T**ime-bound/termínovaný — mal by byť splnený a dosiahnutý v rámci určitého časového obobia/termínu. -Objectives can be long term or short term. Long-term objectives usually focus on changing the policy or practice of institutions, whereas shorter-term objectives can focus on attitude changes, raising awareness, getting an issue on the agenda, building a constituency of support or movement for change. It may be necessary to achieve some of the short-term objectives before you can achieve the longer-term ones. +Ciele môžu byť dlhodobé a krátkodobé. Dlhdobé ciele sa zvyčajne zamieriavajú na zmenu inštitucionálnych politík alebo postupov. Krátkodobé ciele sa môžu sústrediť na zmenu postojov, zvyšovanie povedomia, zviditeľnenie otázky, budovanie podpornej skupiny alebo hnutia za zmenu.Možno bude treba dosiahnuť niektoré krátkodobé ciele, predtým ako budete môcť dosiahnuť tie dlhodobé. -Main goals of advocacy program: +Hlavné ciele programu verejnej podpory: * To increase awareness among influential groups and the public @@ -60,7 +60,7 @@ Main goals of advocacy program: * To maintain the involvement of decision-makers and the public l by disseminating information on achievements to date and future challenges. -##### Steps to good advocacy +##### Kroky smerom k dobrej verejnej podpore 1. Define your goals 1. What needs changing? @@ -83,7 +83,7 @@ Main goals of advocacy program: 8. Plan next steps, identify achievable goals that set stage for larger work: advocacy strategy/plan 9. Evaluate effectiveness regularly -##### Aspects of advocacy +##### Aspekty verejnej podpory * Advocating for your own rights as an author @@ -95,7 +95,7 @@ Main goals of advocacy program: * Talking to policymakers -##### Tools and methods +##### Nástroje a metódy **Indirect**: stimulate participants to take action on their own behalf @@ -122,7 +122,7 @@ Main goals of advocacy program: * Use of social media \(Twitter, Facebook\) ## -#### Skills +#### Zručnosti * Write a letter for a newsletter or forum for your scholarly society about Open Access. @@ -133,19 +133,19 @@ Main goals of advocacy program: * Find your local advocacy group and volunteer for them! ## -### Questions, obstacles, and common misconceptions +### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy Lack of interest from audiences. Lack of understanding the value. The institution and/or senior management is concerned about the impact of the advocacy efforts. ## -### Learning outcomes +### Výsledky vzdelávania The trainer will be able to consider the training event in the context of a program. ## -### Further reading +### Ďalšie odporúčané čítanie * A Crowdsourced Resource by OpenCon attendees. Starting Open Projects From Scratch. [CC Zero Google Doc](https://docs.google.com/document/d/1qSXBZa3-uBKdkFCkukt5lxRsYoREWNYf0_2OpOnh3mQ/edit?usp=sharing) From 64ef2956c4808ca4dcaff2a96b5fb7a82863075c Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 12 Sep 2022 15:53:02 +0200 Subject: [PATCH 103/105] Update 12OpenAdvocacy.md --- 02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md | 110 +++++++++++++------------- 1 file changed, 55 insertions(+), 55 deletions(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md index 95c7aa4..3d232f7 100644 --- a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md +++ b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md @@ -13,11 +13,11 @@ Verejná obhajoba či podpora (advocacy) sa vo všetkých svojich formách snaž Verejná obhajoba či podpora zhŕňa činnosti ako obhajovanie/chránenie, ovplyvňovanie, zmeny, rozhodovanie, presviedčanie, lobovanie či získanie pozornosti. -Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy sa zameriava na hnutie podpory otvorenej vedy na rôznych úrovniach úrovniach zainteresovaných strán, pričom kladie dôraz na spoločenské, profesijné a osobné prínosy, ktoré otvorená veda prináša. +Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy sa zameriava na hnutie podpory otvorenej vedy na rôznych úrovniach zainteresovaných strán, pričom kladie dôraz na spoločenské, profesijné a osobné prínosy, ktoré otvorená veda prináša. ### Odôvodnenie -Vzdelávanie \(workshopy, semináre, prezentácie\) sa možu využiť ako nástroje verejnej podpory. Štruktúrovaný prístup k postupom verejnej podpory pomáha riešiť hlavné otázky, na ktoré musí školiteľ myslieť, ak je vzdelávanie spojené s programom verejnej podpory a presadzovania otvorenej vedy: ako používať stratégie verejnej podpory ako nástroje na dosiahnutie konkrétnych zmien a ako budovať základné zručnosti potrebné na využívanie nástrojov verejnej podpory \(napríklad reklamné kampane, stretnutia s politkmi\).Takéto vzdelávanie sa považuje za nástroj na dosiahnutie konkrétnych znien a budovanie komunity podporovateľov otvorenej vedy. The structured approach to advocacy practices helps to address the main issues the trainer has to keep in mind if the training is connected to an Open Science advocacy program. how to use advocacy strategies as tools for effecting specific changes, and on building the basic skills necessary for employing advocacy tools \(e.g., ad campaigns, meetings with policymakers\). Training here is considered as a tool for effecting specific changes, and for building an Open Science advocate community. +Vzdelávanie \(workshopy, semináre, prezentácie\) sa môžu využiť ako nástroje verejnej podpory. Štruktúrovaný prístup k postupom verejnej podpory pomáha riešiť hlavné otázky, na ktoré musí školiteľ myslieť, ak je vzdelávanie spojené s programom verejnej podpory a presadzovania otvorenej vedy: ako používať stratégie verejnej podpory ako nástroje na dosiahnutie konkrétnych zmien a ako budovať základné zručnosti potrebné na využívanie nástrojov verejnej podpory \(napríklad reklamné kampane, stretnutia s politikmi\).Takéto vzdelávanie sa považuje za nástroj na dosiahnutie konkrétnych zmien a budovanie komunity podporovateľov otvorenej vedy. _The structured approach to advocacy practices helps to address the main issues the trainer has to keep in mind if the training is connected to an Open Science advocacy program. how to use advocacy strategies as tools for effecting specific changes, and on building the basic skills necessary for employing advocacy tools \(e.g., ad campaigns, meetings with policymakers\). Training here is considered as a tool for effecting specific changes, and for building an Open Science advocate community._ ## ### Ciele vzdelávania @@ -42,107 +42,107 @@ Vzdelávanie \(workshopy, semináre, prezentácie\) sa možu využiť ako nástr **R**ealistic/realistický — čo tiež znamená dôveryhodný. -**T**ime-bound/termínovaný — mal by byť splnený a dosiahnutý v rámci určitého časového obobia/termínu. +**T**ime-bound/termínovaný — mal by byť splnený a dosiahnutý v rámci určitého časového obdobia. -Ciele môžu byť dlhodobé a krátkodobé. Dlhdobé ciele sa zvyčajne zamieriavajú na zmenu inštitucionálnych politík alebo postupov. Krátkodobé ciele sa môžu sústrediť na zmenu postojov, zvyšovanie povedomia, zviditeľnenie otázky, budovanie podpornej skupiny alebo hnutia za zmenu.Možno bude treba dosiahnuť niektoré krátkodobé ciele, predtým ako budete môcť dosiahnuť tie dlhodobé. +Ciele môžu byť dlhodobé a krátkodobé. Dlhodobé ciele sa zvyčajne zameriavajú na zmenu inštitucionálnych politík alebo postupov. Krátkodobé ciele sa môžu sústrediť na zmenu postojov, zvyšovanie povedomia, zviditeľnenie otázky, budovanie podpornej skupiny alebo hnutia za zmenu. Možno bude treba dosiahnuť niektoré krátkodobé ciele, predtým ako budete môcť dosiahnuť tie dlhodobé. Hlavné ciele programu verejnej podpory: -* To increase awareness among influential groups and the public +* Zvýšenie povedomie medzi vplyvnými skupinami a verejnosťou. -* To reduce stigma and fear +* Zníženie stigmy a strachu. -* To engage and mobilize key stakeholders within the community who will champion the development +* Zapojenie a mobilizácia hlavných zainsteresovaných strán v rámci komunity, ktoré budú presadzovať rozvoj otvorenej vedy. -* To expand advocacy groups, including community volunteers +* Rozšírenie skupín verejnej podpory, vrátane komunity dobrovoľníkov. -* To mobilize resources to support the implementation of key priority \(core\) interventions +* Mobilizovanie zdroje na podporu implementácie kľúčových prioritných \(základných\) intervencií. -* To maintain the involvement of decision-makers and the public l by disseminating information on achievements to date and future challenges. +* Zachovanie zapojenia rozhodujúcich orgánov a verejnosti šírením informácií o doteraz dosiahnutých výsledkoch a úspechoch a budúcich výzvach. ##### Kroky smerom k dobrej verejnej podpore -1. Define your goals - 1. What needs changing? - 2. What do we want to ask for? Changing legislation, policy, regulation, programs, funding -2. Understand your audience: different strategies for each target -3. Build a profile of open access stakeholders and their attitudes -4. Craft your message: create compelling messages that appeal to stakeholders’ interests - 1. Be clear on what we are asking for - 2. Keep it simple and focussed - 3. Use positive language - 4. Use evidence - facts carry more weight than anecdotal evidence - 5. Economic arguments are important -5. Plan and develop your communication and advocacy campaign -6. Identify delivery methods: - 1. Advocacy is relationship building, - 2. Tactics change by target audience -7. Identify Resources and Gaps: - 1. Do a SWOT \(strengths, weaknesses, opportunities and threats\) analysis - 2. Build on existing resources and opportunities -8. Plan next steps, identify achievable goals that set stage for larger work: advocacy strategy/plan -9. Evaluate effectiveness regularly +1. Definujte svoje ciele + 1. Čo treba zmeniť? + 2. O čo chceme požiadať? Zmenenie legislatívy, politiky, nariadenia, programy, financovanie. +2. Poznajte svoje publikum: rôzne stratégie pre každý cieľ. +3. Vytvorte profil strán zainteresovaných do otvoreného prístupu a ich postojov _Build a profile of open access stakeholders and their attitudes_ +4. Vytvorte svoje posolstvo : vytvorte presvedčivý odkaz, ktoré osloví zainteresované strany a pritiahne ich záujem. + 1. Jasne vyjadrite, čo požadujeme. ? Ujasnite si, čo požadujeme. _Be clear on what we are asking for_ + 2. Vyjadrujte sa jednoducho a priamo. _Keep it simple and focussed_ + 3. Používajte pozitívne formulácie. Use positive language + 4. Používajte dôkazy – fakty majú väčšiu váhu ako neoficiálne tvrdenia (anecdotal evidence). - facts carry more weight than anecdotal evidence + 5. Ekonomické argumenty sú dôležité. +5. Naplánujte si a rozvíjajte svoju komunikačnú a propagačnú kampaň. +6. Identifikujte metódy poskytovania ? oslovenia ? práce _Identify delivery methods_: + 1. Verejná podpora a presadzovanie znamená budovanie a rozvíjanie vzťahov. _Advocacy is relationship building_, + 2. Taktiku prispôsobte cieľovému publiku. +7. Identifikujte zdroje a medzery/rozdiely: + 1. Urobte SWOT analýzu \(SWOT: strengths (silné stránky), weaknesses (slabé stránky), opportunities (príležitosti) a threats (hrozby)\) + 2. Stavajte na existujúcich zdrojoch a príležitostiach. +8. Plánujte ďalšie kroky, identifikujte dosiahnuteľné ciele, ktoré pripravia pôdu rozsiahlejšej práci: stratégii/plánu verejnej podpory +9. Pravidelne vyhodnocujte efektívnosť a účinnosť. ##### Aspekty verejnej podpory -* Advocating for your own rights as an author +* Verejná podpora a presadzovanie svojich vlastných práv ako autora. -* The basic steps for achieving local culture change ([Kotter n.y.](http://study.com/academy/lesson/kotters-8-step-change-model-of-management.html)) +* Základné kroky na dosiahnutie zmeny miestnej kultúry ([Kotter n.y.](http://study.com/academy/lesson/kotters-8-step-change-model-of-management.html)). -* Advocating to your peers: Writing letters and articles advocating for Open +* Verejná podpora otvorenej vedy medzi kolegami: písanie listov a článkov verejne podporujúcich otvorenosť. -* Talking to journal editors - having the OA conversation with your field +* Rozhovory s redaktormi časopisov – diskusia o otvorenom prístupe vo vašej oblasti. -* Talking to policymakers +* Rozhovory s politikmi a rozhodujúcimi orgánmi. ##### Nástroje a metódy -**Indirect**: stimulate participants to take action on their own behalf +**Nepriame**: povzbudzovanie účastníkov, aby začali konať sami za seba. -**Direct:** lobbying before decision makers by representatives on behalf of others +**Priame:** lobovanie medzi politikmi a rozhodujúcimi orgánmi v mene iných. _lobbying before decision makers by representatives on behalf of others_ -**Campaigning:** generating a response from the wider public and using a variety of techniques such as: +**Kampane:** vytváranie reakcií/ohlasu zo strany širšej verejnosti a využívanie rôznych metód ako: _reakcií generating a response from the wider public and using a variety of techniques such as:_ -* Chain e-mail or letter +* reťazový email alebo list -* Opinion pieces and letters to the editor in newspapers +* názory a listy zaslané redaktorovi v novinách -* Newsletters +* informačný bulletin (newsletter) -* Celebrity endorsements +* podpora celebrít -* Media partnerships with newspapers, journalists and film-makers +* mediálne partnerstvo s novinami, novinármi a filmármi -* Web-based bulletins and online discussions +* internetový bulletiny a online diskusie -* Public events +* verejné podujatia -* Large-scale advertising campaigns +* rozsiahle propagačné kampane -* Use of social media \(Twitter, Facebook\) +* využitie sociálnych médií \(Twitter, Facebook\) ## #### Zručnosti -* Write a letter for a newsletter or forum for your scholarly society about Open Access. +* Napíšte list o otvorenom prístupe do informačného bulletinu alebo na fórum svojej vedeckej ? akademickej ? učenej spoločnosti. Write a letter for a newsletter or forum for your scholarly society about Open Access. -* Make your own email template reply about only reviewing for OA journals, etc. Reuse/base it on ones out there already. +* Pripravte si vlastnú emailovú šablónu odpovede o tom, že recenzujete iba pre časopisy s otvoreným prístupom atď. Použite už existujúce šablóny. Make your own email template reply about only reviewing for OA journals, etc. Reuse/base it on ones out there already. -* Outline concrete solutions and benefits Open Science can deliver for current headaches university administrators may struggle with. +* Načrtnite konkrétne riešenia a výhody, ktoré môže otvorená veda poskytnúť univerzitám na vyriešenie problémov a ťažkostí, ktorým v súčasnosti čelia. Outline concrete solutions and benefits Open Science can deliver for current headaches university administrators may struggle with. -* Find your local advocacy group and volunteer for them! +* Nájdite miestnu skupinu verejnej podpory a pracujte v nej ako dobrovoľník! Find your local advocacy group and volunteer for them! ## ### Otázky, prekážky a bežné mylné predstavy -Lack of interest from audiences. Lack of understanding the value. +Nedostatok záujmu verejnosti. Nedostatočné pochopenie hodnoty. -The institution and/or senior management is concerned about the impact of the advocacy efforts. +Inštitúcia a/alebo vyšší manažment sa obáva dopadu úsilia v oblasti verejnej podpory a presadzovania otvorenej vedy. The institution and/or senior management is concerned about the impact of the advocacy efforts. ## ### Výsledky vzdelávania -The trainer will be able to consider the training event in the context of a program. +Školiteľ dokáže zvážiť vzdelávanie/výcvik v kontexte nejakého programu. The trainer will be able to consider the training event in the context of a program. ## ### Ďalšie odporúčané čítanie @@ -174,7 +174,7 @@ The trainer will be able to consider the training event in the context of a prog * 8 Steps to Good Advocacy. [PDF](http://www.chpca.net/media/7413/8_Steps_to_Good_Advocacy.pdf) -### Initiatives and projects +### Iniciatívy a projekty * FOSTER Plus Project (2017-2019). Fostering the practical implementation of Open Science in Horizon 2020 and beyond. [fosteropenscience.eu](https://www.fosteropenscience.eu/about) From 7497a16bbdafa17df11a5b26b1d3b8c9f85ec462 Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 12 Sep 2022 15:59:11 +0200 Subject: [PATCH 104/105] Update README.md --- 02OpenScienceBasics/README.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/README.md b/02OpenScienceBasics/README.md index 4761c1a..b612b01 100644 --- a/02OpenScienceBasics/README.md +++ b/02OpenScienceBasics/README.md @@ -18,5 +18,5 @@ Každá časť má štruktúru, ktorá zahŕňa krátky opis témy; vysvetlenie * [9. Politiky otvorenej vedy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/09OpenSciencePolicies.md) * [10. Občianska veda](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/10CitizenScience.md) * [11. Otvorené vzdelávacie zdroje](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/11OpenEducationalResources.md) -* [12. Podpora a presadzovanie otvorenej vedy/Open Advocacy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) +* [12. Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy/Open Advocacy](https://github.com/Open-Science-Training-Handbook/Open-Science-Training-Handbook_EN/blob/master/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md) From c817a7f234964130f64e7aa42bbb08e3f48b963e Mon Sep 17 00:00:00 2001 From: GabiFisova <86003322+GabiFisova@users.noreply.github.com> Date: Mon, 12 Sep 2022 15:59:53 +0200 Subject: [PATCH 105/105] Update 12OpenAdvocacy.md --- 02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md | 2 +- 1 file changed, 1 insertion(+), 1 deletion(-) diff --git a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md index 3d232f7..4b548f7 100644 --- a/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md +++ b/02OpenScienceBasics/12OpenAdvocacy.md @@ -1,5 +1,5 @@ ## -## 12. Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy +## 12. Verejná podpora a presadzovanie otvorenej vedy (Open Advocacy) ### Čo je to?